 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Umenie nemôže žiť vo vzduchoprázdne (Parlamentný kuriér 22/01/2007) 22. január 2007 Autor: redakcia Výtvarná kultúra na Slovensku... a všade vo svete, pôsobí a oslovuje (a vychováva a rozširuje obzor) svojho diváka najmä v kultúrno-spoločenskom priestore galérií a výstavných siení. Aký bol rok 2006 (z tohto pohľadu) v našej najvýznamnejšej, reprezentatívnej inštitúcii v oblasti výtvarného, či širšie, vizuálneho umenia v Slovenskej národnej galérii, na to sme sa spýtali v čase tesne predvianočnom, priam stvorenom na takéto bilancovanie a pohľad späť tej najpovolanejšej generálnej riaditeľky SNG, PhDr. Kataríny BAJCUROVEJ... Aký bol rok 2006 v Slovenskej národnej galérii? Aké najdôležitejšie projekty priniesol, čo sa vám podarilo, resp. čo naopak nepodarilo? Bol to taký "štandardný" rok, plný intenzívnej práce, počas ktorého sme už mohli naplno využívať rekonštruované priestory Esterházyho paláca, ktoré sa u nás ako jediné približujú európskym parametrom vystavovania umeleckých diel. Úvod roka začal pokračovaním divácky veľmi úspešného projektu Slovenský mýtus (mimochodom, v budúcom roku ho uvidia aj diváci v Českej republike, pretože ho v apríli -júni 2007 uvedieme v Moravskej galérii v Brne), pokračoval prehliadkami súčasného európskeho a slovenského umenia: veľkým medzinárodným projektom súčasného umenia Autopoesis, kam sa nám podarilo zapožičať aj diela niektorých prestížnych osobností súčasnej svetovej umeleckej scény (napr. Cindy Sherman, Ben Vautier, Arnulf Rainer a ďalší). Renomovaný kurátor Lóránd Hegyi predstavil svoj projekt "naratívnych" tendencií v súčasnom talianskom umení pod názvom Niečo sa stalo Aspekty nových rozprávaní. Divácky záujem zaznamenali retrospektívy slovenského sochára Vladimíra Havrillu, českého fotografa Jindficha Štreita a na záver roka výstava predčasne uzavretého diela scénografa Aleša Votavu. Staré umenie reprezentovali výstavy renesančného umenia na dvore kráľovnej Márie Uhorskej, japonských tlačí, starozákonných príbehov a nizozemského umenia. Podarilo sa nám k výstavám znovu vydať niekoľko objemných vedeckých publikácií a katalógov, ročenku Galéria, obohatiť zbierky o nové diela, napr. o kompletnú sériu Campbellových polievok od Andyho Warhola, o súbor barokových malieb Antona Schmidta z Kremnice či o kolekciu súčasného videoumenia. Do zbierok architektúry, úžitkového umenia a dizajnu sme získali dva vzácne a rozsiahle súbory - súbor krásnej knihy 20. storočia a architektonické dielo Ladislava Foltyna, slovenského absolventa Bauhausu a významného historika modernej architektúry. A čo sa nepodarilo? Hoci sme celý rok intenzívne pracovali na prípravných fázach rekonštrukcie a modernizácie areálu SNG v Bratislave, nepodarilo sa pristúpiť k realizácii jej ďalšej etapy, ako sme to mali pôvodne naplánované. Táto záležitosť však, bohužiaľ, nie je "v našich rukách". Je na našom zriaďovateľovi, Ministerstve kultúry SR a na vláde SR, ako a či vôbec sa bude v najbližšom čase pokračovať. Zo všetkých spomenutých výstavných projektov sa aktuálne zastame pri tom, ktorý majú možnosť návštevníci SNG vidieť teraz: monumentálnu výstavu starého umenia "Bludní Holanďania. Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku". Ako sa rodil tento projekt a čo je jeho cieľom? Rok 2006 sa vo veľkých európskych galerijných domoch niesol v znamení významného výročia: 400. výročia narodenia geniálneho holandského maliara Rembrandta van Rijn. Slovenská národná galéria v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy sa rozhodli pri tejto príležitosti odborne zmapovať nizozemské, holandské a flámske diela 15.