2011
2010
2008
2007
 
   V Slovenskej národnej galérii je do marca sprístupnená výstava Stratený čas? (20. 12. SME)
O komunizme na plné pecky

20. december 2007
 
Cena pre kurátorku Zoru Rusinovú [SME 07/12/2007]
7. december 2007
 
Stratený čas? Nie, len trochu zabudnutý [HN 19/11/2007]
19. november 2007
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
14. november 2007
 
Komunistická pohľadnica s Darou Rolins: Nie žart, ale upútavka
4. november 2007
 
Riskovať sa dá – aj v umení
4. október 2007
 
ATELIÉR (HN 06/09/2007)
6. september 2007
 
Analógová kontrarevolúcia (Domino efekt 22/08/2007)
22. august 2007
 
Insita má čaro ( Insita má čaro (PRAVDA 14/07/2007)
14. júl 2007
 
AD RICHARD GREGOR: PARADOX LESA DELFÍNOV .týždeň 25/2007 (Týždeň 02/07/2007)
2. júl 2007
 
Grand Prix Insita putuje do Poľska
26. jún 2007
 
Paradox lesa delfínov ( Týždeň (18/06/2007)
18. jún 2007
 
Moravská galéria prináša dielo Andyho Warhola (Žurnál 07/06/2007)
7. jún 2007
 
Obrazy nielen pre oči (Mosty 05/06/2007)
5. jún 2007
 
Kresby lákali zberateľov (PRAVDA 02/06/2007)
2. jún 2007
 
Bočkayove obrazy klamú zrak (PRAVDA 19/04/2007)
19. apríl 2007
 
Hockney? Výnimočný zážitok (PRAVDA 14/04/2007)
14. apríl 2007
 
Sýty stôl nasýti (dušu) (2007-03-31)
31. marec 2007
 
Inakosť v Slovenskej národnej galérii (Mosty 27/03/2007)
27. marec 2007
 
Ako robil maliar Hockney grafiky (PRAVDA 24/03/2007)
24. marec 2007
 
Cítim sa modro. Aleš (SME, 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Zabudnite na horúce L. A. (SME 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Všetko najlepšie, Hockney! (HN 19/03/2007)
19. marec 2007
 
Bludní Holanďania stále lákajú (PRAVDA 07/03/2007)
7. marec 2007
 
Umenie nemôže žiť vo vzduchoprázdne (Parlamentný kuriér 22/01/2007)
22. január 2007
 
Tvorba Aleša Votavu v Esterházyho paláci (Bratislavské noviny 18/01/2007)
18. január 2007
 
Oko stĺpkom (TV OKO 18/01/2007)
18. január 2007
 
Riskantná forma provokuje (PRAVDA 18/08/2007)
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
 
2006
2005
 
Umenie je kultúrou života, zdôrazňoval Július Koller / Pravda, 22. apríl 2010
22. apríl 2010
 
Jena Opoldusová
 
Július Koller
Vedecko-fantastická retrospektíva

 
Na konári sedia dve veveričky. Jedna hryzie orech, druhej v tom bráni plynová maska. Nad hlavou má prázdnu bublinu, do ktorej si každý môže dosadiť svoje vysvetlenie. Júliusovi Kollerovi stačila titulná stránka obrázkového časopisu Svet socializmu, aby ju nápadom zmenil na umelecké dielo. Jeho Vedecko-fantastická retrospektíva má vo štvrtok 22. apríla vernisáž v Slovenskej národnej galérii. Takmer tri roky po jeho smrti.

Diela Júliusa Kollera vlastnia svetové galérie, napríklad aj Centre Georges Pompidou v Paríži či Tate Gallery v Londýne. "Dnes by sa dala urobiť slušná Kollerova výstava zo zbierok zahraničných aj prestížnych galérii a vyzeralo by to efektne. Naše možnosti však nie sú také, aby sme boli schopní zaplatiť výdavky, ktoré by takáto výpožička stála. Pracovali sme so slovenskými, málo s českými a trochu s rakúskymi zbierkami. Tie, našťastie, majú záujem, aby to nebolo veľmi drahé. Ale ostatné sme museli vynechať," povedal kurátor výstavy Aurel Hrabušický.

