 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Generačná výpoveď súčasnej slovenskej maľby na výstave v národnej galérii / Bratislavské noviny 3. február 2011 Maľba po maľbe Výstava súčasnej slovenskej maľby V Slovenskej národnej galérii, v Esterházyho paláci na Námestí Ľudovíta Štúra Asprístupnili do 7. februára 2011 výstavu súčasnej slovenskej maľby Maľba po maľbe. Výstava Maľba po maľbe prezentuje výber diel a aktuálnych výtvarných prístupov autorov a autoriek a možno ju vnímať aj ako generačnú výpoveď o maľbe, spôsoboch maľovania i o „maliarskosti“ súčasnej maľby. Takto je koncipovaný aj katalóg. Výstava sa orientuje na diela, ktoré vznikli za posledných desať rokov. Maľby predstavené na výstave sú rôzne kategorizované - napríklad podľa tém, ale aj podľa čiastkových skúmaných motívov, ktorými autori a autorky formulujú svoj výtvarný program. Stretávame sa s autormi fascinovanými predovšetkým fenoménom a problémom videnia a viditeľnosti v maľbe (Sedlák, Czinege), s ktorým súvisí videnie krajiny a premien jej obrazov (Kollár, Sedlačík), ako aj s autormi recyklujúcimi ikonografiu pop-kultúry i avantgardného umenia ad absurdum (Šille, Bartošová, Sirka, Hrachovinová, Vasilko). Sú tu aj autori testujúci sociálne a politické kontexty umenia (Mališ, Šramatyová). Stretneme sa so zrelou feminínnou senzibilitou (Vargová) aj s rozprávačstvom pestovaným z hľadiska akéhokoľvek rodu (Mikyšková, Chrenková, Džuppová). Extrémna pozícia na scéne vyžaduje istý typ odvahy zobrazovať „upadlé“ scény a „zlé“ myšlienky. Na jednej strane s nimi pracuje so súčasnou filozofiou a teóriou oboznámený a pritom „divoký a surový“, brutálny infernálny svet Martina Gerboca, na druhej strane feministický „confessing“ bez zábran Lucie Dovičákovej. Množinu diel zaujímavých v tomto „limitnom“ čítaní tvoria maľby reflektujúce samotnú maľbu ako tému, činnosť i formálny prostriedok (Sadovská, Hostiňák, Šramatyová, Bielik, Megyesi, Triaška). Výrazným príspevkom na výstave sú diela solitérov, ktorí tvoria oporné body aj odchýlky každej umeleckej scény. V tomto prípade nad maľbu jednoznačne a so samozrejmosťou postavia umenie (Blažo), vďaka autentickému prieniku ich diela s vlastným autorským subjektom (Lehocká, Binder). To je pozícia, ktorú by sme mohli chápať aj ako umenie po maľbe, ktoré pritom trvá na maľovaní. Kurátorkou výstavy je Alexandra Kusá, kurátorská spolupráca Lucia Gregorová. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.