 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Umenie je kultúrou života, zdôrazňoval Július Koller / Pravda, 22. apríl 2010 22. apríl 2010 Jena Opoldusová Július Koller Vedecko-fantastická retrospektíva Na konári sedia dve veveričky. Jedna hryzie orech, druhej v tom bráni plynová maska. Nad hlavou má prázdnu bublinu, do ktorej si každý môže dosadiť svoje vysvetlenie. Júliusovi Kollerovi stačila titulná stránka obrázkového časopisu Svet socializmu, aby ju nápadom zmenil na umelecké dielo. Jeho Vedecko-fantastická retrospektíva má vo štvrtok 22. apríla vernisáž v Slovenskej národnej galérii. Takmer tri roky po jeho smrti. Diela Júliusa Kollera vlastnia svetové galérie, napríklad aj Centre Georges Pompidou v Paríži či Tate Gallery v Londýne. "Dnes by sa dala urobiť slušná Kollerova výstava zo zbierok zahraničných aj prestížnych galérii a vyzeralo by to efektne. Naše možnosti však nie sú také, aby sme boli schopní zaplatiť výdavky, ktoré by takáto výpožička stála. Pracovali sme so slovenskými, málo s českými a trochu s rakúskymi zbierkami. Tie, našťastie, majú záujem, aby to nebolo veľmi drahé. Ale ostatné sme museli vynechať," povedal kurátor výstavy Aurel Hrabušický. Obrazy, objekty, inštalácie, fotografie aj záznamy rôznych akcií zaplnili dve poschodia SNG. "Početne budú zastúpené rozličné typy dokumentácie alebo poloartefaktov. Koller totiž zbieral všetko, čo sa týkalo jeho života. Niekedy až bizarné veci vtiahol do sféry ani nie umenia, ale svojej osobnej kultúry," vysvetlil kurátor. Často sa Július Koller dištancoval od oficiálneho umenia aj od neoficiálnej kultúry. Zaujali ho nové umelecké trendy. Považoval ich však za pominuteľné aj trošku lacné, preto sa snažil vytvoriť niečo, čo by odolalo času. "Slávny je jeho Antihappening, ktorý teraz obdivujú na západe. Chcel nahradiť pojem umenia kultúrou života. Vnímal ju ako trvalé pôsobenie, chcel byť s okruhom svojich vnímateľov alebo divákov v trvalom kontakte. Systematicky im rozposielal oznámenia, upozornenia na rôzne pozoruhodné javy zo života spoločenského aj vesmírneho," povedal Hrabušický. Obľúbenými Kollerovými rekvizitami boli tenisové a pingpongové rakety a loptičky. Bol športovec, najskôr hral závodne hokej, neskôr tenis. "Zaujímal ho aspekt hry, kde hrá sám za seba a zároveň má partnera. Páčilo sa mu, že je to hra bez faulov, kde môže jeden druhého premôcť čiste športovými prostriedkami. Tak si predstavoval kultúrnu komunikáciu - ako otvorenú fér hru," pripomenul kurátor. Spôsobom kultúrnej komunikácie bola pre Kollera aj práca s amatérskymi výtvarníkmi. V "obkasoch" im otváral dvere do sveta výtvarného umenia, ale zároveň im vysvetľoval svoje vnímanie umenia ako kultúry života. Ani zmena režimu, keď konečne mohol cestovať so svojimi výstavami po svete, neprerušila jeho prácu s amatérmi. Za dvadsať rokov normalizácie vystavoval Koller len sporadicky. Krajiny, obrazy Tatier či bratislavské veduty s mostom, nad ktorým sa vznášalo UFO. "Nemohol vystavovať to, čo chcel. Jeho práce ako akčného konceptualistu boli na indexe," pripomenul Kollerov kolega a priateľ Peter Meluzin. A spomenul akciu Slnečné dni v bratislavskej Medickej záhrade, ktorej účastníci do jedného skončili na ŠtB. Deti na svahu postavil do vlnovky otáznika, sám si pod ne ako bodka sadol. Akciu zdokumentoval fotografiou. Otáznik vytočil na červenom tričku i na plátne. "Vyjadril sa, že nikdy nemá pravdu len jedna absolútna idea. Vždy je tam niečo proti. Vo všetkých výpovediach, projektoch videl vždy odvrátenú stranu a niečo pochybné. Z toho mu vyplynul otáznik ako znak pochybností," vysvetlil kurátor. Július Koller dokázal z mála vyťažiť maximum. Stačili mu skromné prostriedky, nenápadné materiály, aby povedal veľa o mnohých problémoch človeka a sveta. "Na západe oceňujú, že zodpovedá východoeurópskemu typu umelca, ktorý nepotrebuje veľa na to, aby dosiahol náležitý efekt a dokázal svoju výpoveď posunúť do univerzálnej roviny," dodal Aurel Hrabušický. Výstava Júliusa Kollera Vedecko-fantastická retrospektíva potrvá v SNG do 20. júna. Július Koller Narodil sa 28. mája 1939 v Piešťanoch. V roku 1965 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Patril ku generácii výtvarníkov, ktorí svojím pôsobením v 60. rokoch prelomili dlhoročnú kultúrnu izoláciu. Bol kmeňovou postavou slovenského konceptuálneho umenia a v posledných rokoch sa stal jedným z mála slovenských umelcov, ktorých kvality oceňuje aj západný umelecký svet. Vystavoval doma aj v zahraničí. Benátske Bienále predstavilo jeho tvorbu v rámci výberu Sny a konflikty. Jeho diela sú v zbierkach Slovenskej národnej galérie, parížskeho Centre G. Pompidou, viedenskej Generali Foundation či londýnskej Tate Gallery. Zomrel 17. augusta 2007 v Bratislave. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.