2011
2010
 
   Prehliadky súčasnej slovenskej maľby – Maľba po maľbe a Maľba 2010 v Slovenskej národnej galérii / Rádio Slovensko
23. december 2010
 
Výstava roka? Július Koller
21. december 2010
 
Horúcu polievku treba najprv pofúkať / SME
17. december 2010
 
Mladí maliari zaútočili na SNG / Pravda
9. december 2010
 
www.artalkweb.sk
8. december 2010
 
Holé baby – škandálik šitý na mieru? / www.slovenka.sk
29. október 2010
 
Holé baby v galérii / noveslovo.sk, 26. 10. 2010
26. október 2010
 
Gestá, body, sekundy / STV 2, Umenie 2010
26. september 2010
 
Jazdec 4 / 2010
september 2010 - november 2010
 
Juraj Bartusz: Nezmestíme sa do kože / Pravda, 27. 8. 2010
27. august 2010
 
Určil som si čas tvorby na jednu sekundu / SME, 23. 8. 2010
23. august 2010
 
Dvadsať rokov s umením Juraja Bartusza v Slovenskej národnej galérii / SME online
22. august 2010
 
Juraj Bartusz / STV / spravodajstvo
19. august 2010
 
Július Koller / art@antiques
jún 2010
 
Sám sebe som sa stal otáznikom / Sme, 30. 4. 2010
30. apríl 2010
 
Výstava diel Júliusa Kollera / Rádio Slovensko, 24. 4. 2010
24. apríl 2010
 
Július Koller - Vedecko-fantastické retrospektíva / Rádio Slovensko, 23. 4. 2010
23. apríl 2010
 
Umenie je kultúrou života, zdôrazňoval Július Koller / Pravda, 22. apríl 2010
22. apríl 2010
 
Július Koller na Rádiu FM
22. apríl 2010 - 20. jún 2010
 
Galéria plná otáznikov / Týždeň, 3. 5. 2010
 
2008
2007
2006
2005
 
Rudolf Sikora: Jedinou figúrou som ja (Pravda)
2. apríl 2008
 
Autor: Jena Opoldusová
 
Šesťdesiatku oslávil Rudolf Sikora reprezentatívnou výstavou v Národnej galérii v Prahe pred dvoma rokmi. Teraz vystavuje v Bratislave. V Slovenskej národnej galérii a Dome umenia na Námestí SNP. Jeho veľké diela a objekty totiž potrebujú veľa priestoru. Ako napríklad Dlažba pre Maleviča, ktorú vyskladal na dlážke vestibulu SNG. Dlaždice vytvárajú obraz ležiaceho muža, ktorého telo tlačí k zemi biely kríž.
Teoretici tvrdia, že Rudolf Sikora je kľúčovým predstaviteľom slovenského konceptualizmu. On však toto označenie odmieta. "Ja sa v prvom rade cítim ako výtvarník. Umelec. Až potom konceptualista. Jeden môj starý otec hovoril po česky, druhý po poľsky a ja som Slovák," vysvetlil autor. Podobne ako mnohí iní, aj on musel po roku 1968 tvoriť odrezaný od svetovej výtvarnej scény. V osemdesiatych rokoch vystavoval Budapešti, Sao Paule, Berlíne, San José, Helsinborgu, Brne, Sovinci, Varšave, New Yorku či v Prahe, v Bratislave mohol až v roku 1989. Dokladom jeho umeleckého hľadania tých dvadsiatich rokov je slobodné umenie neslobodnej doby.
Svoju výstavu nazval Rudolf Sikora Sám proti sebe. "Pracujem s figúrou. Jedinou figúrou, ktorou som ja sám. Mnohí hovoria, že s ňou manipulujem. Áno, dovolím si to! Pretože človek ohrozuje sám seba. Som človek, zástupca ľudského pokolenia. Vidieť v ňom minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Názov teda neznamená Sikora proti Sikorovi, ale človek proti človeku," povedal umelec a dodal: "Celý život pochybujem. Nie som z tých, ktorí chrlia jednu vec za druhou. Na každým dielom dlho uvažujem, prežívam ho."
Výstavou otvára pred návštevníkom vlastný vnútorný vesmír. Znakmi formuluje základné otázky existencie sveta a človeka. V cykloch Noosféra, Súhvezdia, Antropický princíp. Uvažuje o šialených teóriách, ktorým ľudia uveria. Aj vo fascinujúcich Mohylách či Hroboch pre Maleviča. Po prvý raz vystavuje spolu všetky tri Rozbité kríže - biely, červený a čierny. Stačí sa pristaviť a ponoriť do Sikorovej kozmológie. Výstava Sám proti sebe potrvá do 8. júna.
 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.