SNG online

2005

Pozor na pávy! (Nový čas)
10. jún 2005

Svetové ocenenie (Formát)
10. jún 2005

Známa a neznáma, no najkrajšia (Domino fórum)
8. jún 2005

Autor: Antónia Paulinyová

Slávnostná inaugurácia poštovej známky – umenie ( „ZNÁMKA“)

Slovenská poštová známka bola ocenená ako Najkrajšia známka sveta roka 2003.
Ocenenie prevzali zástupcovia Slovenskej pošty minulý týždeň od rakúskych filatelistov vo Viedni. Prestížne ocenenie Grand Prix de l'Exposition WIPA 2003 získala známka zobrazujúca olejomaľbu Ladislava Medňanského - Potok za humnami, na brehu - v oceľoryteckej transkripcii Františka Horniaka vytlačená šesťfarebnou oceľotlačou v Poštovej tlačiarni cenín v Prahe.
Filatelistom, a nielen slovenským, je táto na Slovensku už viacnásobne ocenená známka dôverne známa. Získala dvakrát cenu ministra za známkovú tvorbu, ako najkrajšia známka a najkrajšia známková rytina roku 2003, súčasne je i víťazom Ankety o najkrajšiu známku roka.
Širokej verejnosti je originálny výtlačok asi málo známy, aj vzhľadom na to, že emisia Umenie, v ktorej bola známka vydaná, sa zameriava predovšetkým na zberateľské záujmy filatelistov, a tak sa len ojedinele vyskytuje v poštovom použití. Vo všeobecnosti ju môžeme pokladať za takmer neznámu. Zverejnené reprodukcie sprevádzajúce oznamy o ocenení sú, napriek ich dobrej kvalite, predsa len sprostredkovanou a čiastočne aj skresľujúcou obrazovou informáciou, ktorá nepodáva verný obraz o hodnotách vydaného miniatúrneho oceľorytu v rovine ryteckej transkripcie, ako aj v kvalite tlače. A práve tieto hodnoty popri kráse Medňanského maľby najviac ocenila súťažná porota.
Inšpirujúce strážky
Vyhlasovateľ súťaže - WIPA (Wiener Internationale Postwertzeichen Ausstellung) je medzinárodné združenie filatelistov so sídlom vo Viedni, ktoré vzniklo v roku 1933 pod záštitou Svetovej federácie filatelistov (FTP). Trinásťčlenná porota súťaže pozostávajúca z predstaviteľov rakúskej pošty, filatelistov, umelcov, novinárov a publicistov vyberala v januári tohto roka zo súboru niekoľkých desiatok najkrajších známok jednotlivých národných produkcií. Slovenská známka bola uznaná za najkrajšiu.
Na druhom mieste sa umiestnila izraelská známka Arménska keramika v Jeruzaleme. Tretie miesto získala ukrajinská známka s náboženským motívom tlačená nákladnou zlatou tlačou. Na štvrtom mieste je austrálska známka s obrazom motýľa, o piate a šieste miesto sa delia známky Lichtenštajnska a Hongkongu, na ďalších miestach sa umiestnilo Portugalsko, Fínsko a Maurícius.
V súťaži sa posudzujú známky komplexne, nie samostatne ako vydavateľský projekt, téma, výtvarné dielo či kvalita tlače. Hodnotí sa známka ako finálny produkt, ako súhra
vydavateľského zámeru, výtvarného vyjadrenia a polygrafického spracovania, zo špecifického filatelistického hľadiska, ktoré zohľadňuje príťažlivosť témy či voľbu námetu. Pri hodnotení slovenskej známky zaiste významnú úlohu zohral výber témy, keďže dielo Ladislava Medňanského považujú Slováci i Rakúšania a taktiež Maďari za spoločné kultúrne dedičstvo.
Ladislav Medňanský (tiež Mednyánszky, 1852 Beckov - 1919 Viedeň) patrí k najvýznamnejším umelcom, ktorí sa narodili alebo žili na území Slovenska. Jeho dielo významom presahuje geografické ohraničenie krajiny a možno ho konfrontovať s najaktuálnejšími európskymi maliarskymi prúdmi druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Žil a tvoril striedavo na Slovensku, najmä v Strážkach a v Beckove, v Budapešti, Paríži i vo Viedni. Po pobyte v Paríži sa
