SNG online

Základné informácie

Výročné správy

Dokumenty

Činnosť galérií na Slovensku

Adresár galérií na Slovensku

História budovy

Vznik Zvolenského zámku sa predpokladá medzi rokmi 1370 – 1382, keď ho vystavali na príkaz uhorského a poľského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. Zámok pôvodne plnil funckiu poľovníckeho sídla.

V roku 1382 bola výstavba pravdepodobne celkom dokončená, lebo vtedy v zámku Ľudovít predstavil poľským veľmožom snúbenca svojej dcéry Márie, Žigmunda Luxemburského. Po Máriinej smrti sa Žigmund v roku 1405 oženil s Barborou Celjskou a 22. mája 1424 jej ako veno daroval stredoslovenské banské mestá a mesto Zvolen s „kráľovským domom tam postaveným“.
V auguste 1440 povolala kráľovná Alžbeta, dcéra Žigmunda a Barbory, do Zvolena českého vojvodu Jána Jiskru z Brandýsa, aby tu chránil práva jej neplnoletého syna Ladislava Pohrobka. Najprv mu dala do správy starý Zvolenský hrad, no keď ten v roku 1451 vyhorel, jeho sídlom sa stal Zvolenský zámok. Jiskra ho spravoval až do roku 1462, kedy ho spolu s viacerými hradmi Slovenska odovzdal uhorskému kráľovi Matejovi Korvínovi. Zámok zažil najväčší rozkvet práve v časoch kráľa Mateja a jeho manželky Beatrice, ktorá ho po Matejovej smrti v roku 1490 dostala ako vdovské zaopatrenie.
Na začiatku 16. storočia sa zámok stal majetkom Vladislava II. Jágelovského, a jeho manželky Anny, ktorá ho za finančnú pôžičku 200 000 zlatých dala do zálohy Jánovi Thurzovi, komorskému grófovi banských miest.
V roku 1522 Ľudovít II. Jágelovský daroval zámok aj s majetkami svojej manželke Márií Habsburskej, ktorá ho v roku 1548 prenechala svojmu bratovi Ferdinandovi I. Habsburskému. V tom čase bol zámok dôležitou protitureckou obrannou baštou, chrániacou vstup k stredoslovenským banským mestám, ktoré v ňom od roku 1575 vydržiavali vojenskú posádku. Vďaka dobrej obrane sa Turkom nepodarilo dobyť ani zámok, ani mesto.

Veliteľmi hradnej vojenskej posádky bývali zvolenský župani, z ktorých sa v bojch proti Turkom najviac vyznamenal Ján Balaša. V roku 1554 sa na Zvolenskom zámku narodil jeho syn, Valentín Balaša (Bálint Ballassi), slávny renesančný básnik.
V 17. a 18. storočí zámok neobišli ani stavovské povstania. V roku 1619 sa jeho vojenská posádka vzdala vojskám sedmohradského kniežaťa Gabriela Betlena, ktorý v ňom načas uložil uhorskú korunu.

Začiatkom 17. storočia sa Zvolenský zámok stal na krátku dobu záložným majetkom Dersfyovcov, potom Esterházyovcov, ktorým ho Habsburgovci v roku 1626 definitívne predali.
S úpadkom ťažby drahých kovov v banských mestách zámok postupne strácal svoje kľúčové postavenie. Keď v roku 1789 presídlili župné úrady do Banskej Bystrice, stratil svoj niekdajší význam celkom. Po tom, čo v roku 1805 Esterházyovci predali zámok štátu, v jeho prázdnych miestnostiach bol umiestnený súd, väznica a sklad tabaku. Po opätovnom ustanovení Zvolena za sídlo župy v roku 1923 bola nariadená aj rekonštrukcia zámku, v ktorom mali sídliť župné úrady. V roku 1928 však župné zriadenie zrušili a celý projekt sa stal bezpredmetným.
Počas Slovenského národného povstania bol zámok sídlom štábu 2. československej partizánskej brigády “Za oslobodenie Slovanov”, čo pripomína aj pamätná tabuľa pri vstupe do hlavného nádvoria.
Po rozsiahlej rekonštrukcií v rokoch 1957 – 1969 v zámku sprístupnila svoje expozície Slovenská národná galéria.

Stavebný vývoj Zvolenského zámku:

Zvolenský zámok bol postavený v gotickom slohu. Pôvodne to bola dvojpodlažná štvorkrídlová budova na pôdoryse obdĺžnika, s dvoma nárožnými vežami na západnej strane a s dvojpodlažnou kaplnkou na strane východnej.
Na prízemí zámku boli hospodárske a obytné priestory pre služobníctvo. Priestory na poschodí boli upravené pre kráľa a jeho sprievod. Na reprezentačné účely slúžilo severné krídlo. Na jeho prízemí sa nachádza Rytierska sieň, ktorá je jednou z najkrajších zachovaných gotických siení na Slovensku. Na prvom poschodí severného krídla je Stĺpová sieň. Na jej stenách sa dodnes zachovali fragmenty pôvodnej freskovej výzdoby.
Jedným z najdôležitejších priestorov zámku bola gotická kaplnka vo východnom krídle, do ktorej čeľaď vstupovala z nádvoria a pre kráľa existoval osobitný reprezentatívny vstup, vedúci z obytných priestorov prvého poschodia cez gotickú pavlač do hornej časti kaplnky.
Prechod do nádvoria umožňoval podjazd v severnom krídle zámku. Po jeho bokoch boli umiestnené kamenné lavice – sedílie. Fasády gotického zámku boli v omietke zdobené červeným kvádrovaním. Červenú monochromiu mali aj gotické okná.

Zámok si zachoval podobu mestského paláca takmer do konca 15. storočia. Jeho palácový charakter narušila až prvá väčšia prestavba medzi rokmi 1490–1510, známa ako neskorogotická, z ktorej pochádza dnešné opevnenie a vstupná brána.
V roku 1548 sa začala renesančná prestavba zámku, ktorá ho zmenila na renesančnú protitureckú pevnosť. Počas nej bol objekt nadstavený o ďalšie dve podlažia s nárožnými vežičkami a atikou.

Ďalšie väčšie zmeny boli vykonané až v druhej polovici 18. storočia, v čase barokovej prestavby zámku. S nimi súvisí najmä prestavba dvojpodlažnej gotickej kaplnky. Z obdobia baroka pochádza i drevený kazetový strop v tzv. Kráľovskej sieni so 78 portrétmi rímskych cisárov.
Rozsiahla pamiatková úprava realizovaná v 60. rokoch 20. storočia podľa projektu architekta K. Chudomelku vrátila zámku jeho goticko-renesančnú podobu zo 16. storočia.

Zvolenský zámok v súčasnosti:

Priestory Zvolenského zámku slúžia SNG na inštaláciu stálych expozícií a výstav starého i súčasného umenia. Zámok tiež poskytuje priestory pre autorské výstavy profesionálnych a amatérskych umelcov, konajú sa tu sobáše, koncerty, zaujímavé spoločenské podujatia. Cirkevné sobáše a bohoslužby sa pravidelne konávajú v Zámockej kaplnke. Nádvorie zámku sa každé leto stáva dejiskom divadelného festivalu Zvolenské hry zámocké.

hore