 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
|
Anotácie prednášok Maľba v kontextoch, kontexty maľby Vladimír Beskid: Metamorfózy maliarskeho jazyka v stredoeurópskom kontexte Hlavnou ideou prednášky je poukázať na zmeny v médiu maľby posledných dvoch desaťročí pri „náraze“ na všadeprítomné techno-obrazy. Ide o analýzu možných individuálnych stratégií v stredoeurópskom priestore – od konzervatívnej podoby neoklasického obrazu (Bohdan Hostiňák), cez expresívnu, chaotickú maľbu a provokatívne gestá k pop-kultúre (Vladimír Skrepl), konceptuálne poňatie maľby (Rafal Bujnowski) a mixovanie digitálnych znakov v maliarskom poli (Ivan Csudai). Nakoniec ukazuje príklady zlomu, či posunu osobných programov: od abstrakcie k realistickej podobe maľby pod tlakom masmédií (Ákos Birkás), či od fotorealistických polôh k „dekonštrukcii“ maľby (Veronika Rónaiová). Gabriela Garlatyová : Vzor – Geometria – Šifra – Sieť Príspevok vychádza z výstavy Bienále maľby II.? (Mestská galéria Rimavská Sobota, 2009/2010, kurátorky: G. Garlatyová, L. Gregorová-Stachová). Zameriava sa na obrazy umelcov, ktorí cez konštrukcie sietí, používanie vzorov a vytváranie šifier tvoria rôzne vízie, menia, prepisujú a aktivujú jazyk geometrie. Príspevok je alternatívnou úvahou o geometrickej abstrakcii v slovenskom umení. Jana Geržová: Konceptuálna maľba. Terminologický paradox? Návrat maľby na prelome 20. a 21. storočia vygeneroval okrem iného aj typ závesného obrazu, ktorý je na prvý pohľad viac spríbuznený s predmodernistickou výtvarnou tradíciou ako s vizualitou súčasného sveta. V príspevku sa budem pýtať do akej miery ide o pokus obnoviť stav nevinnosti maľby v zmysle renesancie jej mediálnej autonómnosti a čistoty, respektíve, či takýto návrat do obdobia pred objavením technického obrazu je v súčasnosti vôbec možný. V argumentácii budem používať príklady súčasnej maľby, ktorá má všetky formálne znaky tradičného obrazu a napriek tomu je poznačená konceptuálnymi stratégiami, alebo je dokonca príkladom konceptuálneho umenia par excellence. Beata Jablonská: Byť pri tom Využíva, alebo premrháva slovenská maľba príležitosti, ktoré jej medzinárodná výtvarná scéna poskytuje? Pokus o kritické zhodnotenie prítomnosti a absencie slovenskej maľby v medzinárodných projektoch a zbierkach v porovnaní s inými postsocialistickými krajinami. Eva Kapsová: K systematike vizuálneho zážitku (aj zo súčasnej maľby) Štúdia sa zaoberá princípmi interpretácie umeleckého diela z hľadiska pragmatickej estetiky. Kľúčovou kategóriou v tomto vzťahu je estetický zážitok . Jeho povaha nemusí byť neštrukturovaná, impresívna a nevysloviteľná. Východiskom ako rozkryť túto zdanlivo nepomenovateľnú kvalitu vnútorného prežívania môže byť sústava estetických výrazových kvalít zodpovedajúca štruktúre vedomého subjektu. Pragmaticko recepčný prístup a výrazová sústava načrtáva možnosti systematiky, ktorá zasadzuje výtvarné umenie do širšieho rámca vizuálnych štúdií. Štúdia je výkladom a do istej miery aj kritikou systému, ktorý má pôvod v myslení o literatúre, resp. o slovesnom prejave. Autorka uvedenú problematiku približuje prostredníctvom príkladov a interpretácie súčasnej maľby. Peter Michalovič: Problémy s (postmodernou) maľbou Tvorba generácie výtvarných umelcov, ktorí vstúpili na scénu slovenského výtvarného umenia v polovici 80. rokov, je neraz spájaná s postmodernou, respektíve predstavuje slovenský variant postmoderny. Príspevok si kladie za cieľ preskúmať legitimitu označenia „postmoderna“. Petr Nedoma: Čínská ztráta dějin Příspěvek se bude zabývat otázkami vzniku, existence a fungování nových ohnisek výtvarného umění mimo evropský prostor. Na příkladu vývoje malby v Číně v posledních dvaceti letech, která