 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
Tlačová správa - Osemdesiate Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992 7. apríl 2009 OSEMDESIATE Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992 Kurátorka výstavy: Beata Jablonská Spolupráca na výstave: Vladimíra Büngerová (Suterén), Bohunka Koklesová (fotografia), Monika Mitášová (architektúra) Miesto: Slovenská národná galéria, Esterházyho palác, Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava Trvanie výstavy: 8. 4. – 31. 8. 2009 Vernisáž výstavy: 7. apríla 2009 o 18.00 hod. Už podľa názvu je zrejmé, že zámerom výstavy Osemdesiate je „obzretie“ sa za umením osemdesiatych rokov 20. storočia z hodnotiacej pozície vyše dvadsaťročného odstupu. Výstava je pokračovaním dlhodobého projektu Slovenskej národnej galérie, ktorá začala predchádzajúce obdobia sledovať v rámci už dvoch podobných „dekádových“ výstav, ako boli Šesťdesiate roky (1995) a Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (2003). Osemdesiate roky okrem typického prívlastku „revolučné“ majú v sebe umelecký potenciál, ktorý očakávané zmeny v sebe niesol a vlastne predpovedal. „Gorbačovským“ politickým uvoľnením sa vytvoril priestor pre množstvo umeleckých a kultúrnych aktivít, ktoré sa dnes javia ako rozhodujúce pre pozadie kultúry a výtvarného umenia 80. rokov. Na výstave bude predstavená neoxpresionistická maľba, ktorú prezentuje nová „postmoderná“ generácia autorov, čerstvých absolventov VŠVU. Jej nástup nesprevádzalo žiadne manifestačné vyhlásenie a jej program bol formovaný na skupinových výstavách, ktorých intenzita vrcholila v rokoch 1987 – 1988. Za prvé generačné vystúpenie sa považuje plenérová výstava Exteriér I., realizovaná v Areáli hier pri Štrkoveckom jazere v Bratislave. Prezentácia bola odrazovým mostíkom budúcej „voľnej“ skupiny; ku ktorej aktívnemu jadru patrili napr. Daniel Brunovský, Stano Bubán, Simona Bubánová-Tauchmannová, Ivan Csudai, Stano Černý, Svetozár Ilavský, Dan Jurkovič, Katarína Kissóczyová, Jozef Šramka a Laco Teren. Výtvarný prejav bol blízky talianskej transavantgarde a nemeckému smeru Neue Wilde, ale v ich „rukách“ sa stal nástrojom vyjadrenia nového životného pocitu, ktorý vyplynul z vtedajších domácich kultúrnych, sociálnych a politických podmienok. V priebehu 80. rokov začalo niekoľko mladých fotografov (Rudo Prekop, Kamil Varga, Jano Pavlík, Tono Stano, Martin Štrba, Vasil Stanko, Peter Župník, Miro Švolík) objavovať čaro rozprávačského majstrovstva ako znovuobjavenej vlastnosti fotografie. Nechali sa inšpirovať divadlom, tancom, happeningom, scénografickými postupmi, ktoré inscenovali do fotografických minipríbehov. Tým, že sa nebránili popkultúre ani „pôvabu“ gýča, vniesli do slovenskej fotografie ovplyvnenej racionálnym konceptualizmom „nádheru hravých nezmyslov a absurdít“. Navyše, svoj záujem obrátili na tradičné a modernou zabudnuté umelecké žánre, ako je portrét, zátišie a akt. Práve inscenovaná fotografia 80. rokov vrátila ľudské telo do centra aktuálneho výtvarného diania, v jeho neskrývanej telesnosti a zmyselnosti, tak ako ho slovenská fotografia dovtedy nepoznala. Postmoderný kultúrny pluralizmus zrušil akýkoľvek nárok na univerzalizmus a na domácu scénu vniesol niekoľko paralelných prúdov s ponukou rozmanitejších výtvarných pozícií. Novú lekciu prijali aj umelci, ktorých výtvarný program bol postavený na modernistických princípoch a na konceptuálnej askéze. Výtvarný prejav autorov, ako boli Daniel Fischer, Stano Filko, Ladislav Čarný, Juraj Bartusz, Jozef Jankovič, Rudo Sikora, Dezider Tóth či Vladimír Popovič sa na chvíľu uberal expresívnejším a údernejším prednesom a viedol k znakovo symbolickejším polohám. A aj keď sa mnohí z nich – po postmodernom poučení – vrátili opäť k pôvodným východiskám, svoje predchádzajúce avantgardistické presvedčenie obohatili o novú skúsenosť, ktorá do ich autorských programov priniesla príponu „post“ a „neo“. Zaujímavým pokusom, predstaveným na výstave v súčasnom prerozprávaní, je „rekonštrukcia“ výstavy Suterén, ktorú v apríli 1989 v pivničných priestoroch domu na Konventnej ulici č. 14 v Bratislave zorganizovali Peter Meluzin a teoretik výtvarného umenia Radislav Matuštík. Bola prvým verejným uvedením umenia inštalácie a objektu realizovaných in situ v 80. rokoch. Diela ôsmich umelcov Petra Meluzina, Milana Pagáča, Viktora Oravca, Petra Rónaia, Milana Adamčiaka, Jany Želibskej, Mateja Krena a Júliusa Kollera prezentovali predovšetkým nájdené objekty, schopné spojiť konceptuálny obsah s postmodernou citáciou, navyše s pridaným dobovým imidžom „cool médií“. Bonusom výstavy Osemdesiate bude začlenenie dokumentárnych fotografií z obdobia, keď sa všetky hore uvedené udalosti odohrávali, či dejín architektúry, ako neodmysliteľnej súčasti vizuálnej kultúry tohto obdobia (Ján M. Bahna, Peter Bauer, Michal Bogár, Sidónia Gáborová, Rastislav Janák, Ján Kodoň, Bohuslav Kraus, Ľubomír Králik, Martin Kusý, Marta Kropiláková, Peter Majchrák, Ivan Marko, Peter Pásztor, Pavel Paňák, Eduard Šutek, Ľudovít Urban, Imrich Vaško, Dušan Voštenák a Márius Žitňanský). Takisto sa návštevníci výstavy môžu tešiť na rozsiahly katalóg k výstave, ktorý uzrie svetlo sveta koncom mája 2009 a bude slávnostne pokrstený v priestoroch Slovenskej národnej galérie. Beata Jablonská Tešíme sa na Vašu účasť! hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.