|


2011
2010
| | Prehliadky súčasnej slovenskej maľby – Maľba po maľbe a Maľba 2010 v Slovenskej národnej galérii / Rádio Slovensko
23. december 2010
Výstava roka? Július Koller
21. december 2010
Horúcu polievku treba najprv pofúkať / SME
17. december 2010
Mladí maliari zaútočili na SNG / Pravda
9. december 2010
www.artalkweb.sk
8. december 2010
Holé baby – škandálik šitý na mieru? / www.slovenka.sk
29. október 2010
Holé baby v galérii / noveslovo.sk, 26. 10. 2010
26. október 2010
Gestá, body, sekundy / STV 2, Umenie 2010
26. september 2010
Jazdec 4 / 2010
september 2010 - november 2010
Juraj Bartusz: Nezmestíme sa do kože / Pravda, 27. 8. 2010
27. august 2010
Určil som si čas tvorby na jednu sekundu / SME, 23. 8. 2010
23. august 2010
Dvadsať rokov s umením Juraja Bartusza v Slovenskej národnej galérii / SME online
22. august 2010
Juraj Bartusz / STV / spravodajstvo
19. august 2010
Július Koller / art@antiques
jún 2010
Sám sebe som sa stal otáznikom / Sme, 30. 4. 2010
30. apríl 2010
Výstava diel Júliusa Kollera / Rádio Slovensko, 24. 4. 2010
24. apríl 2010
Július Koller - Vedecko-fantastické retrospektíva / Rádio Slovensko, 23. 4. 2010
23. apríl 2010
Umenie je kultúrou života, zdôrazňoval Július Koller / Pravda, 22. apríl 2010
22. apríl 2010
Július Koller na Rádiu FM
22. apríl 2010 - 20. jún 2010
Galéria plná otáznikov / Týždeň, 3. 5. 2010
| 2008
2007
2006
2005
|
|
Inšpiroval ju dotyk aj tajomstvá prázdnoty (PRAVDA)
21. jún 2005
Autor: Jana Opoldusová
Krehké tvary. Plastické skladačky. Zlomené konáre vystupujúce zo sadrovej drapérie. Duté škrupiny spútané špagátom. Výstavou Mária Bartuszová: Cesta k organickej plastike (1962 -1996) spláca Slovenská národná galéria podlžnosť voči jednej z najvýznamnejších sochárok druhej polovice 20. storočia. Autorka, ktorej dielo historici umenia dodnes nedocenili, zomrela v roku 1996. "Je to malá výtvarná slávnosť venovaná výnimočnej osobnosti," povedal na vernisáži kurátor Vladimír Beskid.
Z mora bielej farby, ktorá dominuje expozícii v Esterházyho paláci SNG, sa občas vynára hnedý tón dreveného trámu, strieborný odtieň drôtu i kameňa, béžový valér piesku. Absolventka pražskej Vysokej školy umelecko-priemyselnej totiž pracovala najmä so sadrou. Nefarbenou. V nej objavovala bioformy: od klíčenia (zrna) cez štruktúry (ornice, trávy, snehu) až po (spútané) škrupiny "vajec", z ktorých sa rodí nový život.
"Výstava prináša príbeh jednej sochárskej cesty, jednej životnej dráhy a metaforicky aj príbeh premeny sochárskeho tvaru v čase, od vzniku cez metamorfózy rastu až po zánik," osvetlil koncepciu expozície Vladimír Beskid.
Po svadbe so sochárom Jurajom Bartuszom výtvarníčka žila a tvorila v Košiciach. V ústraní realizovala svoj umelecký program. Nefigurálne umenie sa od konca 60. rokov nenosilo, vystavovala málo. Vďaka študijným cestám sa však dostala do Londýna, Paríža aj Egypta. Mária Bartuszová sa návštevníkom výstavy prihovára originálnymi dielami. Inšpirujú predstavivosť, zažínajú radosť z objavovania. Zámerne im nedávala názvy.
Prihovára sa však aj slovami. Úlomky z jej výpovedí vystupujú z bielych stien. Ponúkajú kľúč. K duši výtvarníčky. "Malé prázdno plné nekonečného vesmíru. Žena = krajina = stôl... Stôl = oltár." Aj celkom obyčajné zápasenie o techniku. "Silne zatlačiť z oboch strán, zaliať sadrou a vybrať (kamene, balóny, rúrky) ... vzniknú diery." Kresbám v náčrtníkoch zverovala objavy a nápady. A fotografie z rodinného archívu približujú tvár a čriepky zo života ženy, ktorá patrí k hviezdam slovenského výtvarného umenia ako Rudolf Uher či Jozef Jankovič. Výstava priekopníčky organickej plastiky na Slovensku Márie Bartuszovej potrvá v SNG v Bratislave do 2. októbra.
hore
|  |
|
|