SNG online

2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004

Julo Považan - Maľby a kresby
25. október 2003 - 31. január 2004

GOTIKA. Dejiny slovenského výtvarného umenia
21. november 2003 - 21. marec 2004

Obraz a tlač (Peter Kneubühler a umelci jeho tlačiarenskej dielne).
17. december 2003 - 29. február 2004

A Matter of Art - Súčasná švajčiarska architektúra
18. marec 2004 - 2. máj 2004

Zberatelia
7. apríl 2004 - 25. apríl 2004

Ladislav Mednyánszky
29. apríl 2004 - september 2004

Majstrovské diela umenia 20. storočia zo zbierok SNG - L. M.
29. apríl 2004 - september 2004

Adriena Šimotová - Tvár
7. máj 2004 - 27. jún 2004

Max Ernst - Knihy a grafiky
25. jún 2004 - 22. september 2004

Socha a objekt IX.
25. jún 2004 - 28. september 2004

INSITA 2004 - 7. ročník medzinárodného Trienále insitného umenia
27. jún 2004 - 3. október 2004

Elena Holéczyová - čipky
20. júl 2004 - 1. august 2004

Kamera scura & Kunst-Fu: SUPERSTART
20. september 2004 - 1. november 2004

FORMÁL 2. Mladý maďarský a slovenský dizajn
19. október 2004 - 28. november 2004

Miloš Dohnány a jeho tvorba
4. november 2004 - 31. január 2005

2003
2002

Reštaurované dielo zo zbierok SNG. Jan Mertens ml., dielňa: Triptych Klaňania troch kráľov. 1520-1530
Vodné kasárne, 1. poschodie
16. september 2004 - 31. máj 2005

Reštaurátorske ateliéry

Na začiatku 16. storočia patrili Antverpy k významným umeleckým strediskám zaalpskej Európy. V meste tvorili nielen významní maliari (Q. Massys, J. Patinir, J. Gossaert zv. Mabuse, J. van Cleve), ale aj skupina umelcov, ktorých Max Friedländer vo svojej štúdii roku 1915 nazval „antverpskými manieristami“. Hoci viacerí bádatelia spochybnili tento pojem argumentujúc, že diela nesúvisia s talianskym ani nizozemským manierizmom a sú skôr manifestáciou neskorej gotiky, termín sa udržal a dodnes sa používa na označenie slohu antverpského umenia v období rokov 1500–1530. K hlavným znakom antverpského manierizmu patrí okrem náboženských tém a devocionálneho určenia najmä divadelné aranžmá scény, bohatá zložitá architektúra výjavu, fantazijné miešanie a spájanie gotických a renesančných foriem, priehľady do vzdialenej krajiny, množstvo postáv a virtuozita postojov, záľuba v bohatých a pestrých dekoratívnych odevoch, klobúkoch, čepcoch, ako aj žiarivá farebnosť a minuciózna zdobnosť doplnkov (zlaté nádoby, brnenie, spony, meče, žezlá kráľov a pod.).

K tomuto umeleckému smeru sa zaraďuje aj tvorba jedného z umelcov z okruhu Jana Mertensa ml., ktorý vytvoril náš drobný oltárny triptych Klaňania troch kráľov.

Pri maľovaní jeho ľavého krídla s výjavom Narodenie Krista (Adoráciou dieťaťa) maliarovi poslúžil ako vzor rovnomenný výjav Jana Mertensa (Paríž, zbierka H. Barcilon; Marlier, obr. 62). Prebral od neho nielen architektonickú konštrukciu priestoru, ale aj kompozíciu výjavu, zoskupenie postáv Márie s Jozefom, adorujúcich anjelov a pastierov v pozadí. Zhodné je nielen stvárnenie detailov, ako napr. nahé ležiace dieťa na torze antického piedestálu či sviečka v ruke Jozefa (motív použitý už Campinom a Weydenom), ale aj plošne koncipované, akoby z papiera vystrihnuté hlavy zvierat, osla a vola. Čo scénu odlišuje, je jej svetský ráz, keďže maliar z kompozície vypustil letiaceho adorujúceho anjela.

