 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Július Koller - Vedecko-fantastické retrospektíva / Rádio Slovensko, 23. 4. 2010 23. apríl 2010 Oto Gorner Július Koller Vedecko-fantastická retrospektíva „Július Koller - vedecko-fantastické retrospektíva - pod týmto názvom otvorili v Slovenskej národnej galérii zatiaľ najväčšiu výstavu diel umelca, ktorý chcel premeniť život na kultúrnu hru so spravodlivými pravidlami. Tisícka vystavených diel, od klasických obrazov až po fotografie z akcií, inštalácie či výstrižky z dennej tlače, vypovedajú o Júliusovi Kollerovi, ktorý si svojou tvorbou alebo pre svoju tvorbu vytvoril rolu ufonauta. Jedného z kurátorov tejto výnimočnej prehliadky, Aurela Hrabušického, oslovila Katarína Ottová.“ Katarína Ottová, redaktorka SRo: „Túto veľkú prehliadku ste rozdelili do viacerých akoby kapitol. Ak pre Júliusa Kollera platí, že sa nedá oddeliť jeho umelecký a neumelecký život, vyčlenili ste tejto téze niektorú z týchto kapitol?“ Aurel Hrabušický, kurátor výstavy: „Je tu jedna kapitola, ktorá sa vyslovene týka jeho životnej lásky Kvety Fulierovej. Bola nielen jeho životnou partnerkou, ale často fotografkou jeho akcií, performancov. Napriek tomu, že ona bola klasická výtvarníčka a grafička, teraz má mimoriadnu úlohu v odovzdávaní odkazu." Katarína Ottová, redaktorka SRo: „Veľkú časť vystavených diel predstavujú autoportréty. Sú to fotografie Kollera v rôznych pozíciách. Ako sa to dá čítať?“ Aurel Hrabušický, kurátor výstavy: „Trošku to súvisí s jeho základnou rolou, ktorú hral - ufonauta. Istý čas sa rozhodol, že sa premení na pozemského ufonauta. V tejto roli sa každý rok vizualizoval, vytváral svoju novú podobu. To je najzáhadnejší moment jeho tvorby. Bolo to v dobe normalizácie. Akoby nechcel byť obvyklým členom normalizovanej spoločnosti. Ako ufonaut reagoval na to, čo videl okolo. Svojimi pozíciami, gestami, posunkami, situovaním sa oproti predmetom, realite vytvára akoby nové významové spojitosti." Katarína Ottová, redaktorka SRo: „Jeho tvorbe sa venujete asi 30 rokov. Približne pred 20 rokmi ste robili veľkú Kollerovu výstavu. Keď ste sa preberali jeho pozostalosťou, prekvapilo vás niečo?“ Aurel Hrabušický, kurátor výstavy: „Prekvapenia tam boli na každom kroku. My sme, samozrejme, vedeli, že Július Koller chce pestovať kultúru života, že všetko, čo sa života týka, vťahuje do svojej tvorby. Ale že to bolo až v takej miere, to sme netušili. Všetko, čo sa ho dotýkalo, archivoval - v miere, ktorá sa stala skoro až pohromou pre ich panelákový byt." Katarína Ottová, redaktorka SRo: „Dalo by sa hovoriť o akejsi posadnutosti?“ Aurel Hrabušický, kurátor výstavy: „K ozajstnému umelcovi, obávam sa, posadnutosť patrí. Chcel, aby jeho diela mali dosah pre všetky veky a pre všetky svety. Keď to malo byť pre všetky svety, aj pre ufosvety, nutne ho skoro všetko muselo zaujímať. Nič nevedel vyčleniť mimo svojho záujmu." hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.