 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
Maľba po maľbe 8. december 2010 Výstava súčasnej slovenskej maľby Kurátorka: Alexandra Kusá Kurátorská spolupráca: Lucia Gregorová Vernisáž výstavy: 8. decembra o 18.00 hod. SNG, Esterházyho palác, 2. a 3. posch., Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava Výstava potrvá do 31. januára 2010 Maľba po maľbe Výstava súčasnej slovenskej maľby Výstava súčasnej maľby v Slovenskej národnej galérii má na aktuálnej výtvarnej scéne atribúty udalosti – pretože je to aj z historického pohľadu ojedinelá udalosť, bude zrejme vnímaná aj ako isté potvrdenie či etablovanie vystavovaných autorov a autoriek. Impulzom pre vznik výstavy bola iniciatíva Nadácie VÚB, ktorá od roku 2006 organizuje súťaž venovanú súčasnej a mladej slovenskej maľbe, a s našou inštitúciou už úspešne spolupracovala (program Cesty za umením pre žiakov z celého Slovenska). Aj na základe úspešnosti a popularity tohto projektu nám nadácia ponúkla možnosť zrealizovať s jej podporou projekt venovaný maľbe: súčasnej a slovenskej – nič viac, nič menej. Koncepcia výstavy, výber kurátorov i vystavovaných diel je zodpovednosťou galérie. Vo svete, kde sa kapitál a umenie niekedy preplietajú až príliš tesne, to bola otvorená a férová ponuka na spoluprácu. Výstava Maľba po maľbe prezentuje výber diel a aktuálnych výtvarných prístupov autorov a autoriek a možno ju vnímať aj ako generačnú výpoveď o maľbe, spôsoboch maľovania i o „maliarskosti“ súčasnej maľby. Takto je koncipovaný aj katalóg – v profiloch predstavuje umelcov a umelkyne, ktorí/é tvoria mladú maliarsku scénu. Dôležité je aj časové ohraničenie: výstava sa orientovala na diela, ktoré vznikli za posledných desať rokov. Maľba je vďaka svojmu výsostnému postaveniu v dejinách umenia stále považovaná za špecifický fenomén vizuálneho umenia, za akési „umenie v umení“, ktoré aj v dnešnom digitálnom veku nesie punc „dotyku ruky autora“, ktorý akoby prirodzene zaručoval pravosť originálu a toľko diskutovanú auru umeleckého diela. Preto nás zaujímalo, kde sa maľba „koná“ (fyzicky aj mentálne), spôsoby ako sa maľba „deje“ (koncepčne, technologicky, materiálovo či postprodukčne). Odkedy maľba prešla naturalistickými, abstrahujúcimi i zvecňujúcimi zobrazeniami sveta, jej hranice sa ustavične ďalej rozširujú. Na jednej strane teda predstavujeme výsledky a prácu maliarov a maliarok, na strane druhej sme chceli vystihnúť panorámu súčasnej scény, takpovediac nazrieť do všetkých kútov a ukázať ako a kto to maľuje. Na pôdoryse jednej výstavy sa snažíme ukázať povahu jednotlivých tendencií na scéne in medias res, navrhnúť modelových („silných“) autorov a ukázať, aké hranice maľby prekračujú. Vybrali sme tých, pre ktorých je maľba vždy prostriedkom ich umeleckého vyjadrenia, je ich vôľou a voľbou maľovať. Maľovať maliarsky, nemaliarsky či dokonca „anti-maliarsky“ – na samotnej hranici disciplíny. Maľby predstavené na výstave sú rôzne kategorizované – napríklad podľa tém, ale aj podľa čiastkových skúmaných motívov, ktorými autori a autorky formulujú svoj výtvarný program. Stretávame sa s autormi fascinovanými predovšetkým fenoménom a problémom videnia a viditeľnosti v maľbe (Sedlák, Czinege), s ktorým súvisí videnie krajiny a premien jej obrazov (Kollár, Sedlačík), ako aj s autormi recyklujúcimi ikonografiu pop-kultúry i avantgardného umenia ad absurdum (Šille, Bartošová, Sirka, Hrachovinová, Vasilko). Sú tu aj autori testujúci sociálne a politické kontexty umenia (Mališ, Šramatyová). Stretneme sa so zrelou feminínnou senzibilitou (Vargová) aj s rozprávačstvom pestovaným z hľadiska akéhokoľvek rodu (Mikyšková, Chrenková, Džuppová). Extrémna pozícia na scéne vyžaduje istý typ odvahy zobrazovať „upadlé“ scény a „zlé“ myšlienky. Na jednej strane s nimi pracuje so súčasnou filozofiou a teóriou oboznámený a pritom „divoký a surový“, brutálny infernálny svet Martina Gerboca, na druhej strane feministický „confessing“ bez zábran Lucie Dovičákovej. Množinu diel zaujímavých v tomto „limitnom“ čítaní tvoria maľby reflektujúce samotnú maľbu ako tému, činnosť i formálny prostriedok (Sadovská, Hostiňák, Šramatyová, Bielik, Megyesi, Triaška). Výrazným príspevkom na výstave sú diela solitérov, ktorí tvoria oporné body aj odchýlky každej umeleckej scény. V tomto prípade nad maľbu jednoznačne a so samozrejmosťou postavia umenie (Blažo), vďaka autentickému prieniku ich diela s vlastným autorským subjektom (Lehocká, Binder). To je pozícia, ktorú by sme mohli chápať aj ako umenie po maľbe, ktoré pritom trvá na maľovaní. Abecedný zoznam vystavujúcich autorov Andrea Bartošová Robert Bielik Erik Binder Marko Blažo Lucia Dovičáková Michal Czinege Jarmila Džuppová Martin Gerboc Bohdan Hostiňák Ľudmila Hrachovinová Pavla Chrenková Juraj Kollár Denisa Lehocká Marcel Mališ Pavol Megyesi Monika Pascoe Mikyšková Juliana Mrvová Dorota Sadovská Rastislav Sedlačík Martin Sedlák Boris Sirka Erik Šille Veronika Šramatyová Ján Triaška Umelá skupina Debili (Jano Ballx a Peter Stax) Emőke Vargová Ján Vasilko hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.