 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Galériu chcú vynovit a poľudštit (PRAVDA) 13. júl 2005 Soňa Pacherová Jednoduchosť, hospodárnosť a stavebná reálnosť - také boli podľa vyjadrení hodnotiacich odborníkov hlavné tromfy víťazného návrhu na rekonštrukciu a modernizáciu areálu Slovenskej národnej galérie na Rázusovom nábreží. Pochádza z tvorivej dielne architektov Martina Kusého a Pavla Panáka. Spomedzi 24 projektov zúčastnených na verejnej súťaži ho osemčlenná porota vedená Rakúšanom Gustávom Peichlom vybrala jednomyseľne. "Keď si počkáme ešte jednu generáciu, ľudia budú mať tento dom radi," mieni o kontroverznom červenobielom oceľovom premostení galérie architekt Panák. Na víťaznej štúdii je prekryté kovovým plášťom svetlohnedej farby. Podľa generálnej riaditeľky galérie Kataríny Bajcurovej pritom autori nesiahli na pôvodnú "impozantnú architektúru" prístavby, len sa ju pokúsili vsadiť do súčasnosti a urobiť z nej "otvorený a priateľský" mestotvorný prvok. Vďaka projektu získa SNG viac ako 1 000 m2 novej výstavnej plochy, aj nový depozit, vstupné priestory a dokumentačnécentrum. Finančné náklady na prestavbu budú podľa Bajcurovej známe až po zhotovení projektovej dokumentácie. "Chceme postupovať po etapách, aby vždy zostala časť výstavných priestorov prístupná," zdôraznila riaditeľka inštitúcie. Prístavbu navrhol bratislavský architekt Vladimír Dedeček. Budovali ju takmer desaťročie a verejnosti sprístupnili vo februári 1977. Pod výsledný stav sa však výrazne podpísali zmeny urobené v projekte už počas realizácie, 1 200 neodstránených kolaudačných chýb a nedoriešené technológie, najmä klimatizácia. Po rokoch nepretržitej prevádzky sa dostala do havarijného stavu a 1. marca 2001 ju zatvorili. Po zmene politického režimu sa na Dedečkovu hlavu znieslo kvôli galérii veľa kritiky. Údajne sa z neho preto stal zatrpknutý človek. Jeho predstava narysovaná na papieri sa však od reality, ktorú dodnes vidno na dunajskom nábreží, dosť líšila. Lenže ani socializmus nedokázal utiahnuť stavbu, ktorej rozpočtové náklady sa priebežne vyšplhali z 91 až na 111 miliónov vtedajších korún. Nevzhľadný obvodový plášť mal byť pôvodne z kameňa tlmenej farby. Fasádu mala dopĺňať aj reprezentačná sklená mozaika. Nepostavili ani podporné piliere z čierneho mramoru. Chýba aj tzv. hlava galérie, ktorá mala vzniknúť na mieste dvoch susediacich obytných domov. Všetky úpravy dokumentácie sa pritom urobili s tvrdením, že ide len o dočasné riešenia. Zostalo však pri nich až doteraz. Pokiaľ laická verejnosť by najskôr volila zbúranie prístavby, odborníci sa zhodujú, že účelných a výborne osvetlených výstavných priestorov, ktoré ukrýva, by bola veľká škoda. Na obnove areálu SNG vrátane prístavby sa v marci 2002 uzniesla vláda. Výsledky prvej verejnej súťaže, ktorá prebehla v roku 2003, však napokon zrušili. Odborná porota na čele s pražským umelcom Milanom Knížákom totiž ako najlepšie vyhodnotila návrhy, ktoré neboli technicky realizovateľné. Nová kovová fasáda sídelnej budovy Slovenskej národnej galérie, ktorú architekti víťazného súťažného návrhu predstavili vo farbe bielej kávy, by mala nábrežie konečne skrášliť. Veď súčasný červeno-biely obklad by asi skôr svedčal leteckému hangáru. FOTO PRAVDA: IVAN MAJERSKÝ Prístavba galérie - autor pôvodiny Vladimír Dedeček - otvorená február 1977 - uzavretá marec 2001 (havarijný stav) - autori návrhu obnovy Martin Kusý a Pavol Panák - rekonštrukcia sa začne 2006 hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.