 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
Na návšteve Manet, Rodin, Warhol a ďalší zo zbierok SNG 3. jún 2010 Kabinet umenia 20. storočia SNG, Vodné kasárne, Rázusovo nábrežie 2, Bratislava Vernisáž výstavy: 3. jún 2010 Trvanie výstavy: 4. jún – 12. september 2010 Kurátorky výstavy: Vladimíra Bűngerová & Alexandra Kusá Výstavou Na návšteve uvádzame do výstavného programu nový priestor – Kabinet umenia 20. storočia, ktorý je primárne venovaný prezentácii moderného a súčasného výtvarného umenia, architektúry a dizajnu. Vytvorením tohto programového formátu by sme chceli dopriať návštevníkom SNG pestrejší program a zároveň častejšie vystavovať a interpretovať galerijné zbierky, pretože práve kurátorská práca s nimi bude osou tohto výstavného programu a aj druhého Kabinetu venovaného starému umeniu. Koncepcia výstavy Prvá výstava – Na návšteve | Manet, Rodin, Warhol a ďalší zo zbierok SNG rekapituluje stav zbierky európskeho umenia konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Koncepcia sa zameriava na tú časť zbierok, ktorá je v medzinárodnom kontexte určujúca pre „rating“ galerijnej inštitúcie. Zastúpenie, povaha a kvalita zbierkového fondu a následná ponuka atraktívneho výstavného titulu realizovaného na ich základe ovplyvňujú mieru medzinárodného uznania. Z nich potom plynie aj možnosť participácie na výstavných projektoch iných inštitúcií. Napokon, aj na základe „výpožičnej politiky“ sa pestujú vzájomné vzťahy a „nevzťahy“ zbierkotvorných galérií a múzeí. V súlade s diváckou a marketingovou atraktivitou možno tvrdiť, že k chef d´oeuvres patria zbierky európskych impresionistov, postimpresionistov a moderny. Na toto výslnie sa pomaly doťahuje (prevažne angloamerické) súčasné umenie. Postavenie SNG v medzinárodnom kontexte alebo skôr v medzinárodnej galerijnej a múzejnej prevádzke patrilo v našej výtvarnej obci na začiatku roku 2010 k živo diskutovaným témam. Aj to bola jedna z motivácií tejto výstavy, prispieť k prebiehajúcim polemikám galerijnou expozíciou. Chceme ukázať, aké vlastne sú naše zahraničné zbierky, ktoré viac než čokoľvek iné určujú našu vlastnú pozíciu vo sfére galerijných zberateľských vzťahov a diskusií. To, že je výstava koncipovaná ako kabinetná, napokon nepredstavuje iba výstavný „žáner“, ale hovorí mnohé o povahe našej kolekcie. Zbierky zahraničného umenia Vznik a postavenie zbierky zahraničného umenia konca 19. a prvej polovice 20. storočia podáva obraz vývoja a postavenia SNG v slovenskej kultúre. V československom rámci, ktorý bol pre nás dlho určujúcim, sa väčšina či presnejšie všetko novšie zahraničné umenie umiestňovalo do českých, resp. pražských zbierok. Táto situácia nebola iba dôsledkom prvorepublikového pragocentrizmu, pretože na Slovensku vtedy ešte neexistovala inštitúcia, ktorá by mala niečo také, ako zbieranie moderného umenia, hoc i len vzdialene v popise práce. Napríklad aj Gauguinove matrice drevorytov, ktorých získanie sprostredkoval Milan Rastislav Štefánik počas svojho pobytu na Tahiti v roku 1910, sa napriek tomu, že boli súčasťou jeho pozostalosti, dostali napokon do zbierok Národnej galérie v Prahe. Nebolo to určite spôsobené iba absenciou inštitúcie, tá bola iba dôsledkom všeobecnej kultúrnej situácie. V jej rámci sa prácne presadzovalo aj domáce moderné umenie a na ďalšie rozšírenie obzoru tu intelektuálne sily už nezostávali. Je ťažko predstaviteľné, že by sa v Bratislave v roku 1910, podobne ako v Prahe po kaviarňach, zorganizovala finančná zbierka na akvizíciu obrazu André Deraina z úspešnej pražskej výstavy s odôvodnením, aby toto vzácne dielo zostalo v Prahe. K najznámejším a kľúčovým akvizíciám zmieneného obdobia patrí impozantný nákup československého štátu, keď NG nadobudla v roku 1923 jedinečný súbor francúzskeho umenia 19. a 20. storočia (tzv. francúzska zbierka). Voľba francúzskeho umenia neodrážala iba jeho nesporný umeleckohistorický význam, prispela k nej aj politická vôľa, teda silná profrancúzska orientácia Československej republiky. Komisia, ktorá diela do zbierok MG (Moderní galerie) vyberala, mala k dispozícii päť miliónov korún československých; pre lepšiu predstavu o tomto rozpočte treba uviesť, že napríklad Picassov Sediaci ženský akt (1906) stál vtedy niečo málo cez sto tisíc. V snahe získať čo najreprezentatívnejšiu kolekciu časť komisie vycestovala do Paríža, aby súbor diel doplnila. Akvizícia bola pripravovaná pre Modernú galériu, ktorá ako inštitúcia vznikla v roku 1902 a napriek mnohým nejasnostiam okolo jej vzniku a jej dvojnárodnostnej orientácii (nemecká, česká) bola historicky orientovaná na moderné umenie. Táto kolekcia je dodnes základom medzinárodného renomé zbierok NG v Prahe. Pri delení federálneho majetku sa na akvizície štátu akosi pozabudlo, preto sa na Slovensko z kolekcie nedostalo žiadne