Obrazy, objekty, inštalácie, fotografie aj záznamy rôznych akcií zaplnili dve poschodia SNG. "Početne budú zastúpené rozličné typy dokumentácie alebo poloartefaktov. Koller totiž zbieral všetko, čo sa týkalo jeho života. Niekedy až bizarné veci vtiahol do sféry ani nie umenia, ale svojej osobnej kultúry," vysvetlil kurátor.

Často sa Július Koller dištancoval od oficiálneho umenia aj od neoficiálnej kultúry. Zaujali ho nové umelecké trendy. Považoval ich však za pominuteľné aj trošku lacné, preto sa snažil vytvoriť niečo, čo by odolalo času. "Slávny je jeho Antihappening, ktorý teraz obdivujú na západe. Chcel nahradiť pojem umenia kultúrou života. Vnímal ju ako trvalé pôsobenie, chcel byť s okruhom svojich vnímateľov alebo divákov v trvalom kontakte. Systematicky im rozposielal oznámenia, upozornenia na rôzne pozoruhodné javy zo života spoločenského aj vesmírneho," povedal Hrabušický.

Obľúbenými Kollerovými rekvizitami boli tenisové a pingpongové rakety a loptičky. Bol športovec, najskôr hral závodne hokej, neskôr tenis. "Zaujímal ho aspekt hry, kde hrá sám za seba a zároveň má partnera. Páčilo sa mu, že je to hra bez faulov, kde môže jeden druhého premôcť čiste športovými prostriedkami. Tak si predstavoval kultúrnu komunikáciu - ako otvorenú fér hru," pripomenul kurátor.

Spôsobom kultúrnej komunikácie bola pre Kollera aj práca s amatérskymi výtvarníkmi. V "obkasoch" im otváral dvere do sveta výtvarného umenia, ale zároveň im vysvetľoval svoje vnímanie umenia ako kultúry života. Ani zmena režimu, keď konečne mohol cestovať so svojimi výstavami po svete, neprerušila jeho prácu s amatérmi.

Za dvadsať rokov normalizácie vystavoval Koller len sporadicky. Krajiny, obrazy Tatier či bratislavské veduty s mostom, nad ktorým sa vznášalo UFO. "Nemohol vystavovať to, čo chcel. Jeho práce ako akčného konceptualistu boli na indexe," pripomenul Kollerov kolega a priateľ Peter Meluzin. A spomenul akciu Slnečné dni v bratislavskej Medickej záhrade, ktorej účastníci do jedného skončili na ŠtB.

Deti na svahu postavil do vlnovky otáznika, sám si pod ne ako bodka sadol. Akciu zdokumentoval fotografiou. Otáznik vytočil na červenom tričku i na plátne. "Vyjadril sa, že nikdy nemá pravdu len jedna absolútna idea. Vždy je tam niečo proti. Vo všetkých výpovediach, projektoch videl vždy odvrátenú stranu a niečo pochybné. Z toho mu vyplynul otáznik ako znak pochybností," vysvetlil kurátor.

Július Koller dokázal z mála vyťažiť maximum. Stačili mu skromné prostriedky, nenápadné materiály, aby povedal veľa o mnohých problémoch človeka a sveta. "Na západe oceňujú, že zodpovedá východoeurópskemu typu umelca, ktorý nepotrebuje veľa na to, aby dosiahol náležitý efekt a dokázal svoju výpoveď posunúť do univerzálnej roviny," dodal Aurel Hrabušický.
Výstava Júliusa Kollera Vedecko-fantastická retrospektíva potrvá v SNG do 20. júna.

Július Koller
Narodil sa 28. mája 1939 v Piešťanoch. V roku 1965 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Patril ku generácii výtvarníkov, ktorí svojím pôsobením v 60. rokoch prelomili dlhoročnú kultúrnu izoláciu. Bol kmeňovou postavou slovenského konceptuálneho umenia a v posledných rokoch sa stal jedným z mála slovenských umelcov, ktorých kvality oceňuje aj západný umelecký svet. Vystavoval doma aj v zahraničí. Benátske Bienále predstavilo jeho tvorbu v rámci výberu Sny a konflikty. Jeho diela sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, parížskeho Centre G. Pompidou, viedenskej Generali Foundation či londýnskej Tate Gallery. Zomrel 17. augusta 2007 v Bratislave.
 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.