2011
2010
2008
2007
 
   V Slovenskej národnej galérii je do marca sprístupnená výstava Stratený čas? (20. 12. SME)
O komunizme na plné pecky

20. december 2007
 
Cena pre kurátorku Zoru Rusinovú [SME 07/12/2007]
7. december 2007
 
Stratený čas? Nie, len trochu zabudnutý [HN 19/11/2007]
19. november 2007
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
14. november 2007
 
Komunistická pohľadnica s Darou Rolins: Nie žart, ale upútavka
4. november 2007
 
Riskovať sa dá – aj v umení
4. október 2007
 
ATELIÉR (HN 06/09/2007)
6. september 2007
 
Analógová kontrarevolúcia (Domino efekt 22/08/2007)
22. august 2007
 
Insita má čaro ( Insita má čaro (PRAVDA 14/07/2007)
14. júl 2007
 
AD RICHARD GREGOR: PARADOX LESA DELFÍNOV .týždeň 25/2007 (Týždeň 02/07/2007)
2. júl 2007
 
Grand Prix Insita putuje do Poľska
26. jún 2007
 
Paradox lesa delfínov ( Týždeň (18/06/2007)
18. jún 2007
 
Moravská galéria prináša dielo Andyho Warhola (Žurnál 07/06/2007)
7. jún 2007
 
Obrazy nielen pre oči (Mosty 05/06/2007)
5. jún 2007
 
Kresby lákali zberateľov (PRAVDA 02/06/2007)
2. jún 2007
 
Bočkayove obrazy klamú zrak (PRAVDA 19/04/2007)
19. apríl 2007
 
Hockney? Výnimočný zážitok (PRAVDA 14/04/2007)
14. apríl 2007
 
Sýty stôl nasýti (dušu) (2007-03-31)
31. marec 2007
 
Inakosť v Slovenskej národnej galérii (Mosty 27/03/2007)
27. marec 2007
 
Ako robil maliar Hockney grafiky (PRAVDA 24/03/2007)
24. marec 2007
 
Cítim sa modro. Aleš (SME, 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Zabudnite na horúce L. A. (SME 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Všetko najlepšie, Hockney! (HN 19/03/2007)
19. marec 2007
 
Bludní Holanďania stále lákajú (PRAVDA 07/03/2007)
7. marec 2007
 
Umenie nemôže žiť vo vzduchoprázdne (Parlamentný kuriér 22/01/2007)
22. január 2007
 
Tvorba Aleša Votavu v Esterházyho paláci (Bratislavské noviny 18/01/2007)
18. január 2007
 
Oko stĺpkom (TV OKO 18/01/2007)
18. január 2007
 
Riskantná forma provokuje (PRAVDA 18/08/2007)
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
 
