2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
 
Julo Považan – obrazy a kresby
apríl 2004 - 30. máj 2004
 
Insita 2004 – 7. ročník medzinárodného Trienále insitného umenia
27. jún 2004 - 4. september 2004
 
Najčistejšie umenie
4. december 2004 - 27. február 2005
 
2003
2002
 
Elisabeth Gevaert
Galéria insitného umenia, Cajlanská 255, Pezinok
11. september 2004 - 21. november 2004
 
Koncepcia výstavy: Nico van der Endt
odborná spolupráca za SNG: Katarína Čierna


 
Projekt nadväzuje na program GIU, ktorým je prezentácia kolekcií diel významných osobností insitného umenia aj v medzinárodnom kontexte. Elisabeth Gevaert (*1935 Antwerpy) patrí k európskym predstaviteľom klasického naivného maliarstva. Zdrojom inšpirácie pre autorku sú najmä príbehy zo života, plné veselých a sviežich scén. Epické vyznenie olejomalieb podporuje autorkina snaha o trojrozmernosť a premyslenú konštrukciu priestoru, o detail. Kompozície sú vyrovnané a farebnosť je vyvážená so starostlivým stupňovaním farebných tónov. Autorkine narábanie so svetlom a tieňom prispieva k plastickej modelácii tvarov.
Diela E. Gevaertovej sú zastúpené v zbierkach galérií a múzeí, špecializovaných na fenomén naivného umenia. Na Slovensku bola prvýkrát predstavená na 5. ročníku Trienále insitného umenia Insita 97.


Elisabeth Gevaertová sa narodila v roku 1935 v Antverpách ako prostredná z troch dcér. Jej detstvo poznačili nešťastné roky strávené v rímskokatolickej internátnej škole pre dievčatá. Otec jej zomrel v roku 1949. V roku 1956 odišla z internátnej školy a presťahovala sa s matkou do Hamburgu, kde neskôr stretla svojho budúceho manžela, grafika a maliara Karstena Brunckhorsta. Odvtedy autorka žije v Nemecku. Maľovať začala okolo roku 1965, keď sa konečne vymanila z umenia, ktoré poznala a ktorému sa krátky čas učila v umeleckej škole v Hamburgu. Skutočný talent insitného umelca v nej spoznal galerista Walter Mensch, ktorý prezentoval jej dielo po prvýkrát v roku 1969. V roku 1992 vychádza monografia o tvorbe Gevaertovej.
Dlho prevládal názor, že tvorba insitného umelca neprechádza vývojom. Predpokladalo sa, že autentický osobný štýl mu padol do lona ako boží dar a nepredchádzali mu tvrdé roky hľadania a štúdium, ako v prípade mnohých školených umelcov. Koreňom tohto presvedčenia je nedorozumenie, či skôr selektívne hľadisko.
V prípade Elizabeth Gevaertovej sa pôvodne naivný výraz vyvíja do výtvarného jazyka, ktorý obsahuje oveľa komplexnejší spôsob vyjadrovania, ponecháva si však určitý rozsah naivného charakteru a spontánnosti. Jej zdanlivo veľmi prístupné dielo možno celkom dobre nazvať dokonalým, prepracovaným do detailov. Avšak na rozdiel od prác priemerného insitného umelca, tie jej kladú väčšie nároky na diváka. To nie je prípad, že „to, čo vidíte, to aj dostanete“. Napríklad na maľbe Strand Café, 1988 sa prechádzajú muž a žena, oddeľuje ich len prázdny priestor štvorca. On sa za ňou kradmo obzerá. Letná sezóna skončila, symbolicky alebo inak? Je na divákovi, aby sa rozhodol... Znamená to, že „to, čo vidíš je to, čo si myslíš...“ Nico van der Endt, júl 2004.


 
hore

 

 
E. Gevaert - Hotel L’Océan, 1989
 
E. Gevaert - Strand Café, 1988
 
E. Gevaert - Bazén, 2002
 
E. Gevaert - Stanica, 2002
 
E. Gevaert - Noorderterrasse, 2000
 
E. Gevaert - Stanica Berchem, 2002
 
E. Gevaert - Palmaille, 2000
 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.