Hlavný výjav Klaňania troch kráľov na strednej tabuli – s postavami najstaršieho kľačiaceho Gašpara, čierneho Baltazára a Melichara – situoval autor do ruín antického paláca, pričom základnú schému jeho architektonickej konštrukcie prevzal z kompozície Klaňania troch kráľov, ktoré sa pripisuje Bernardovi van Orley (Brusel, zbierka Pottiez; Marlier, obr. 113). Aj pri maľovaní postáv maliar pracoval s predlohou – inšpiroval sa najmä Mertensovými figúrami čierneho a starého kráľa z tabúľ v Hannoveri a Dessau – vytvoril si však vlastnú kompozíciu ústrednej skupiny. Okrem toho, predovšetkým v odevoch kráľov, zvýraznil emotívnu úlohu farby a súzvuk jednotlivých farebných akordov.

Aj pri maľovaní pravého krídla triptychu s výjavom Zvestovania, stvárneným tentoraz naopak len v monochrómnom hnedo-zelenom tóne, si autor vypomohol predlohou Rogera van der Weydena (okolo 1460; tzv. Columba oltár), známou aj ako inšpirácia Zvestovania Hansa Memlinga (okolo 1482; New York, Metropolitan Museum). Ide o výtvarne najzaujímavejšiu časť triptychu, presvedčivú jednak citom pre vystihnutie materiálov, napríklad brokátového rúcha anjela či nariasenej drapérie modliacej sa Márie, jednak maliarsky precíznym vypracovaním detailov, ako je napríklad holubica Ducha svätého, čítací pult s knihou alebo nápisová páska.

Dielo patrí do rozsiahlej skupiny antverpských triptychov, ktorá predstavuje voľnejší celok s viacerými spoločnými znakmi: typológiou (drobný oltárny triptych), funkciou (súkromná bohoslužbu), miestom vzniku (Antverpy), obdobím vzniku (1510–1530), slohom (antverpský manierizmus), spôsobom práce (opakovanie motívov, dielenská masová produkcia). Hlavnou zjednocujúcou črtou je však predovšetkým námet strednej tabule – Klaňanie troch kráľov, ktorý sa pokladá za druh signatúry. Ústrednú skupinu dopĺňali výjavy na bočných krídlach; na ľavom zvyčajne Narodenie (zriedkavejšie Zvestovanie), na pravom krídle Útek do Egypta (alebo Obriezka Krista). Aj v prípade rozličných obmien triptychu ostávali nemenné dva princípy: ikonografia strednej tabule a dôraz na naratívnosť, t. j. rozprávanie príbehu z Kristovho detstva, ktorý zľava doprava a v chronologickom slede zobrazoval Zvestovanie, Narodenie, centrálne Klaňanie, Obriezku či Útek do Egypta. Banskobystrický triptych sa však z uvedenej skupiny vydeľuje práve porušením logického sledu príbehu, a síce zaradením počiatočného Zvestovania až na samý koniec „čítania“ deja, na pravé krídlo triptychu. Jedným z možných vysvetlení je, že obe krídla (ľavé za pravé, vnútorné za vonkajšie krídla) vymenili pri radikálnom reštaurovaní koncom 18. storočia.

Autorom banskobystrického triptychu je nesporne antverpský maliar zo začiatku 16. storočia, ktorý pracoval v dielni Majstra z r. 1518 (tiež Majster opátstva v Diligheme) a ktorého G. Marlier stotožnil s antverpským majstrom Janom Mertensom ml. [Janssone; van Dornicke] (okolo r. 1470, Antverpy – okolo r. 1527, Antverpy).

Reštaurovanie

Vizuálny prieskum triptychu poukázal na sekundárne zásahy s technologickými úpravami siahajúcimi až do druhej pol. 18. storočia, súčasťou ktorých je aj čierny barokový rám so zlatými lištami. Výstavba originálnej maľby s použitými pigmentmi vo farebných vrstvách na drevenej dubovej podložke potvrdila technológiu maľby 16. storočia. Reštaurátorský prieskum diela sa zameral na fyzikálno-chemický rozbor nosiča, pigmentov a stratigrafie farebnej vrstvy, ďalej na infračervenú reflektografiu a UV-luminiscenciu. Súčasný reštaurátorský zásah vyplýval z nutnosti záchrany poškodeného diela. Na základe výsledkov prieskumu sa stanovil reštaurátorský postup i technológia.

hore

J. Mertens - dielňa: Triptych Klaňania troch kráľov. 1520 - 1530

detail