 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Všetko najlepšie, Hockney! (HN 19/03/2007) 19. marec 2007 Autor: Michaela Pašteková NOVÁ VÝSTAVA. Najznámejší žijúci britský umelec vystavuje od zajtra v Bratislave. BRATISLAVA - Najznámejší a najobdivovanejší žijúci umelec britskej umeleckej scény. Homosexuál, ktorý búra tabu nielen v spoločnosti, ale aj na svojich obrazoch. V tomto roku oslavuje 70 rokov a mnohé svetové galérie si jubileum pripomínajú retrospektívnymi výstavami. Už zajtra sa do osláv zapojí aj Slovenská národná galéria v Bratislave. Všetko najlepšie, David Hockney! Rebel s príčinou Hockney bol od detstva provokatérom. Na základnej škole dostával poznámky za to, že viac kreslí než píše. Keď začiatkom 60. rokov študoval na slávnej Royal College of Art v Londýne, pohŕdal maľovaním tradičných zátiší, pretože ho to nudilo. Lákal ho experiment a dobrodružstvo. Aj preto podľahol vtedajšiemu vplyvu abstraktnej maľby. Cítil však, že to nie je presne to, čo vystihuje jeho povahu. Preto dal napokon prednosť príbehu. Vždy bol nadšeným čitateľom a slovo preto začal vkladať aj do svojich obrazov. Niekedy ho tam priamo vpisoval, inokedy na plátna či výkresy vlepoval výstrižky z novín či básní. Rád sa inšpiroval nápismi na verejných toaletách. Túžil zotrieť hranice medzi výtvarným umením a literatúrou. Nie som grafik V Bratislave si môžeme pozrieť štyri Hockneyho grafické cykly z rokov 1961 - 1977. Tie prvé vznikli ešte počas jeho štúdií v Londýne. Paradoxné je, že sám Hockney sa údajne nikdy necítil ako grafik. "Nie som grafik, som maliar, ktorý urobil niekoľko grafík," vyjadril sa v jednom z rozhovorov. Grafiky vraj začal robiť len preto, že mu došli peniaze aj farby a na katedre grafiky to bolo všetko zdarma. Cyklus Život zhýralca je inšpirovaný rovnomennou sériou Williama Hogartha z roku 1735, ktorá na ôsmich medirytinách rozpráva príbeh o premrhanom živote. Hockney prenáša príbeh do New Yorku a nesie v sebe poloautobiografické črty. Opisuje muža, ktorému sa najprv darí, lebo predávaním grafík zarába peniaze, keď sa mu však financie minú, "dobrí ľudia" sa mu začnú vyhýbať. Ďalšie tri cykly sú inšpirované literárnymi dielami. Zahŕňajú ilustrácie k 14 básňam C. P.Cafavyho, k šiestim rozprávkam bratov Grimmovcov a k básni amerického básnika Wallacea Stevensa Modrá gitara. Hockney však upozorňuje, že nejde o doslovné ilustrácie, skôr pokusy o interpretáciu vizuálnymi prostriedkami. Všetko, len nie nuda Hockneyho rukopis ovplyvnil najmä jeho pobyt v Los Angeles. Odišiel tam v roku 1963. "Po týždni od príchodu do tohto podivného mesta, kde som nepoznal ani dušu, som zložil skúšku v autoškole, kúpil si auto, odcestoval do Las Vegas a vyhral nejaké peniaze. Zohnal som si ateliér a začal maľovať. To všetko som stihol za týždeň. A v duchu som si hovoril: presne takto som si to predstavoval," hovorieva. Odvtedy jeho obrazy začínajú charakterizovať prežiarené priečelia domov, kobaltovo modré bazény s kúpajúcimi, sprchujúcimi sa, či oddychujúcimi mužmi, jednoduché línie, čisté farebné plochy. Hockney však využíva aj polaroidové snímky či fax. Robí všetko pre to, aby nebol stereotypný. Aj grafiky v Slovenskej národnej galérii sú toho dôkazom každý z cyklov má osobitú farebnosť a špecifický výraz. Zaujímavosti David Hockney urobil pred niekoľkými rokmi neobyčajnú vec. Zložil štetce a prestal maľovať. Posadla ho túžba zistiť, ako sa veľkým majstrom minulosti podarilo tak presne a živo zobraziť svet naokolo. Dva roky obetoval hľadaniu. Výsledkom skúmania bola kniha Tajemství starých mistrů, ktorá na Slovensku vyšla v českom preklade v roku 2003 a okamžite sa stala bestsellerom. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.