2011
2010
2008
2007
 
   V Slovenskej národnej galérii je do marca sprístupnená výstava Stratený čas? (20. 12. SME)
O komunizme na plné pecky

20. december 2007
 
Cena pre kurátorku Zoru Rusinovú [SME 07/12/2007]
7. december 2007
 
Stratený čas? Nie, len trochu zabudnutý [HN 19/11/2007]
19. november 2007
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
14. november 2007
 
Komunistická pohľadnica s Darou Rolins: Nie žart, ale upútavka
4. november 2007
 
Riskovať sa dá – aj v umení
4. október 2007
 
ATELIÉR (HN 06/09/2007)
6. september 2007
 
Analógová kontrarevolúcia (Domino efekt 22/08/2007)
22. august 2007
 
Insita má čaro ( Insita má čaro (PRAVDA 14/07/2007)
14. júl 2007
 
AD RICHARD GREGOR: PARADOX LESA DELFÍNOV .týždeň 25/2007 (Týždeň 02/07/2007)
2. júl 2007
 
Grand Prix Insita putuje do Poľska
26. jún 2007
 
Paradox lesa delfínov ( Týždeň (18/06/2007)
18. jún 2007
 
Moravská galéria prináša dielo Andyho Warhola (Žurnál 07/06/2007)
7. jún 2007
 
Obrazy nielen pre oči (Mosty 05/06/2007)
5. jún 2007
 
Kresby lákali zberateľov (PRAVDA 02/06/2007)
2. jún 2007
 
Bočkayove obrazy klamú zrak (PRAVDA 19/04/2007)
19. apríl 2007
 
Hockney? Výnimočný zážitok (PRAVDA 14/04/2007)
14. apríl 2007
 
Sýty stôl nasýti (dušu) (2007-03-31)
31. marec 2007
 
Inakosť v Slovenskej národnej galérii (Mosty 27/03/2007)
27. marec 2007
 
Ako robil maliar Hockney grafiky (PRAVDA 24/03/2007)
24. marec 2007
 
Cítim sa modro. Aleš (SME, 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Zabudnite na horúce L. A. (SME 22/03/2007)
22. marec 2007
 
Všetko najlepšie, Hockney! (HN 19/03/2007)
19. marec 2007
 
Bludní Holanďania stále lákajú (PRAVDA 07/03/2007)
7. marec 2007
 
Umenie nemôže žiť vo vzduchoprázdne (Parlamentný kuriér 22/01/2007)
22. január 2007
 
Tvorba Aleša Votavu v Esterházyho paláci (Bratislavské noviny 18/01/2007)
18. január 2007
 
Oko stĺpkom (TV OKO 18/01/2007)
18. január 2007
 
Riskantná forma provokuje (PRAVDA 18/08/2007)
 
Stratený čas? Určite nie! [SLOVO 14/11/2007]
 
2006
2005
 
Zmeták: osamelý bežec moderny [Pravda 02/03/2011]
 
