 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
AD RICHARD GREGOR: PARADOX LESA DELFÍNOV .týždeň 25/2007 (Týždeň 02/07/2007) 2. júl 2007 Články o výtvarnom umení zriedka vyvolávajú verejné polemiky. Ostrý článok Richarda Gregora v predminulom .týždni polemiku vyvolal - v redakcii aj mimo nej. Keď sme dostali nižšie uvedený text Milana Bočkaya, výtvarníka, o ktorom bola reč, rozhodli sme sa uverejniť ho v plnej dĺžke. Čitateľom, ktorí výstavu Delfín v lese alebo Chvála paradoxu zatiaľ nevideli, odporúčame jej návštevu. Budú sa tak môcť rozhodnúť, či dajú za pravdu kritikovi, alebo jeho kritikom. Ak sa nebudú vedieť rozhodnúť, nič to. Uvidia aspoň výstavu, ktorú jednoducho treba vidieť. jk Keďže rozruch okolo recenzie Richarda Gregora nadobudol nežiaduce rozmery s náznakom "lynču", považujem za potrebné uviesť zásadné veci na pravú mieru. V dnešnom deformovanom mediálnom svete každá informácia musí mať aspoň náznak kontroverznosti a s pozitívnou zvesťou nepochodíte. Z tohto dôvodu som vymyslel a následne naviedol môjho mladého priateľa Richarda na napísanie pamfletu s cieľom upozorniť na moju retrospektívnu výstavu, ktorá bude v Slovenskej národnej galérii pod názvom Delfín v lese, alebo chvála paradoxu do 29. júla 2007. Bol som veľmi prekvapený úspechom tejto mystifikácie, nečakane mohutnou vlnou záujmu o moju tvorbu a naopak, množstvom odsudkov Richardovej spisby. Až sa hanbím za mierne zneužitie svojich priaznivcov. Počítam s ich veľkorysosťou, veď mystifikácia je súčasťou mojej práce. Aby plán vyšiel, bolo potrebné dodržať určité pravidlá: zdanie serióznosti a hlavne dokonalé utajenie pravého zámeru. Vďaka inteligencii a disciplíne môjho priateľa v tomto smere neboli problémy. Aby čitatelia neboli úplne bez šancí, narafičili sme na nich dve pomôcky možného odhalenia. Prvou bola odvolávka na "legendárne prísnu kritičku" Adu Gutleber-Krnáčovú a "krátku polemickú prestrelku" spred štrnástich rokov. Pamätníci si mali uvedomiť, že to Richard nemôže myslieť vážne. Vtedy totiž kunsthistorik Radislav Matuštík, absolútna Richardova autorita, v tejto kauzičke prejavil jednoznačný postoj. A ten veru na prospech "legendárne prísnej kritičky" nebol. Druhou pomôckou bolo naše všeobecne známe priateľstvo už od Richardovho ukončenia vysokej školy. Opäť pamätníci zlyhali a neuvedomili si, že už v roku 1999 mladý kritik veľmi priaznivo recenzoval moje výstavy: v Zíchyho paláci a v CC centre. (Richard Gregor: Spoľahlivý solitér, SME 8.10. 1999) Pamätníci, inak bystrí ľudia, dokonca prehliadli fakt, že v tejto recenzii vyzdvihuje práce napospol z obdobia tvorby, ktoré v pamflete odsudzuje. Naopak, nečakané bolo podozrenie niektorých redaktorov .týždňa, ktorým sa javil hysterický tón neprirodzený, diametrálne odlišný od pravidelných Richardových príspevkov. Rozptýliť podozrenie nebolo ľahké. Na záver sa všetkým, ktorí "naleteli", ešte raz ospravedlňujem s poznámkou, že to je princíp mystifikácie. .milan Bočkay hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.