 |
 |
 |
 |
 |
|
2010
2009
2008
Gloria in Excelsis Deo
18. november 2007 - 31. január 2008
Trojruža, Lomidrevo, Janko Hraško... v tvorbe Ľudovíta Fullu A Štefana Meliša
14. február 2008 - 16. máj 2008
Art brut a outsiderské umenie zo zbierky Slovenskej národnej galérie
17. máj 2008 - 30. november 2008
2007
2006
2005
2004
2003
2002
|
Počul som spievať anjela... Cajlanská 255, 902 01 Pezinok - Cajla (slepá ulička vľavo) 30. november 2008 - 31. január 2009 Kurátorka výstavy: Katarína Čierna Kurátor predstavuje...Počul som spievať anjela Výstava „ Počul som spievať anjela“ sa odvoláva na báseň anglického autora, mystika a vizionára Williama Blakea, ktorého poézia znamenala definitívny rozchod s estetikou klasicizmu a pripravila cestu individualizovanej poézii romantizmu. Koncepcia tejto vianočnej výstavy je zameraná na rôzne druhy slovenského profesionálneho a neškoleného umenia, ktoré reflektujú motív anjela nielen tradičnou kresťanskou ikonografiou, ale i nefiguratívnym tvaroslovím. Práve v tejto téme môžeme veľmi dobre sledovať obojstranný vzťah medzi tzv. „vysokým“ a tzv. „nízkym“ umením, pretože povedané slovami C.G.Junga, motív anjela je všeľudským psychologickým archetypom. Moderná hlbinná psychológia totiž preukázala, že spirituálne symboly a obrazy korenia niekde v spoločnom ľudskom základe a objavujú sa nezávisle na kultúrnych podmienkach a druhu vzdelanosti ( K. Rechlík). Slovenskí výtvarní umelci 20. storočia vycítili obrovskú tvorivú vitalitu ľudového výtvarného umenia, na ktorom ich fascinovala štýlová jednota, výtvarná metafora, znakovosť i abstrakcia v tvare i dekore. Ľudovít FULLA sa inšpiroval duchovnými a formálnymi princípmi ľudového umenia a rytmom tvarov, línií a kompozičným riešením do uviedol do moderných, európskych vzťahov. Mikuláš GALANDA vycítil poetickú nežnosť ľudových malieb na skle, ktoré rozkreslil do citovo vrúcnych polôh s čistotou liniek a plôch. Rustikálne drevorezy Ernesta ZMETÁKA sú reminiscenciami na ľudové drevorezy, ktoré disponujú jednoduchým technickým postupom a jasnou, výraznou štylizáciou a úsporným tvarom. Primárna prirodzenosť, úprimnosť nadšenia a neuvedomelá fantastika snov i predstáv insitných umelcov fascinuje umenie 20. storočia. Cyprián MAJERNÍK často štylizoval svoj prejav do názorovej roviny naivnej poézie, aby v nej našiel čistý prameň nedotknutej výtvarnosti, aký sa spontánne vyskytuje v insitnej tvorbe Ondreja ŠTEBERLA. Téma anjelov v dielach ďalších umelcov nadobúda nové významy. Podstatná premena od figuratívneho k nefiguratívnemu tvarosloviu prináša umelcom väčšiu slobodu, ktorá uvoľňuje predstavivosť, závislej na tradičnej ikonografii. Anjeli Márie RUDAVSKEJ z terakoty sú pevne spojení s prírodou. Sú “tí, ktorí chránia. Ochrancovia. Okrídlené postavy s vtáčou tvárou. Zrazu existujú, aby ochraňovali pred všetkým zlým“- píše autorkina dcéra Zuzana v poetickom útvare venovanom mame. „Povaha obraznosti autorky je archetypálna. Tomuto ucelenému svetu výtvarného prejavu vládne pevnou rukou lyrická imaginácia odkazujúca k esencii jej ľudskej skúsenosti...“ toľko z interpretácie tvorby autorky Dagmar Poláčkovou. Klára BOČKAYOVÁ vytvára svoje diela technikou frotáže ( z franc. frotter – zotrieť) a využíva vo svojom diel princíp citácie a interpretácie ľudových predlôh – kuchynských nástenných výšiviek, ktoré pretavuje do nových súvislostí, blízkych pop – artu. Diela Viery KRAICOVEJ sú charakteristické lyricko- expresívnou abstrakciou a jej „ anjeli“, stvárnení virtuóznym ťahom a dotykom štetca sa vyznačujú spontánnou bezprostrednosťou. „ Obraz sa musí namaľovať sám a vyplávať na povrch ako podzemné vody“... zdôveruje sa autorka. Umenie art brut ( termín francúzskeho umelca a zberateľa Jeana Dubuffeta pre tzv. surové, pôvodné umenie) stojí mimo dejinných procesov vývoja ľudstva. Vytvárajú ho talentovaní ľudia v sociálnom alebo psychickom ústraní. Klienti Domova sociálnych služieb pre deti a dospelých MEREMA v Modre - Harmónii podobne ako artbrutisti vôbec lámu predsudky logiky a negujú kanonizované estetické normy. Kvality ich výtvarného prejavu sú v spontánnosti a odrážajú ich bohatý emocionálny svet, v ktorom pociťujeme radosť autorov zo zaujatia námetom. Umenie outsiderov ( termín anglického historika umenia Rogera Cardinala pre umenie, ktoré nepodlieha konvencionálnej kultúre) disponuje tiež silou pôvodnosti. Kresby a maľba na skle Petra DUNAJA – Spilyho, inšpirované názvom a koncepciou výstavy sa spájaním nečakaných motívov približujú surrealistickým predstavám o prelínaní predmetného sveta so svetom snov, fikcií, mýtov a poézie. Výstava predstavuje výtvarné diela zo zbierkového fondu Slovenskej národnej galérie, Bratislava, Galérie mesta Bratislavy, Slovenského národného múzea, Martin, Slovenského banského múzea, Banská Štiavnica, DSS MEREMA, Modra a súkromných majetkov. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.