Autorka: Jena Opoldusová
 
Posledný klasik / Ernest Zmeták - umelec a zberateľ
 
Veľmi rád vystavoval. Svoju tvorbu predstavil Ernest Zmeták na viac ako päťdesiatich samostatných výstavách. Mal len dvadsaťsedem, keď urobil prvú prezentáciu, ktorej dal prívlastok „výstava súborného diela". Neprestajne túžil viesť dialóg s publikom. „Bytostne na svoje maľovanie potreboval ohlas," povedala kurátorka Katarína Bajcurová. Retrospektívy v Slovenskej národnej galérii sa nedožil. Na výstave Talianske inšpirácie predstavil v roku 2002 len časť svojho diela. Sedem rokov po maliarovej smrti pripravila SNG veľkú retrospektívu jeho uzavretého diela s názvom Posledný klasik Ernest Zmeták: umelec a zberateľ. Včera popoludní bola vernisáž.
Obrazy, čo zrejú ako víno
Výstavu otvára kolekcia Zmetákových autoportrétov z rôznych období. Blond vlasy, ostro rezaná tvár, hlboké sústredené oči. Nasledujú jeho prvé portréty žien, krajiny, zátišia. Kolekcia dvoch stoviek prác zachytáva maliarovu tvorivú cestu. Od konca tridsiatych rokov až po polovicu prvého desaťročia 21. storočia. Oblúk od tmavých tónov po jasné farby. „Prekvapením je pre mňa veľký vývinový oblúk, ktorým prešiel. Jeho tvorba nestála na mieste. Často sa o ňom hovorilo, že sa výrazovo nemení. Zmeták sa však výrazovo menil veľmi výrazne. U umelcov to zvyčajne býva tak, že dosiahnu vrchol a potom ich tvorba klesá. U Zmetáka je to neustále vzostupná línia. A jej záverečný akord je jedinečný. Spája sa s pominuteľnosťou ľudského života, s prchavosťou chvíle a vyjadril to naozaj originálne," povedala Katarína Bajcurová. Spomenula, že čím ďalej sa človek díva na jeho obrazy, tým viac nových tónov, plných chutí, vôní a pocitov v nich objavuje. „V katalógu som napísala, že niektoré Zmetákove obrazy dozrievajú ako víno," spomenula kurátorka.
Životná láska - Taliansko
Ernest Zmeták sa narodil 12. januára 1919 v Nových Zámkoch. Zámer študovať na pražskej Akadémii výtvarných umení mu prekazili politické udalosti roku 1938. Odišiel do Budapešti, kde študoval na Vysokej škole výtvarných umení. V roku 1943 sa vrátil na Slovensko, po čase sa usadil v Bratislave. Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov pôsobil ako asistent Ľudovíta Fullu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V roku 1952 zo školy obaja odišli. Na protest proti diktátu metódy socialistického realizmu. Veľa cestoval. V roku 1946 bol na študijnom pobyte v Paríži. 0 rok neskôr v Taliansku, ktoré sa stalo jeho celoživotnou výtvarnou láskou. Až do konca života sa tam pravidelne vracal. „Niektoré motívy som maľoval i kreslil viac ráz, vrátil som sa k nim i po rokoch. Overoval som si svoju výpoveď o danej krajine, prehlboval poznanie... Obraz či kresbu som vždy dokončil na jedno sedenie... Opätovne navštevujem to isté Taliansko a je pre mňa stále nové," povedal Ernest Zmeták. Obľúbil si najmä sicílske mesto Cefalú, ktoré bolo častým motívom jeho obrazov. V roku 1958 vystavoval na Bienále v Benátkach. Za farebný drevorez Útek do Egypta získal prémiu Instituto internazionale di arte liturgica. Nebol umelcom veľkých tematických škál. Maľoval portréty a autoportréty, krajinu, neraz aj poznamenanú človekom, a zátišia. Svet, ktorý videl okolo seba. Stoličky na terase, uschnuté kvety vo váze, krajinu s kostolíkom, ženský akt. V grafike spracovával aj ľudové balady a biblické motívy.
Posledný klasik, osamelý bežec
„Do seba zahladenie, vlastne seba hľadanie bolo aj pre mňa seba objavovaním, seba vyznaním... Môj výraz sa menil, ako pribúdali roky a s nimi sa hromadili ľudské i umelecké skúsenosti a tým vyzrievanie v človeku, upevňovanie vlastného názoru na umeleckú tvorbu... Snažil som sa v ňom overovať si svoju nekompromisnosť voči polovičatosti, pretvárke a lži a chcel som pôsobiť len silou svojho výtvarného výrazu." Slová, ktoré Ernest Zmeták vyslovil v roku 1973, vítajú návštevníka. A prečo posledný klasik? Podľa kurátorky sa v ňom zvláštnym spôsobom spája modernita s tradíciou. Nepodliehal chvíľkovým módam, nezaujímali ho premeny názorov, prúdov, tendencií čizmov. „Svoje dielo staval na tradícii európskej výtvarnej moderny, ale aj na starších vrstvách európskeho kultúrneho dedičstva, ktoré siahajú až k anticko-renesančnému ideálu umenia," povedala Katarína Bajcurová a dodala: „Od čias, ako sa stal hotovým umelcom, išiel si za svojím cieľom veľmi špecificky. Ján Ábelovský ho vo svojej štúdii nazval osamelým bežcom moderny Slovenska, ktorý veľmi uvzato trval na svojom."
Zberateľ, znalec, mecén
Retrospektíva odkrýva aj druhú stranu Zmetákovej osobnosti. Predstavuje klenoty z jeho zbierky, bol totiž vášnivým zberateľom umenia. Najmä starého európskeho umenia. Prvý obraz získal v roku 1946, so zberateľstvom prestal až krátko pred smrťou. Málokedy obrazy, sochy, kresby a starožitnosti kupoval. Zväčša vymieňal. Tak dokonca získaval aj obrazy z raného obdobia svojej tvorby. V jeho zbierke bolo viac ako dvetisíc umeleckých diel. V roku 1979 ju daroval Galérii umenia v rodných Nových Zámkoch.

 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.