2011
2010
2008
2007
 
   V Slovenskej národnej galérii je do marca sprístupnená výstava Stratený čas? (20. 12. SME)
O komunizme na plné pecky

20. december 2007
 
Cena pre kurátorku Zoru Rusinovú [SME 07/12/2007]
7. december 2007
 
Stratený čas? Nie, len trochu zabudnutý [HN 19/11/2007]
19. november 2007
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
14. november 2007
 
Komunistická pohľadnica s Darou Rolins: Nie žart, ale upútavka
4. november 2007
 
Riskovať sa dá – aj v umení
4. október 2007
 
ATELIÉR (HN 06/09/2007)
6. september 2007
 
Analógová kontrarevolúcia (Domino efekt 22/08/2007)
22. august 2007
 
Insita má čaro ( Insita má čaro (PRAVDA 14/07/2007)
14. júl 2007
 
AD RICHARD GREGOR: PARADOX LESA DELFÍNOV .týždeň 25/2007 (Týždeň 02/07/2007)
2. júl 2007
 
Grand Prix Insita putuje do Poľska
26. jún 2007
 
Paradox lesa delfínov ( Týždeň (18/06/2007)
18. jún 2007
 
Moravská galéria prináša dielo Andyho Warhola (Žurnál 07/06/2007)
7. jún 2007
 
Obrazy nielen pre oči (Mosty 05/06/2007)
5. jún 2007
 
Kresby lákali zberateľov (PRAVDA 02/06/2007)
2. jún 2007
 
Bočkayove obrazy klamú zrak (PRAVDA 19/04/2007)
19. apríl 2007
 
Hockney? Výnimočný zážitok (PRAVDA 14/04/2007)
14. apríl 2007
 
Sýty stôl nasýti (dušu) (2007-03-31)
31. marec 2007
 
Inakosť v Slovenskej národnej galérii (Mosty 27/03/2007)
27. marec 2007
 
Ako robil maliar Hockney grafiky (PRAVDA 24/03/2007)
24. marec 2007
 
Cítim sa modro. Aleš (SME, 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Zabudnite na horúce L. A. (SME 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Všetko najlepšie, Hockney! (HN 19/03/2007)
19. marec 2007
 
Bludní Holanďania stále lákajú (PRAVDA 07/03/2007)
7. marec 2007
 
Umenie nemôže žiť vo vzduchoprázdne (Parlamentný kuriér 22/01/2007)
22. január 2007
 
Tvorba Aleša Votavu v Esterházyho paláci (Bratislavské noviny 18/01/2007)
18. január 2007
 
Riskantná forma provokuje (PRAVDA 18/08/2007)
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
 
2006
2005
 
Oko stĺpkom (TV OKO 18/01/2007)
18. január 2007
 
Autor: Michal Hvorecký
 
Odporúčam vám zájsť sa pozrieť na výstavu Aleš Votava v Esterházyho paláci v Bratislave, pretože veľa času vám už do jej konca neostáva. Čaká vás zážitok v našich končinách nevídaný i keď nevylučujem, že na záver prepadnete ťažkej melanchólii. Je naozaj krutou iróniou osudu, že slovenské divadelníctvo predčasne opustil práve tvorca, ktorý jeho kvalitu prevyšoval o triedu a čo je čoraz zriedkavejšie, nerezignoval na domáce pracovné prostredie, ale sústavne sa pokúšal zvyšovať jeho úroveň.
Vyhraďte si na prehliadku dostatok času, pretože na nej máte zriedkavú príležitosť prečítať si aj viaceré Votavove texty. Žiaľ, ani šesť rokov po jeho smrti stále nevyšli autorove úvahy, glosy a komentáre knižne. Pritom Votava bol jedným z mála našich divadelníkov s nutkavou potrebou reflektovať vlastnú tvorbu a vyjadrovať sa k prácam iných. Zatiaľ čo ich zahraniční kolegovia neraz vydávajú hrubizné knihy o vlastnej vízii umeleckej práce, naši herci a režiséri sa zväčša zmôžu len na zbierku receptov starej mamy alebo na fotenie reportáží na tému "ja a moja dlhočizná kuchynská doska". Votava pravidelne písal do Domino Fóra v čase, keď to bol ešte kvalitný týždenník a nie bizarný kompilát, ktorého hlavným redaktorom je internetový vyhľadávač Google.
Pozornosť si na výstave zaslúži aj videoprojekcia s viac i menej kvalitnými záznamami z Votavových činoherných a operných scénografií. Upozorňujem však, aby ste si so sebou zobrali otepľovačky, pretože mne v tej miestnosti po pätnástich minútach omŕzali ruky a z úst mi vychádzala para. Absolútnou katastrofou je kvalita zvuku, ktorý znie, akoby maliar Cavaradossi a Tosca spievali za múrmi Anjelského hradu.
Cenné je, že vystáva zahŕňa aj Votavove úžitkové umenie (šperk, doplnky), na ktoré sa u nás často pozerá ako na niečo podradné. Objavom sú autorove denníky a kresby, ktoré dokazujú, že celá pozostalosť by si vyžadovala systematické spracovanie. Na odchode som sa preto opýtal:
"Prosím vás, môžem si pozrieť katalóg? Rád by som si ho kúpil."
"Katalóg nie je."
"A kedy bude?"
"Možno koncom februára by asi už zrejme mal byť."
Odpoveď ma síce zaujala po stránke gramatickej, ale vonkoncom neuspokojila po obsahovej. Aleš Votava stihol za svoj krátky život vytvoriť kostýmy a scény pre neuveriteľných sedemdesiatpäť predstavení. Bolo by veľkým prínosom, keby sme mali včas zmapované aspoň tie minulé, keď sa už nemôžeme tešiť na tie budúce.


 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.