-17. storočia, ktoré sa nachádzajú v zbierkach slovenských galérií, múzeí, ale aj v expozíciách hradov a kaštieľov a ktoré ako celok doteraz nikdy neboli predstavené verejnosti. Niektoré z nich tu zostali ako torzo veľkých historických zbierok, iné sú výsledkom dobového zberateľského úsilia. "Blúdili" stáročiami, aby si ich dnes mohli pozrieť aj naši návštevníci a vniknúť do neopakovateľného fenoménu "zlatého veku" nizozemského umenia, ktoré sa vyznačovalo portrétnou bravúrou, zmyslom pre detail a pozorovanie okolitého sveta, živej i neživej prírody. Na výstave sú zastúpené diela umelcov ako Caspar Netscher, Antho-ny van Dyck, Colyn Cotter, Hendrick Bloemaert alebo Anthony van der Croos, Adriaen van Ostade a Dávid Teniers, či mnohých ďalších antverpských, leydenských, bruselských alebo amsterdamských majstrov. Svojimi intervenciami do "Rembrandtovej sály" však prispeli i súčasní slovenskí umelci: Vladimír Kordoš, Rudolf Fila a Marián Mudroch. Je to autorský projekt kurátora zbierky starého európskeho umenia prof. Ivana Rusinu, ktorý na ňom pracoval viac ako päť rokov a chcel zosystematizovať poznanie o dielach nizozemského umenia, ktoré sa nachádzajú v sloven Foto:Gillis Coignet Márnívost'. Okolo 1580. Slovenská národná galéria v Bratislave ských muzeálnych a galerijných fondoch. Pracoval s materiálom okolo päťsto malieb (z toho je ich na výstave 150) a niekoľko tisíc grafík (z toho na výstave v SNG a GMB je ich 220). K výstave vyšla aj reprezentatívna publikácia... Kým samotná výstava okrem diel zo Slovenska predstavuje aj diela zapožičané zo zahraničia, ktorými sme chceli zvýšiť jej divácku atraktívnosť (napr. Rembrandtove grafické listy zo zbierok Rembrandtovho domu v Amsterdame, či maľbu Anthonyho van Dycka z Arcibiskupskej obrazárne v Kroměříži), publikácia pripravená v spolupráci s vydavateľstvom Slovart má trocha iný zámer: predstaviť diela "zlatého veku" nizozemského umenia nachádzajúce sa výlučne na Slovensku. V úvode knihy sa čitateľ oboznámi so zberateľskými aktivitami, s formovaním a históriou zbierok, ako aj so základnou charakteristikou nizozemského umenia. V druhej, kľúčovej časti je interpretovaných a reprodukovaných šesťdesiat majstrovských diel podľa jednotlivých umeleckých druhov: krajina, portrét, zátišie, žáner, historická maľba a alegória. Tretia kapitola približuje reprodukcie všetkých obrazov, sprevádzané krátkymi katalógovými anotáciami. Text publikácie v paralelnej slovenskej a anglickej verzii je určený nielen domácemu, ale aj zahraničnému čitateľovi. Najmä posledná časť knihy, ktorá prináša kompletný súpis diel v slovenských zbierkach, zaujme akiste aj odborníkov z cudziny, pretože im umožňuje spoznať doteraz "skryté" bohatstvo kultúrneho dedičstva Slovenska. Na vianočnom knižnom trhu sa však objavila aj iná publikácia: takpovediac "druhá časť" vašej monografie o Martinovi Benkovi. "Základná" monografia vyšla pred rokom. Čo Vás prinútilo sa po krátkom časovom odstupe znova k Benkovi vrátiť? Stará antická pravda hovorí, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš... A musím povedať, že Benkovo dielo je jedná veľká, mohutná rieka, do ktorej vstup nikdy nie je "ten istý". Už vzhľadom na to, že aj my - historici umenia, jeho interpreti sa meníme a že sa mení aj vonkajší kontext jeho diela, v ktorom ho vysvetľujeme a vnímame. No myslím si, že do Benkovho diela vstupovať treba stále znovu a znovu, pretože je to rieka naozaj mohutná a mnohotvárna. A "prinútil" ma k tomu vydavateľ knihy pán Bohumil Hanzel, ktorý už niekoľko rokov úctyhodné knižne mapuje významné osobnosti slovenského výtvarného umenia. Tentokrát prišiel s nápadom monotematický spracovať štúdie tradičného odevu v diele Martina Benku (v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine a Múzea Martina Benku je takýchto štúdií viac ako sedemdesiat a Benka na nich pracoval niekoľko desaťročí, od dvadsiatych po päťdesiate roky 20. storočia). Hoci nie som etnologička, ale historička umenia, prijala som túto ponuku, pretože aj práca na príprave výstavy Slovenský mýtus v SNG mi otvorila pohľad na tento benkovský problém trochu z inej strany. Etnografickej stránky sa zhostil Mojmír Benža a mne pripadla úloha zauvažovať nad hľadaním ideálu "slovenskej krásy" v tvorbe Martina Benku. V Slovenskej národnej galérii ako vo vrcholnej zbierkotvornej inštitúcii už viacero rokov absentovala stála expozícia moderného slovenského umenia XX. storočia. Teraz je tu nový pokus... Dopyt po stálej expozícii umenia 20. storočia trvá dlho a aj my v SNG sme ho zvlášť výrazne pociťovali. Zaiste sú verejnosti známe naše čiastočne stiesnené a havarijné podmienky (odhliadnuc od spomínaného Esterházyho paláca, ktorý prešiel roku 2005 rekonštrukciou, ale jeho kapacita je nedostatočná a slúži najmä pre dočasné projekty). Napriek tomu sme sa do tejto zakaždým neľahkej úlohy pustili zhostili sa jej vedúce kurátorky Alexandra Kusá a Dagmar Poláčková s kolektívom kurátorov SNG. V koncepcii expozície zohľadnili špecifikum situácie, v ktorej sa SNG v súčasnosti nachádza, napr. sám názov (ne)stále expozície upozorňuje skôr na jej trvanie, nie na stálosť, resp. nestálosť umenia, pri dielach naopak zvolili stratégiu "stálosti" a prezentovali ich v dvoch celkoch, ktoré sledujú vrcholné obdobia moderny a neomoderny (20./30. a 60./70. roky), teda diela, ktorých hodnota je stála, overená časom. Čo je nové, je kontext, ktorý je takpovediac pracovný, expozície vám možno pripomenú otvorený depozitár, na druhej strane zámerne spojili do jedného celku artefakty volného a úžitkového umenia a architektúry. Súčasné umenie, horizont umenia 80./90. rokov a prelomu storočí, zas kurátorky integrovali do expozícií starého umenia a tým sa pokúsili o ich nový vizuálny a významový kontakt. Ako píšete na informačnom paneli na výstave, pripravili ste ju na to časové obdobie,kým priestory SNG nepôjdu do rekonštrukcie. Takže nám na záver nezostáva iné len sa spýtať: rekonštrukcia SNG... Aký je jej súčasný stav a výhľad na rok 2007? Verejnosť a občania si zaiste všimli, v akom žalostnom stave sa už roky nachádza tzv. Dedečkov areál a Vodné kasárne - objekty SNG v Bratislave, premostenie je už roky kvôli havarijnému stavu odstavené z prevádzky. Celý rok ateliér BKPŠ (architekti Martin Kusý a Pavol Panák s kolektívom) tvrdo pracoval na projekte stavby, riešil sa geologický, pamiatkový prieskum, nové technológie atď., my v SNG sme zas realizovali potrebné prípravné práce, napr. sme museli uvolniť podzemný depozitár pod premostením a presťahovať do náhradných priestorov štyri tisícky maliarskych diel. V súčasnosti je pripravená projektová dokumentácia prvej a druhej etapy rekonštrukcie SNG (objekt premostenia a Vodné kasárne) a začalo sa stavebné konanie na prvú etapu. Na stavebný zámer Rekonštrukcia a modernizácia areálu SNG v Bratislave bola v júli t. r. vykonaná štátna expertíza Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorá schválila navrhované finančné ocenenie projektu. Sme pripravení vypísať verejné výberové konanie na dodávateľa stavby. V tejto chvíli však je ťažko hovoriť o presnejšom výhľade, k finančným číslam rekonštrukcie a modernizácie SNG sa musí najprv vyjadriť vláda SR. Nedávno schválila veľmi dôležitý dokument Stratégia rozvoja múzeí a galérií v Slovenskej republike do roka 2011 a od jej rozhodnutia sa bude odvíjať ďalší postup. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.