 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
No Code - súčasné a cudzie (Domino fórum) 22. jún 2005 Autor: Lýdia Pribišová Druhý jún 2005 bol v príbehu Slovenskej národnej galérie dňom prelomovým, zásadným z viacerých dôvodov. Za prvý, najdôležitejší, možno považovať otvorenie zrekonštruovaných priestorov Slovenskej národnej galérie - Eszterházyho paláca, ktorý tak získal atmosféru špičkových európskych galérií. Druhou významnou udalosťou bolo uvedenie výstavy jedenástich súčasných talianskych umelcov s príznačným názvom NO CODE pri príležitosti talianskeho štátneho sviatku - Dňa republiky. Kurátorka výstavy, Cecília Casorati, pripravila prehliadku súčasnej talianskej maľby, videa, inštalácie, pričom sa pri výbere diel zamerala na spoločné momenty stredoeurópskej mentality, jej spoločenského diania so spoločenským a umeleckým diskurzom v Taliansku. Kurátorka zastupuje organizáciu Incontri Internazionali d'Arte propagujúcu súčasné talianske umenie doma i v zahraničí, ktorej cieľom je zvýšiť povedomie o talianskom umení. Podľa jej slov boli umelci oboznámení s históriou galérie, Bratislavy, Slovenska a vytvorili práce vychádzajúce z týchto poznatov. Treba však podotknúť, že väčšina diel bola už dávnejšie prezentovaná na iných prehliadkach, niektoré vznikli ešte v deväťdesiatych rokoch. Na príprave a realizácii výstavy sa zo SNG podieľala Beata Jablonská. Prehliadka NO CODE generácie vo svete výtvarného umenia etablovaných štyridsiatnikov nie je definovaná spoločným menovateľom vystavených diel, zastrešuje však témy, ktoré hýbu dianím súčasného svetového umenia ako otázky telesná, osobnej identity, anonymity mesta či problém angažovanosti umenia. Súčasné talianske umenie je rýdzo figurálne. Pojednanie témy človek a pohyb ľudského tela v prácach Daniely De Lorenzo a Marcella Maloberti svojou nejednoznačnosťou znepokojuje. Pohyb bezpohlavnej figúry vo videu Agilný fascinuje práve odcudzenosťou, vyprázdnenosťou obsahu. Diela oboch autorov sa dotýkajú i druhej nosnej témy talianskej kolekcie, problematiky angažovanosti, politickej zainteresovanosti umenia. Mocenské vzťahy umenia a spoločnosti sa nepokúšajú riešiť, len ich stroho, i keď s dávkou irónie a sarkazmu konštatujú. Priamočiaro, hravou formou na spôsob happeningu, sa k otázkam presahov politiky do umenia vyjadril Enzo Umbaca, ktorý verejnosti ponúkol priestor na vyjadrenie stanoviska k politike najmocnejšieho muža Talianska. Jeho video, vytvorené v roku 1994, nestráca nič z aktuálnosti ani dnes. Ornament v službách Tretej ríše verzus ornament bez významnejších konotácií sa stal motívom veľkoplošného diptychu Maurizia Cannavacciuolo. Talianskych výtvarníkov oslovuje aj konfrontácia anonymity veľkomesta a intimity domova, ktoré koexistujú v rôznych situáciách. Cristiano Pintaldi, Luca Pancrazzi sa zamerali na reálnu ohrozenosť veľkomesta, zraniteľnosť jeho obrovského pulzujúceho organizmu. Naopak, Elisa Sighicelli sa sústredila na intimitu domova, symbolizovanú jediným svietiacim oblokom v kontraste s anonymitou pochmúrnych architektúr. Poslednou, no nemenej závažnou témou, ku ktorej sa talianski umelci v súbore prác vyjadrili, ostáva nekonečná téma medziľudských vzťahov, komunikácie a jej hraníc. Prezentovanie súčasného talianskeho umenia ako prvej výstavy v zrekonštruovaných priestoroch SNG v mysliach viacerých návštevníkoch zanechalo otázku, či by nebolo vhodnejšie predstaviť ako prvé vo vynovených priestoroch súčasné slovenské umenie. Veľkolepou prehliadkou súčasného "európskeho" umenia sme sa priblížili ku kontextom a výstavným stratégiám západného sveta, za ktoré však treba platiť istou uniformitou a chladom, hádam až sterilitou. Cudzie, i keď súčasné diela v cudzích, i keď súčasných priestoroch. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.