 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Hockney? Výnimočný zážitok (PRAVDA 14/04/2007) 14. apríl 2007 Autor: Zuzana Ludvigová Maliar, grafik a fotograf David Hockney (nar. 1937) patrímedzi najvýraznejšie a najosobitejšie postavy britskej umeleckej scény druhej polovice 20. storočia. Hoci sú jeho maliarske začiatky spojené s abstrakciou, už v roku 1960 začal maľby spájať so slovom alebo textom, čo sa stalo signifikantným pre celé nasledujúce tvorivé obdobia. Vkladal do svojich obrazov naratívne odkazy - fragmenty básní, novinových článkov a nápisy, ktoré našiel napríklad na stenách verejných záchodov. Sám hovorí: "Začal som do obrazov písať. A keď do maľby zakomponujete slovo, má podobný efekt ako figúra, je to tak trocha ľudská vec, ktorú čítate bez sprostredkovania; nie je to iba maľba." Už v prácach z rokov 1960 až 1961 cez tieto kryptogramy otvorene deklaruje svoj postoj k homosexuálnej láske, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou jeho umeleckej výpovede. V tomto období, ešte ako študent Royal College, vytvoril aj svoje prvé grafické listy. Hrdinami tohto najstaršieho cyklu Ja a moji hrdinovia sa stali poézia Walta Whitmana a život Mahátma Gándhího. Hockneyho ďalšiu maliarsku a grafickú tvorbu výrazne ovplyvnila študijná cesta do New Yorku v roku 1961, kde prišiel do kontaktu s umením pop-artu. Po návrate vytvoril svoj prvý veľký grafický cyklus, ktorý je aj súčasťou výstavy v Slovenskej národnej galérii - A Rakěs Progres (Život zhýralca). Vychádzal z rovnomennej série grafík významného barokového umelca Williama Hogharta z roku 1735, ktorá vypovedá o premrhanom živote zhýralca. Na šestnástich leptoch cyklu pracoval Hockney skoro dva roky a stali sa jeho autobiografickou výpoveďou - život zhýralca preniesol do prostredia New Yorku. Zobrazil beznádejnosť života mladého človeka v slobodnej, ale konzumnej spoločnosti. Druhý z vystavených cyklov vznikol už po odchode do Kalifornie, kam sa Hockney presťahoval koncom roku 1963. Z roku 1966 je cyklus leptov Ilustrácie k 14 básňam C. P. Cavafyho, ktoré charakterizuje čistá línia, nepotlačujúca jemnúpoetiku námetov a zmyselnosť Cavafyho veršov. Hockney zakomponoval do týchto grafických listov svojich londýnskych priateľov, čo ešte znásobilo ich intimitu. Najviac sa k básnickej predlohe priblížil v grafickom liste č. 13 Pýtal sa iba na kvalitu. "Pýtal sa iba na kvalitu vreckoviek/ a koľko stoja - tichým hlasom/takmer uduseným túžbou. Pokračovali a šepkali si o tovare - ale/chceli iba jedno: aby sa ich ruky dotkli/nad vreckovkami; aby sa ich tváre a pery/ akoby náhodne a aspoň letmo priblížili k sebe:/ túžili po prchavom dotyku tiel." Tieto verše dokázal Hockney minimálnymi výrazovými prostriedkami v úplnosti preniesť na plochu papiera. Na rozdiel od tohto cyklu v ilustráciách k rozprávkam bratov Grimmovcov z roku 1969 prejavil naplno svoju fantáziu. Vybral si šesť príbehov, ktoré pretlmočil veľmi spontánnym výtvarným prejavom, použijúc okrem leptu aj tradičnú ryteckú techniku kríženého šrafovania. Tá mu dovolila naplno prejaviť zmysel pre príbeh, hravosť a jemný humor. V rokoch 1976 až 1977 vznikol posledný z vystavených cyklov Modrá gitara, kde zužitkoval technické a umelecké skúsenosti zo svojho parížskeho pobytu v rokoch 1973 až 1975. Naučil sa tu najmä technike farebného leptu (prvé dve farebné grafiky vytvoril na pamiatku Picassa, po jeho smrti v apríli 1973), ktorý použil pri práci na súbore Modrá gitara. Vychádzal z básne amerického básnika Wallaca Stevensa (1879 - 1955) Muž s modrou gitarou. Inšpiráciou pre Stevensa bol Picassov obraz Starý gitarista z roku 1903. Základnou témou básne je vzťah medzi skutočným životom a umením, medzi reálnym a fantazijným. Celý cyklus sa svojou virtualitou stal poctou Pablovi Picassovi a zároveň v ňom môžeme nájsť množstvo odkazov na Hockneyho predchádzajúce práce. Je to zároveň dosiaľ posledný z veľkých umelcových grafických cyklov. A práve ním sa Hockney zaradil medzi veľkých grafikov, ktorí ovplyvnili smerovanie tejto umeleckej disciplíny v druhej polovici 20. storočia. Je zaujímavé, že on sám sa za grafika nepovažuje. "Nie som grafik, som maliar, ktorý urobil niekoľko grafík." Výstava, ktorú na pôde Slovenskej národnej galérie v Bratislave predstavuje Britská rada, za kurátorskej spolupráce Beaty Jablonskej, je naozaj výnimočným umeleckým zážitkom. Ale na jej pochopenie je potrebné poznať aspoň rámcovo život a ostatnú tvorbu tohto naozaj mimoriadneho umeleckého talentu. Nehovoriac o tom, že pri vnímaní týchto diel napomôže aj poznanie ich literárnych východísk. Bez týchto predpokladov si divák naplno nevychutná intelektuálnu hru umelca s textom, skrytý humor, ale ani zašifrované odkazy k ďalším literárnym predlohám a príbehom. David Hockney: Slová & obrazy, SNG Bratislava, vernisáž: 20. marca, potrvá do: 27. mája hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.