SNG online

2010
2009
2008
2007
2006

Mýtus Juraj Jánošík alebo Jánošíkománia v slovenskom výtvarnom umení
30. október 2005 - 7. jún 2006

Fauna
júl 2006 - 5. január 2007

Genius loci
júl 2006 - november 2006

Návraty
júl 2006 - január 2007

2005
2004
2003
2002

Maľované na skle
Sakrálne motívy v tvorbe Ferdinanda a Alexandra Salzmannovcov
Cajlanská 255, 902 01 Pezinok - Cajla
9. december 2006 - 5. marec 2007

Maľované na skle

Maľba na skle má svoju bohatú históriu. Poznali ju už starí Egypťania, ktorým sa pripisuje aj vynález skla. V stredoveku sa maľba na skle rozšírila do celej Európy z Byzancie a Alexandrie. Technika maľby na skle sa rozšírila najmä v Taliansku a najväčší rozkvet dosiahla v Benátkach, odkiaľ sa táto technika dostala do Nemecka a do Francúzska a na naše územie. Ako slohovú maľbu si ju osvojila cirkev, šľachta a meštianstvo, ale táto technika sa udomácnila aj medzi ľudom.

Maľovanie obrázkov na skle sa rýchlo rozšírilo aj v súvislosti s protireformačnými tendenciami, ale získalo si obľubu aj preto, lebo obsahom i výrazovými prostriedkami vychádzalo z ľudového cítenia, zodpovedalo jeho vkusu a záľube vo farebnosti. Sklomaľbe žičila aj skutočnosť, že bol dostatok menej kvalitného tabuľového skla, ktoré v 19. storočí vyrábala každá z početných sklární na území Slovenska. Najstaršie pochádzajú zo stredného Slovenska, z jeho západnej, severnej i východnej časti, ako aj z východného Slovenska.
Slovenská klasická ľudová maľba na skle 19. storočia zobrazuje dva námety: svetský, reprezentovaný maľbami, ktoré zobrazujú jánošíkovskú zbojnícku družinu a náboženský. Postavy svätcov a svätíc prešli do ľudovej maľby na skle z dobového maliarstva a z drevorytov.

Slovenské ľudové maľby na skle sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré ich odlišujú od tvorby iných národov. Majú identifikovateľné rukopisy anonymných autorských okruhov a dielní, zvláštnosti detailov kresby hlavných výjavov, osobité druhy dekoru ako najvlastnejšieho ľudového prínosu do maľby na skle, svoju farebnosť a farby pozadia.
Zobrazené námety sú lineárne, bez úsilia o podanie reálnych proporcií, farebnosť ako mimoriadne dôležitá zložka obrázku obsahuje čisté, nelomené tóny takmer vždy v kombinácii bielej, žltej, tehlovo-červenej, zelenej, vzácnejšie zlatej fólie a čiernej farby. Vlastným prínosom slovenskej maľby je najmä kvetinový dekor a jeho variácie.

Na západnom Slovensku maľbu na skle, okrem niekoľkých pre nás anonymných autorov z druhej polovice 19. storočia, silne ovplyvnila a v podstate reprezentovala rodina SALZMANNOVCOV z Paty –Ferdinand (1830 – 1913) a Alexander (1870 – 1959).
Mnohé ich obrazy sú zastúpené v západoslovenských múzeach a početná kolekcia je v zbierkovom fonde Slovenskej národnej galérie.
Do jej zbierky sa dostali v 60 rokoch 20. storočia. Svojimi námetmi, ich odlišným spracovaním, rozmermi, kvalitou skla i rámov sa výrazne odlišujú od stredoslovenských a východo-slovenských malieb na skle. Odlišujú sa hlavne bohatou ornamentikou, založenou na veľkoplošnom dekore s motívmi, ktorých pravzory a farebnosť treba hľadať v rakúskom Sandle, ale sčasti aj v juhočeskom Pohoří a do istej miery aj v moravsko-sliezskej maľbe.
Na moravské maliarstvo nadviazala západoslovenská maľba aj tematicky, najmä barokovými, naratívnymi legendami, inšpirovanými Novým Zákonom.

Ferdinand Salzmann, ktorého otec prišiel na Slovensko pred polovicou 19. storočia z Bavorska, bol najväčšou osobnosťou rodiny. Na jeho námety nadviazal syn Alexander.
Hnedočervené a hnedé kontúrovanie tvárí Madony, Ježiška a Božského srdca na obrazoch Ferdinanda, modelácia ružovou farbou sa v poslednom období jeho tvorby miešajú aj s raným Alexandrovým rukopisom.
Je pravdepodobné, že v určitom období pracovali na obrazoch obaja spoločne.
Na obrazoch obidvoch autorov je evidentná svedomito vedená línia kresby a kvetinový dekor, ktorý sa vyznačuje veľkoplošnými rozetami, lupeňovými kvetmi a pukmi s listami v červeno-žlto-zelenom podaní s centrálnym výjavom, evokujúcim barokovú predlohu.
Grafická skladba malieb na skle Salzmannovcov v detailoch veľmi často obmieňa drobné i väčšie prvky, ktoré celý výjav prozaizujú, dávajú mu charakter naivnej maľby, vnášajúc do základnej schémy prvok fantastična. Vďaka fantázii zanechali po sebe pôsobivé a objavné maľby.

hore