jeho krajinomaľba s náladovými motívmi rozvíjala pod vplyvom impresionizmu. Krajinárske inšpirácie čerpal Medňanský v povodí Váhu a Popradu a v tatranskej prírode, o čom svedčia diela Večer na pastve, Mesačná krajina s jazdcom, Čln na rieke Poprad, Odmäk v horách.
Na známke je reprodukcia krajiny z okolia Strážok. Kaštieľ v Strážkach, kde maliar vyrastal a kde mal svoj jediný stály ateliér, je v súčasnosti v správe Slovenskej národnej galérie. V kaštieli je stála expozícia Medňanského diel z rodinnej pozostalosti a majetku SNG. Kaštieľ je miestom, kde je vystavená i olejomaľba Potok za humnami, na brehu, ktorá vznikla niekedy v roku 1875, teda v pivom období maliarovej krajinárskej tvorby, v ktorom Medňanský už zhodnocoval podnety moderného umenia.
Pri výbere konkrétneho diela na známku boli rozhodujúcim činiteľom špecifiká oceľoryteckej transkripcie, ktorá je založená na lineárnych vrypoch. Prepis maliarskeho diela Medňanského ovplyvneného impresionistickými tendenciami budujúcimi na koloristických nelineárnych prvkoch bol mimoriadne náročný na ryteckú transkripciu. Z expozície v Strážkach vybral rytec František Horniak práve maľbu potočného zátišia, preto "lebo bola najvhodnejšia na realizáciu v rytine, umožňovala redukciu i zmenšenie. Maľba je presvetlená, dobre komponovaná, farebná škála ideálna". Horniak má bohaté skúsenosti s prepisom známych umeleckých diel do viacfarebnej rytiny, z ktorých niektoré ocenenili na domácich i medzinárodných fórach.
Napríklad rytecký prepis Benkovho diela Krajina v Terchovej v podaní F. Horniaka získal v súťaži Grand Prix WIPA 1998 tretie miesto, transkripcia gotickej tabuľovej maľby Narodenie zo Spišskej Starej Vsi sa umiestnila na druhom mieste medzi najkrajšími známkami Európy roku 2000. Horniak je tiež autorom viacerých rytín známok ocenených cenou Slovak Gold. Podľa jeho vyjadrenia "v prípade prepisu Medňanského maľby sa úplne nedal dodržať verný faksimilný prepis. Medňanského dielo mi slúžilo ako inšpirácia. Vyžadovalo si prepis po svojom, bolo potrebné vyšpecifikovať dielo, vytvoriť umelecký prepis, šiesta tlačová farba - červená bola neodmysliteľná."
Osudní povodne
Pôvodným zámerom vydavateľa bolo vydať známku s dielom L. Medňanského v roku 2002 k 150. výročiu jeho narodenia. Známka napokon vyšla o rok neskôr, keďže povodňová vlna v pražskej tlačiarni spôsobila veľké škody a narušila jej výrobný program. V záujme zachovania kvalitnej polygrafickej reprodukcie tejto emisie vydavateľ presunul vydanie do nasledujúceho emisného roku a výsledná kvalita tlače tak prispela nemalou mierou k oceneniu.
Nie je to prvýkrát, čo slovenská poštová známka získala ocenenie v súťaži o najkrajšiu známku. Prvou medzinárodne ocenenou bola známka Ľudovít Štúr (autor Jozef Baláž, rytec Martin Činovský), ktorá sa v roku 1995 umiestnila na 3. mieste v súťaži Grand Prix WIPA, v roku 1998 rovnaké ocenenie získala už spomínaná Horniakova rytina podľa Benkovej maľby Krajina v Terchovej. Najkrajšou známkou vydanou v roku 2000 bola emisia Dejiny poštového práva (autor Dušan Kállay, rytec Rudolf Cigánik). Všetky významné ocenenia získali oceľorytecky spracované známky tlačené unikátnou technikou viacfarebnej oceľotlače v pražskej tlačiarni.
Antónia Paulinyová Autorka je výtvarná teoretička

hore