v jedné své větvi žije v těsné závislosti na evropských vzorech, se autor pokusí naznačit lokální platnost tezí o vývoji malby, jejich omezenost pouze na tzv. plnou euroamerickou historii obsahující všechny fáze, na nichž Evropané postavili svou koncepci vývoje. Tomáš Pospiszyl: Konec malby Do debat o současném umění stále vstupuje fetišismus spojovaný s malbou. Jde o techniku, která je mnohými vnímána jako privilegovaná, což je nutné vnímat jako pozůstatek jejího postavení v 19. století. Toto postavení se vyčerpalo minimálně s koncem modernismu, pravděpodobně však dříve, kdy jí na pozici ústřední výtvarné techniky/technologie vystřídala koláž. V době „post-mediálního režimu“ o kterém už v 70. letech minulého století hovořila Rosalind Kraussová, jsou pokusy o hegemonii malby irelevantní. Jde jen o jednu, z hlediska dneška archaickou techniku výtvarného umění. Toto zjištění se bohužel nepromítá do práce muzeí nebo uměleckých škol coby institucí, jež jsou svým charakterem také produkty 19. století. Zora Rusinová: Expandované pole maľby Jedným z dôsledkov vplyvu masmediálnych obrazov na podobu súčasnej maľby je aj formovanie novej imaginácie. Cieľom prednášky je nielen hovoriť o nových sociálnych a kultúrnych funkciách portrétu dnes, ale i zamyslieť sa nad tým, čo všetko nám hovorí o našich bezprostredných obavách a fantáziách a aké sú významové súvislosti súčasnej maľby vo vzťahu k širokej škále obraznosti vizuálnej kultúry. Milena Slavická: Obraz v evropské kultuře Příspěvek se věnuje médiu obrazu jako specifického fenoménu evropské kultury s důrazem na vztah obrazu a fotografie v dějinách umění. Zuzana Štefková: Cosi pomíjivého, aneb malby, které zmizí Na podzim roku 2007 se v rámci festivalu 4+4 dny v pohybu uskutečnila patrně největší česká přehlídka malby přímo na zdi galerie nazvaná Big Gruppen Hybrid Painting, které se zúčastnilo téměř 50 umělců malujících přímo na stěny dočasného galerijního prostoru. Podle kurátora výstavy Krištofa Kintery se jednalo o akci reprodukující pocit svobody vycházející z pomíjivosti tohoto typu tvoby. Zmíněný projekt nebyl zdaleka jediným případem, kdy čeští umělci opustili formát závěsného obrazu a rozhodli se malovat přímo na stěny galerie. V této souvislosti se nabízí otázka, co motivovalo zvýšený výskyt nástěnných maleb přímo v galerii v případě umělců jako jsou Jiří Franta a David Böhm, Evžen Šimera, Jakub Hošek, Guma Guar nebo Vasil Artamonov. Tento příspěvek se zamýšlí nad tím, jaké pohnutky vedou umělce k realizaci maleb odsouzených k brzkému zániku. Petr Vaňous: Resetting. Možnost kulturní sebeobrany? Prověřování možností narativní plurality v malbě bez deklarovaných konců a začátků. Procesuálnost malby jako součást narativní složky díla. Role věcného atributu a herní princip s jeho identifikací. Rozmanitost stejného a role banality v nástrojích jejího uchopování. Nostalgie a resentiment jako způsob obrazové transformace a odhmotnění žánru. Minulost vyrůstá z přítomnosti. Co bude zítra, bude až zítra. Abstrahování věcnosti v době hravého bezčasí. Dočasná laboratoř: „dialektika možného“ mimo politické, dogmatické a ekonomické nástroje uměleckého provozu? Obraz jako sebeobrana měnící defenzivní a ofenzivní stanoviště. Příklady různých vstupů do prostoru zvěcňování. Euforie i skepse. Marian Zervan: K niektorým argumentačným stratégiám vysvetľovania slovného spojenia „zviditeľňovať neviditeľné“. Príspevok sa zaoberá vybratými výkladmi slovného spojenia, ktoré sa často považuje aj za definíciu maľby. Zameriava sa predovšetkým na ikonologické a fenomenologické spôsoby argumentácie a skúma, či niekedy nastalo ich prekríženie a aké z toho plynú dôsledky. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.