 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
2003
Skice a návrhy 18. – 19. storočia
október 2002 - február 2003
Fulla a slovenský svet
11. október 2002 - január 2003
Slovenské vizuálne umenie 1970–1985
13. december 2002 - február 2003
Charles & Ray Eames Design 1940–1970
6. marec 2003 - 5. máj 2003
Hlavou dolu
16. máj 2003 - 7. september 2003
Umelci čistého srdca. Naivné a ľudové umenie, art brut
17. máj 2003 - 28. september 2003
Plagáty z Viedne
27. jún 2003 - 16. september 2003
Václav Cígler a jeho škola
16. júl 2003 - 28. september 2003
Pavol Gross st. - Posledná večera
8. október 2003
Julo Považan - Maľby a kresby
25. október 2003 - 31. január 2004
Robert Doisneau alebo cesta jedným storočím
5. november 2003 - 3. december 2003
GOTIKA. Dejiny slovenského výtvarného umenia
21. november 2003 - 21. marec 2004
Obraz a tlač (Peter Kneubühler a umelci jeho tlačiarenskej dielne).
17. december 2003 - 29. február 2004
2002
|
Laureát Grand Prix Insita 2010 - Philippe Azéma INSITA 2010 – 9. ročník medzinárodného Trienále insitného umenia Narodil sa roku 1956 v Cauderane, Francúzsko. Vedie dva paralelné životy: cez deň je poľnohospodárskym robotníkom a zvyšok času umelcom. Pracuje na papieri alebo starej plachte prilepených na zemi, formáty jeho diel už asi desať rokov dosa¬hujú rozmery 4×2 metre, či dokonca viac. Pri pohľade na jeho práce sa zdá, akoby sme sa vracali o niekoľko desiatok tisícov rokov dozadu, podobnosti s témami aj technikami prehistoric¬kých jaskynných malieb sú dosť zreteľné. Objavujú sa tu ľudia, zvieratá, rôzne opice; z techník sú to maľba bez perspektívy, siluety maľované z profilu,absenciahorizontu,prvkyradenévedľa seba bez ohľadu na mierku, obmedzená farebná škála (pracuje so žltou, s čiernou a červenou). Prehistória Philippa Azému je však celkom vymyslená. Kým naši dávni predkovia kreslili skutočné zvieratá, tie Azémove sú celkom čierne, fantastické, pochádzajú z našich nočných mor, zo strašidelných rozprávok alebo z legiend, ako je tá o beštii z Gévaudanu. Na žltom pozadí sa jeho priestor, ktorý opúšťa jednoduchosť skalných malieb, napĺňa siluetami postáv, ktoré sú takisto čierne, zoradené v krivolakých radoch, vo vrstvách ktoré sú ohraničené krivkami alebo rozmiestnené zdanlivo ná¬hodným spôsobom; obrazy zdobí množstvo znakov, akoby išlo o akýsi rébus. Niektoré detaily môžu pripomínať snovú Afriku. Philippe Azéma používa akryl, fixku,atrament,olej,modernémateriály, ale predovšetkým vo (falošne) archaickej estetike pracuje s veľmi súčasnými odkazmi. Sú to rozmazané kontúry ako atramentové škvrny, ktorými je postriekané plátno, alebo graffiti,ktorémajúpredstavovaťdomy,čipostavy,ktorýmne¬chýba štipka humoru. Je to napríklad silueta ženy, ktorá drží za ruku dieťa, a to zasa drží čudesné zviera a nálepku z komiksu. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.