 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
David Hockney: Slová & obrazy Štyri grafické cykly (1961 – 1977) 20. marec 2007 Miesto: SNG, Esterházyho palác, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava Trvanie výstavy: 21. marec 2007 – 3. jún 2007 Kurátor výstavy: Richard Riley Kurátorka za SNG: Beata Jablonská David Hockney patrí k najúspešnejším súčasným anglickým umelcom a podľa ohlasov v britskej tlači aj naozaj milovaným a obdivovaným. Pri príležitosti jeho tohtoročných sedemdesiatin niekoľko svetových inštitúcií organizuje rozsahom menšie alebo väčšie retrospektívne prehliadky. Slovenská národná galéria výstavou Slová a obrazy, Štyri grafické cykly (1961 – 1971) po prvýkrát predstaví slovenskému divákovi tvorbu tejto svetovej hviezdy výtvarného umenia. David Hockney na prelome 50. a 60. rokov študoval maľbu na Kráľovskej akadémii v Londýne, v čase vrcholiaceho pop-artu. Aj keď dnes David Hockney odmieta príbuznosť s týmto hnutím, bol to práve pop art, ktorý mu pomohol objaviť Andy Warhola, Ameriku a slobodu, ktorú pre mnohých mladých umelcov predstavovala vtedajšia americká kultúra. A tak, hneď po skončení štúdia v roku 1962, aj keď sa stal známym a úspešným umelcom v rámci britských ostrovov, rozhodol sa na niekoľko rokov usadiť v Los Angeles v Kalifornii. Práve bezproblémový životný štýl a slnkom presvietená krajina sa stali dôležitými znakmi jeho neskorších „kalifornských“ malieb, dnes uvádzaných takmer v každej encyklopédii výtvarného umenia. Hockney bol vždy vynikajúcim kresliarom, čo sa neskôr odrazilo v jeho portrétnej i grafickej tvorbe. Slovenská národná galéria v spolupráci s Britskou radou predstaví takmer stovku grafík z ranej autorovej tvorby, ktoré v rámci Hockneyho diela patria skôr k tým výnimočným. Aj keď sám autor hovorí, že nie je grafikom, ale maliarom, ktorý za svoj život vytvoril „len“ niekoľko grafík, tieto, aj napriek autorovej „skromnosti“, sú dôležitým príspevkom do grafického umenia druhej polovice 20. storočia. Hockney najmä v začiatkoch svojej umeleckej kariéry sa často obracal k literárnym zdrojom, čoho dôkazom budú vystavené štyri grafické súbory: Ilustrácie ako citácie k Hogarthovým Rake´s Progress – Život zhýralca, Ilustrácie k Štrnástim básňam gréckeho básnika od C.P. Cavafyho, Ilustrácie K šiestim rozprávkam bratov Grimmovcov a séria grafických listov Modrá gitara ako homage k básni Wallace Stevensa Muž s modrou gitarou (1936). V rámci krátkej biografie je dôležité spomenúť publikáciu Tajomstvo starých majstrov, ktorú David Hockney vydal vo Veľkej Británii v roku 2001. Keďže sa v nej veľmi otvorene venuje vzťahu historickej maľby a používania rôznych optických pomôcok, nielenže otvoril stále háklivú tému majstrovstva umeleckého génia, ale potvrdil tým najmä historickú legitimitu používania nových technológií v súčasnej maľbe. Mimo Spojených štátov amerických bola Veľká Británia jedinou krajinou, ktorá vytvorila svoju vlastnú pop-artovú scénu. Jej ústrednou postavou bol David Hockney, ktorý je dnes najslávnejším a najznámejším žijúcim umelcom britskej výtvarnej scény. David Hockney sa narodil v roku 1937 v Bradforde ako štvrté z piatich detí. Svojou húževnatosťou a výtvarným talentom sa mu podarilo presvedčiť rodičov, aby uverili jeho nadaniu a podporovali ho na štúdiách najprv na miestnej umeleckej škole Bradford College of Art (1953 – 1957) a neskôr na Royal College od Art v Londýne (1959 – 1963). „Hneď ako som začal študovať na Royal College, som si uvedomil, že tu existujú dve skupiny študentov – tradicionalistická, ktorá pracovala tak, ako vyžadovali na škole. Maľovali zátišia a figurálne kompozície. A potom to bola skupina, ktorej prístup k umeniu sa mi javil omnoho dobrodružnejší. Boli to študenti, ktorí experimentovali s abstraktnými expresionistickými maľbami a umením jednoducho žili.“ Aj Hockney ako bytostný experimentátor sa vydal neodskúšanou cestou, ale čoskoro zbadal, že abstraktná maľba mu neprináša to, čo od umenia očakáva. Pokračoval ďalej a čas strávený na Kráľovskej akadémii využil neúnavným hľadaním osobitého umeleckého štýlu a sebaobjavovaním vlastnej, postupne sa odhaľujúcej identity. Ako výrazný individualista sa postavil proti presile dobových mód a vsadil na figuratívnu maľbu, ktorá v 60. rokoch 20. storočia nepatrila k vyhľadávaným moderným smerom výtvarného umenia. V maľbe ho nezaujímala symbolika, ani metafora, chcel rozprávať príbeh. Vkladal do svojich malieb a grafík verše básní, novinové články alebo nápisy, odpozorované z ulíc Londýna, aby zotrel rozdiely medzi literatúrou a maľovaním. A práve práce z tohto obdobia, zo začiatku 60. rokov, nesúce znaky graffiti, abstraktného expresionizmu, odkazy k dielu Jeana Ph.-A. Dubuffeta a Francisa Bacona mu priniesli to, čo nazývame celosvetovou slávou. V roku 1963 sa presťahoval do Los Angeles, mesta, ktoré mu vtedy zosobňovalo všetko to, čo hľadal. „Po týždni od príchodu do tohto podivného mesta, kde som nepoznal ani dušu, som zložil skúšku v autoškole, kúpil si auto, odcestoval do Las Vegas a vyhral nejaké peniaze. Zohnal som si ateliér a začal maľovať. To všetko som stihol za týždeň. A v duchu som si hovoril: presne takto som si to predstavoval.“ V roku 1967 tam maľuje svoje najslávnejšie dielo Bigger Splash (Väčšie šplechnutie), obraz, ktorý nemôže chýbať v žiadnej encyklopédii svetového výtvarného umenia. V maľbách z tohto obdobia dal Kalifornii a zvlášť jej životnému štýlu vlastnú obrazovú identitu, vystihujúcu pravú tvár tohto nezameniteľného miesta. Prežiarené priečelia domov, kobaltovo modré bazény, s kúpajúcimi, sprchujúcimi, či oddychujúcimi mužmi, namaľované v jednoduchých líniách a čistých farebných plochách. David Hockney nepatrí k tým umelcom, ktorí, keď konečne objavia svoj autentický štýl a k nemu vhodnú techniku, ju donekonečna mechanicky rozvíjajú v rôznych variáciách. Naopak, nebráni sa novým podnetom a inšpiráciám. Experimentuje v oblasti kresby a grafiky, využíva polaroidnú fotografiu a elektronické prístroje ako sú kopírka a fax. Je autorom scén a kostýmov k divadelným predstaveniam a nerobí mu problémy rušiť stereotypy v teórii a dejinách umenia. Jednoducho, aj napriek tomu, že David Hockney je tak tesne zviazaný s prítomnosťou, je umelcom renesančnej veľkosti. A aj toto napätie medzi dneškom a včerajškom ho robí jedinečným. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.