 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Majstri zlatého veku zablúdili do Bratislavy (SME 16/12/2006) 16. december 2006 Autor: Jana Kadlecová Nová výstava v Slovenskej národnej galérii predstavuje nizozemské, holandské a flámske obrazy a úžitkové predmety z 15. až 17. storočia Keď sa povie holandská a flámska maľba, znie to nielen povedome, ale aj overene a príťažlivo. Logicky by taká mala byť aj nová prehliadka v Slovenskej národnej galérii v Bratislave Bludní Holanďania, ktorá túto maľbu prezentuje. Koná sa aj pri príležitosti 400. výročia narodenia Rembrandta van Rijna. Napriek tomu, že po umelcov smrti sa jeho diela popularite netešili, našlo sa dosť maliarov, ktorí jeho štýl študovali a postupne sa Rembrandtova tvorba zmenila na veľkolepý symbol. Holanďania sú na neho dnes právom hrdí. Aj preto mu počas celého roka venovali množstvo akcií a výstav. "Toto je náš príspevok, pripomíname si ním Rembrandtove výročie, ale cieľom tiež bolo verejnosti ukázať a odborne zmapovať diela majstrov," vysvetľuje riaditeľka SNG Katarína Bajcurová. Dobré je, že vďaka výstave v SNG sa oprášili diela zo zbierok slovenských galérií, múzeí a tiež z expozícií hradov a kaštieľov. Prehliadka sa nachádza na dvoch miestach - v Esterházyho paláci a v Galérii mesta Bratislava v Mirbachovom paláci. V Mirbachovom paláci sú prevažne grafiky z obdobia manierizmu a obrazy zo zbierky Rudolfovej obrazárne. Spoločne ide o približne 150 malieb a vyše 200 grafík od leydenských, antverpských, bruselských, amsterdamských aj iných majstrov. Výstava v SNG sa nečlení chronologicky, ale typologicky na krajinu, portrét, zátišie, žáner, historickú maľbu a alegóriu. Medzi obrazmi sa dajú nájsť mená Jana Brueghela st., Anthonyho van Dycka, Adriaena van Ostade či Snydersa. Pri obrazoch od Rubensa či Rembrandta sa, žiaľ, stretáva divák väčšinou s maľbami, ktoré vznikli na základe ich vzorov. Čo sa týka hlavného oslávenca Rembrandta van Rijna, amsterdamský Rembrandtov dom zapožičal jeho grafiky, ktoré trochu zanikajú v inštalácii. Osviežujúco pôsobia úžitkové predmety, no najmä interpretácie Rembrandtovej tvorby. Vladimír Kordoš variuje Rembrandtov Návrat strateného syna fotografiami, Marián Mudroch zas Rembrandtov autoportrét a Rudolf Fila obraz Maľujem. Rembrandt sa narodil 15. júla 1606. "Samozrejme, výstava venovaná Rembrandtovému výročiu by mohla byť aj skôr, ale nebolo to realizovateľné. To by potom mohla byť prehliadka iba v jednej galérii. Preto sa galérie dohovorili na termínoch výstav. Počas tohto roku ich bolo okolo sto," vysvetľuje SME kurátor Ivan Rusina, prečo sa výstava venovaná tomuto výročiu uskutočnila až ku koncu roka. Slovenská národná galéria stavila na istú kartu, a možno práve v tom je jej slabina. Zátišie, krajinomaľba, sedliacky život či portréty sú overené, s príťažlivosťou výstavy je to už ťažšie. Pripomína skôr klasickú stálu expozíciu (aká je napríklad na Pražskom hrade) než zvodnú oslavu Rembrandtovho 400. výročia (akú napríklad usporiadali v amsterdamskom Van Goghovom múzeu, kde vytvorili paralely Rembrandtoveho diela s Caravaggiovým). Zrejme môže za to najmä fakt, na ktorý upozorňuje aj kurátor Rusina, že "ak sa niečo nepodarilo, tak je to finančný - miliónový sponzor". Napriek tomu pre milovníkov zlatého veku Holandska nebude krokom vedľa zablúdiť na výstavu, ktorá trvá do 18. marca. Veď napokon majstri aj do zdanlivo fádnych zátiší dokázali v symboloch zašifrovať otázky o smrti a do malieb úvahy o morálke. Hendrick Bloemaert: Pastierik s píšťalou, výrez. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.