2006
2005
 
Slovenský mýtus: čosi smutné a placho divoké (Sme)
4. október 2005
 
Autor: M. Čechová, M. Jiránek
 
Slovenská národná galéria sprístupnila výstavu Slovenský mýtus. Treba povedať, že ide o výstavu nesmierne komplexnú a prepracovanú, ktorá by si zaslúžila stálu expozíciu. Mýtus chápe ako nadčasovú symbolickú štruktúru, ktorá bola v slovenskom umení zdrojom inšpirácie pre mnohých umelcov. Návštevníkovi galérie výstava predkladá danú problematiku v logických a výrazovo pôsobivých okruhoch.
"Od začiatku bol zámer výstavy dosť jasný - spojiť galerijný a muzeálny prístup, konfrontovať rôzne umelecké druhy a žánre, 'vysoké' umenie s 'nízkym', artefakty s historickými dokumentmi tak, ako to v slovenskej výstavnej praxi ešte nebolo," hovorí riaditeľka galérie KATARÍNA BAJCUROVÁ.
Menila sa koncepcia výstavy v priebehu prípravy?
"Kryštalizovala sa ruka v ruke so zhromažďovaním, triedením a interpretáciou materiálu. Zo začiatku sme jej kontúry nevideli celkom jasne, uvažovali sme, či väčšmi zvýrazniť časovú alebo tematickú os. Ako rozsah skúmanej problematiky narastal, tak sa výstava rozčlenila do dvoch priestorov - do SNG a SNM, v ktorých boli nakoniec zvolené aj čiastočne iné stratégie prezentácie. V národnom múzeu väčšmi v prospech historických dokumentov a archiválií. Základné okruhy, v ktorých sa príbeh výstavy rozvíja, sa zrodili hneď na začiatku, niektoré pristúpili neskôr. Prekvapila nás napríklad prítomnosť 'ťapákovskej' témy, nedvižnosti, odovzdanosti osudu aj vo výtvarnom umení."
Jednotlivé myšlienkové okruhy sú na výstave veľmi dobre vystihnuté a vyjadrené samotnými dielami. Navyše doplnené sprievodnými textami a zaujímavými citáciami, ktoré výstavu doťahujú do detailov. Ako sa citáty vyberali?
"Od vzniku myšlienky, že by sa mohla problematika slovenského mýtu spracovať výstavne, sme ju chceli čo najpútavejšie predstaviť divákovi. Zaujať ho, podnietiť k rozmýšľaniu, priniesť mu estetický zážitok. Štúdium starších prameňov a výtvarného materiálu bolo pre nás až neočakávane vzrušujúce, pri podrobnom čítaní lite- rárnych a umeleckohistorických textov sme objavili mnohé výslovne textové 'perly', tak sme sa o ne rozhodli podeliť s divákmi, dotvoriť vnímanie diel a atmosféru výstavy. Vznikli kombinácie, ktoré aj nás samých prekvapili."
Výstavou sa podarilo doslova zhmotniť istú predstavu o tom, čo "slovenský mýtus" je. Nakoľko za to expozícia vďačí Abelovského teóriám mýtu?
"Slovenský mýtus v názve výstavy je metafora. Veď sám pojem mýtus je dosť ťažko vysvetliteľný a existuje preň nespočetné množstvo definícií. To, o čo nám išlo, vysvetľujeme podrobnejšie v sprievodcovi k výstave. Bol to vlastne akýsi pokus o príbeh vizualizácie slovenskej 'témy' vo výtvarnom umení, o postihnutie vývoja vizuálnych predstáv národného spoločenstva o sebe samom. Ján Abelovský je historik umenia, ktorý pojem 'slovenský mýtus' viacerými prácami z rôznych období uviedol do dejín slovenskej výtvarnej moderny, pričom predtým skôr fungoval v slovenskej literárnej vede a kritike. Jeho početné príspevky k tejto téme boli pre nás určite inšpiratívne, hoci sa nevyhýbame ani polemike s jeho postojmi a hypotézami."
Odráža sa nosná téma výstavy aj v dielach mladých výtvarníkov?
"Celý suterén je venovaný súčasnému umeniu. Pre slovenské umenie to bol 'erbový' problém od konca 19. storočia do konca 60. rokov. Potom sa 'slovenský mýtus' objavuje v tvorbe niektorých autorov skôr sporadicky, hoci niektorí tvorcovia ho reflektovali a reflektujú programovo, napríklad Stano Filko, Július Koller, Ľubo Stacho, z mladších Svätopluk Mikyta a ďalší. Diela súčasných umelcov sa nachádzajú aj v časti výstavy, ktorá je v múzeu - R. Sikora, M. Novák, J. Koller."
Vizuál Roba Parša k výstave pôsobí na ľudí kontroverzne, vraj je to gýč. Takisto sú výhrady k nečitateľnosti názvu Slovenský mýtus.
"Čo sa týka vizuálu, hľadali sme silný nápad a ten, ktorý nám priniesol Robo Paršo, sa nám veľmi hodil. Potrebovali sme symbol, fungujúci vo viacerých kontextoch - dostatočne nápaditý, provokujúci a zrozumiteľný. Ale neviem, ako môže byť Boticelliho Venuša, i keď v slovenských farbách, označovaná za gýč. Čo sa týka textovej časti, je úplne samostatným prvkom vizuálnej informácie. Oproti údernosti obrazového prvku je zámerným rébusom. Písmo totiž vychádza z parafrázy Benkových návrhov 'slovenského' písma a ani jemu nešlo o zrozumiteľnosť. Má vzdialene navodzovať prítomnosť niečoho 'národného' a diváka provokovať k rozlúšteniu, možno v ňom vzbudiť aj zvedavosť. Zatiaľ sú ohlasy na vizuál občas prekvapené, ale zväčša pozitívne."

Nikde nedokážu byť ľudia takí veselí ako na Slovensku a nikde sa mi nežilo príjemnejšie: ale výsledný dojem, najcharakteristickejší rys zeme i ľudu, je predsa čosi smutného a placho divokého."





 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.