Mária Bartuszová. Správy STV
3. júl 2005
Nikoleta Gažová
Mária Bartuszová, sochárka so zvláštnym osudom. Dnes sa o nej hovorí ako o jednej z najvýraznejších osobností slovenského sochárstva, no za jej života si ju takmer nikto nevšímal. Slovenská národná galéria teraz spláca svoj dlh voči Márii Bartuszovej rozsiahlou výstavou.
Prečo si kritici Máriu Bartuszovú dlho nevšímali? A jej súhrnná výstava prišla až takmer desať rokov od jej smrti? Podľa teoretikov umenia predbehla tvorbou svoju dobu. Podľa ľudí, ktorí ju osobne poznali, bola dôvodom jej povaha.
Veronika Bartuszová, dcéra, výtvarníčka: "Mama mala takú introvertnú povahu, že vlastne aj veľa pochybovala o tých veciach, ktoré robila."
V ateliéri pracovala Mária Bartuszová so svojim manželom Jurajom Bartuszom, ktorý je tiež výtvarník.
Juraj Bartusz, manžel, výtvarník: "My sme boli tak odkázaní sami na seba alebo jeden na druhého, že až sa to začínalo javiť ako ťarcha, ako bezmocnosť bez toho druhého niečo urobiť."
Z tvorivého napätia vzišli výnimočné diela, takzvané haptické sochy. Ľudia sa ich môžu dotýkať, tak aby napríklad aj zrakovo postihnutí mohli umenie precítiť.
Vladimír Beskid, kurátor výstavy: "V stredoeurópskom priestore je to ojedinelý program."
Mária Bartuszová objavovala inšpiráciu v obyčajných veciach.
Vladimír Beskid, kurátor výstavy: "Ako je kvapka, ako je dážď, ako je vajíčko, ktoré možno je takým kľúčovým momentom v jej tvorbe."
Diela Márie Bartuszovej sú inštalované v Esterházyho paláci Slovenskej národnej galérie. Po rekonštrukcii sa stal najmodernejším výstavným priestorom na Slovensku.
hore
| |
|