 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
Stratený čas?
Slovensko 1969 –1989 v dokumentárnej fotografii
30. október 2007 - 2. marec 2008
Návrat Štefana Schwartza
6. december 2007 - 17. február 2008
České a slovenské sklo v exile
27. február 2008 - 11. máj 2008
Kristus na Olivovej hore
Neznámy viedenský maliar. Okolo 1420 – 1440
4. marec 2008 - 4. november 2008
Rudolf Sikora. Sám proti sebe
1. apríl 2008 - 8. jún 2008
111 diel zo zbierok Slovenskej národnej galérie
27. jún 2008 - 5. október 2008
60 rokov otvorené
27. jún 2008 - 5. október 2008
Všetko o múzeu
27. jún 2008 - 5. október 2008
Reštaurované dielo zo zbierok SNG - Mytologická scéna
4. november 2008 - 5. júl 2009
Thomas Hoepker: Fotografie 1955 – 2008
6. november 2008 - 30. november 2008
Druhá ruská avantgarda
Nonkonformisti zo zbierky Bar-Gera
14. november 2008 - 22. február 2009
Mestské zásahy
4. december 2008 - 15. marec 2009
Eva Kmentová
18. december 2008 - 22. február 2009
2007
2006
2005
2004
2003
2002
|
Laureát Grand Prix Insita 2010 - Philippe Azéma INSITA 2010 – 9. ročník medzinárodného Trienále insitného umenia Narodil sa roku 1956 v Cauderane, Francúzsko. Vedie dva paralelné životy: cez deň je poľnohospodárskym robotníkom a zvyšok času umelcom. Pracuje na papieri alebo starej plachte prilepených na zemi, formáty jeho diel už asi desať rokov dosa¬hujú rozmery 4×2 metre, či dokonca viac. Pri pohľade na jeho práce sa zdá, akoby sme sa vracali o niekoľko desiatok tisícov rokov dozadu, podobnosti s témami aj technikami prehistoric¬kých jaskynných malieb sú dosť zreteľné. Objavujú sa tu ľudia, zvieratá, rôzne opice; z techník sú to maľba bez perspektívy, siluety maľované z profilu,absenciahorizontu,prvkyradenévedľa seba bez ohľadu na mierku, obmedzená farebná škála (pracuje so žltou, s čiernou a červenou). Prehistória Philippa Azému je však celkom vymyslená. Kým naši dávni predkovia kreslili skutočné zvieratá, tie Azémove sú celkom čierne, fantastické, pochádzajú z našich nočných mor, zo strašidelných rozprávok alebo z legiend, ako je tá o beštii z Gévaudanu. Na žltom pozadí sa jeho priestor, ktorý opúšťa jednoduchosť skalných malieb, napĺňa siluetami postáv, ktoré sú takisto čierne, zoradené v krivolakých radoch, vo vrstvách ktoré sú ohraničené krivkami alebo rozmiestnené zdanlivo ná¬hodným spôsobom; obrazy zdobí množstvo znakov, akoby išlo o akýsi rébus. Niektoré detaily môžu pripomínať snovú Afriku. Philippe Azéma používa akryl, fixku,atrament,olej,modernémateriály, ale predovšetkým vo (falošne) archaickej estetike pracuje s veľmi súčasnými odkazmi. Sú to rozmazané kontúry ako atramentové škvrny, ktorými je postriekané plátno, alebo graffiti,ktorémajúpredstavovaťdomy,čipostavy,ktorýmne¬chýba štipka humoru. Je to napríklad silueta ženy, ktorá drží za ruku dieťa, a to zasa drží čudesné zviera a nálepku z komiksu. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.