 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Holé baby – škandálik šitý na mieru? / www.slovenka.sk 29. október 2010 Autor: Andrijan Turan Holé baby Necenzurované akty moderných majstrov Výstava Holé baby v SNG je aktualizovaným čítaním tradičného umeleckého žánru – umeleckého aktu. Na jednej strane ponúka klasické diela slovenských kanonických umelcov, na druhej strane prostredníctvom dvoch feministických autoriek núka ich komentáre a interpretácie k dielam týchto viac ako národných umelcov. Holé baby – škandálik šitý na mieru? Kurátorka výstavy Holé baby Petra Hanáková odviedla určite dobrý kus práce už len pri výbere diel na túto výstavu aktov. Veď aj napriek tomu, že od roku 1948 sa na Slovensku hlásala aj v maliarstve téza takzvaného socialistického relizmu, kde bol dobrým námetom továrenský komín či súdruhovia na straníckej schôdzi a akt sa na výstavách často nevyskytoval, maliari samozrejme maľovali akty aj nadaľej, a tak bolo v národných zbierkach z čoho vyberať. V SNG sa tak ocitli vedľa seba umelci ako Martin Benka, Ľudovít Fulla, Mikuláš Galanda, Július Jakoby, ale aj Rudolf Krivoš, Milan Laluha, Alex Mlynárčik, Cyprián Majerník a Koloman Sokol. Podobná reprezentatívna výstava aktov by mohla byť určite ťahákom sezóny, ak by kurátorka neponúkla tieto diela Jane Juráňovej a Jane Cvikovej na tzv. aktualizované čítanie, ktoré sa stalo v ich prípade skôr samostatným námetom na zamyslenie s hlavou dlaniach. Predstava oboch autoriek hlásiacich sa k feministickému hnutiu o aktualizovanom čítaní výtvarných diel sa totiž začala a skončila v Holobáčskej stoaktovke, čo sú komentáre či skutočne svojrázne „interpretácie“ týchto diel troma ženami vo veku pätnásť, štyridsať a šesťdesiatpäť rokov. Ak si pozorne prečítate tento nesúvislý spletenec slov, ktorý sa nedá nazvať ani literatúrou ani žiadnym aspoň ako-tak zasväteným či nebodaj zmysluplným hodnotením, ktoré by aspoň čosi povedalo o vystavených obrazoch, nadobudnete dojem, že vymyslené postavičky komentujúce diela slovenských majstrov boli vychované nástenkou v JRD, ktorá vytvárala ich celoživotnú predstavu o svetovej kultúre a maliarstve. V texte potom nájdete zapletené čudné poučky z feministickej kuchynky ako: Obleky sú zásterkou pre kastračnú úzkosť, mystika ženskosti má pôvod v budovaní šťastných rodín povojnovej Severnej Ameriky či predstava o výlučnej romantickej láske medzi ženou a mužom je heterosexistickou normou, ktorá slúži na udržiavanie patriarchálnej ideológie. To však, bohužiaľ, nie je všetko a vo veľkých komiksových bublinách sa nad obrazmi klasikov zrkadlia Juráňovej + Cvikovej poetické perly ako: Holé baby, hole cice, holé cice, holé rice či ženské pohlavie je zašité vo svojej škáre... Smiešne, úbohé, trápne, primitívne, či všetko dokopy? Český jazyk má na podobné slovné výplody pekný výraz – blábol. Celý ten zúfalý, kvázivtipný, povinne antisexisticky naladený a okato autoritami pohŕdajúci text totiž nemá ani hlavu ani pätu a o vystavených obrazoch nevraví nič. Hovorí len čosi konkrétne o oboch autorkách, o ich úbohej umeleckej bezradnosti a neoriginalite a o tom, že využili ponúknutú príležitosť, aby sa priživili na skutočnom umení a prezentovali prevzaté názory svojho ženského klubu. Je smutné, že práve SNG dala možnosť vzniknúť tomuto pochybnému pokusu, ktorý nie je ničím iným ako plánovaným škandálikom šitým na mieru. Ak chce vedenie SNG zvýšiť návštevnosť svojich výstavných siení čímsi šokujúcim, mohlo by, povedzme, nabudúce nechať nastriekať steny galérie nejakým svetovým grafitti umelcom (Sober +Pose) a hodil by sa aj perfomance pána Hermana Nitscha, aby zas čosi pekné namaľoval kravskou krvou a vnútornosťami. K čomusi podobnému totiž nasadená úroveň smeruje... hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.