dielo, no samotná zbierka zostala vďaka tomu intaktná. Zahraničná zbierka SNG Situácia v SNG bola neporovnateľná s tou v Čechách, domáca zahraničná zbierka nebola nikdy budovaná naraz a ako jeden celok, doslova sa postupne „nazbierala“ nákupmi a prevodmi. Nie je teda odrazom komplexnej zbierkotvornej ani štátnej politiky. Odráža skôr zhody okolností, náhody a paberkovanie, na ktoré boli kurátori SNG z dvoch zásadných dôvodov odkázaní. Príčiny boli predovšetkým časové, galéria vznikla až v roku 1948, teda v čase, keď sa trh s moderným umením po otrasoch spôsobených vojnou ustálil a cena umeleckých diel (aj v dôsledku morálnej kompenzácie politiky likvidácie tzv. „degenerovaného umenia“ stúpla). Zároveň sa zmenila kultúrna politika európskych štátov, svet sa nanovo rozdelil a my sme začali patriť do inej politickej a kultúrnej zóny vplyvu, než v ktorej sa zbieralo a vznikalo západné európske moderné umenie. Uvažovať o kúpe zbierky moderného zahraničného umenia sa stalo utopickým snom. Vystavené diela Pri výbere tejto výstavnej kolekcie sme zvolili prostý kľúč, problematiku sme tematicky zúžili na tzv. modernú klasiku (teda druhú polovicu 19. a prvú polovicu 20. storočia, spolu s kľúčovými autormi pop-artu). V jej rámci sme sa sústredili na „autorov – značky“, ktoré už rezonujú v širokom povedomí divákov. Chceli sme udrieť na tú najzákladnejšiu strunu a ukázať, aké diela od slávnych mien sú v najväčšej slovenskej galerijnej inštitúcii. Ako je zrejmé z vystavených diel, v súčasnej zbierke existuje aj niekoľko tematických skupín, ktoré vznikli postupným nadobudnutím. Pomerne široká a z múzejného hľadiska nie celkom jednoznačná je séria litografií nie celkom jasnej proveniencie známych autorov (Edouard Manet, Paul Gauguin), väčšina prác sú tzv. novšie tlače, teda tie, ktoré vznikli dodatočne z autorských predlôh, preto sú nesignované; ďalšiu samostatnú skupinu vytvára kolekcia nemeckých expresívnych diel (Oskar Kokoschka, Emil Nolde, Lyonel Feininger). Okrem nich ďalšou skupinou sú diela, ktoré spája podobný spôsob nadobudnutia: skupina tzv. francúzskych Španielov (Oscar Dominguez, Honoré García Condoy), ktorých účinkovanie bolo spojené s výstavou v Bratislave a ich cestu do zbierok možno vystopovať až priamo k autorom. Samostatnou skupinou sú potom diela umelcov, ktorých práce sa dostali do galerijných zbierok vďaka vzťahu autorov k Slovensku, resp. vďaka ich slovenským koreňom (Serge Charchoune, François Kollar, Andy Warhol). Skupina plastík francúzskych autorov (Antoine Bourdelle, Auguste Rodin) sa do SNG dokázateľne dostala sprostredkovaním cez NG a výstavu, ktorá sa uskutočnila v Prahe, ide tiež o novšie odliatky diel už zosnulých autorov. Za politicky podfarbené akvizície možno považovať dve, prvú z roku 1968, keď SNG zakúpila väčšiu kolekciu diel z medzinárodnej výstavy Danuvius ´68. Tá mala položiť základy budovania súdobej medzinárodnej zbierky. Druhým prípadom je nedávna akvizícia, keď Slovenská republika z rezervy vlády kúpila kompletnú kolekciu známych grafík Campbellových polievok Andy Warhola. Poslednou minizbierkou je kolekcia českých prác (Emil Filla, Toyen, Josef Šíma), z ktorých, žiaľ, tie najkvalitnejšie diela boli v 90. rokoch minulého storočia zo SNG odcudzené (František Kupka, Emil Filla). Ich ukradnutiu predchádzala prvá výstava zahraničných zbierok SNG (Európske umenie v zbierkach SNG, Silvia Ilečková, 1991), venovaná starému i modernému umeniu. Stratégia výstavy „splácala dlh“, ktorý vznikol postupným politicky motivovaným „vysťahovaním“ zahraničného (predovšetkým starého) umenia do Zvolena v 80. rokoch 20. storočia. Vizuál výstavy Výstava Na návšteve nie je len výstavou zbierky medzinárodného umenia. Jej ďalšou ambíciou je aj odkryť či skôr identifikovať úskalia akvizičnej politiky a ukázať, akými spôsobmi (kedy a ako) sa diela do Galérie dostávali. Práve vďaka uvádzaniu spôsobu a času nadobudnutia diel, výstava rozkrýva aj niečo z „galerijnej kuchyne“, teda z múzejnej praxe, ktorá zvyčajne ostáva návštevníkovi skrytá. Napokon aj samotnou inštaláciou výstavy sme sa snažili poukázať na postavenie kolekcie v zbierkach SNG. Zahraničné umenie nie je ani ich intaktnou kolekciou, ani integrálnou umeleckohistorickou súčasťou. Patrí však ku kultúrnej histórii a je v SNG takpovediac na návšteve. Práve na tento akcent sme chceli výslednou „scénickou“ inštaláciou upozorniť. Alexandra Kusá a Vladimíra Büngerová Sprievodné podujatie k výstave: V priestoroch Kabinetu umenia 20. storočia na aktuálnej výstave Na návšteve │Manet, Rodin, Warhol a ďalší zo zbierok SNG je pre Vás pripravené ďalšie stretnutie z cyklu venovaného literatúre. 17. 6. 2010 o 17.00 hod. v SNG číta Miroslav Marcelli z európskych filozofov. Rozprávať sa s ním bude Silvester Lavrík. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.