 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2008
2007
2006
2005
|
Kresby lákali zberateľov (PRAVDA 02/06/2007) 2. jún 2007 Autor: Zuzana Ludvigová Sto kresieb vystavených v Slovenskej národnej galérii v Bratislave predstavuje unikátnu zbierku kanonika olomouckého kláštora augustiniánov, maliara oltárnych a závesných obrazov Antonína Martina Lubinského (1636 1690). Pomerne ucelená zbierka talianskych kresieb 17. storočia je nie len dokladom vysokých umeleckých kvalít tejto výtvarnej disciplíny, ale súčasne vypovedá aj o fenoméne zberateľstva v cirkevnom prostredí. Lubinskému sa podarilo zhromaždiť kresby umelcov z najvýznamnejších centier talianskeho umeleckého diania, pričom sú v tejto zbierke zahrnuté rôznorodé typy kresieb. Od študijných skíc a štúdií po definitívne kresebné diela. Súčasťou sú aj kópie majstrov predchádzajúcich období, ktoré práve v technike kresby zohrávali ako študijný materiál dôležité miesto aj v storočiach predchádzajúcich a nasledujúcich. Výnimočné postavenie má medzi nimi kolekcia benátskej kresby. Pre benátskych umelcov bola už od 16. storočia nielen prípravnou štúdiou, ale rovnocenným partnerom obrazu. Nesnažili sa pomocou kresebnej línie len o presne vymedzený anatomický korpus ľudského tela. Benátski umelci šli ďalej. Cez častú a úmyselnú neproporčnosť a nedokonalosť sa približovali k uvoľnenosti maliarskeho štýlu. A keďze pre Benátčanov bola vždy najdôležitejším výrazovým prostriedkom farba, snažili sa tomuto fenoménu prispôsobiť aj svoj prejav. A tak cez kombinovanú techniku, lavírovanie, používanie farebných kried dosiahli mnohé z týchto kresieb neopakovateľný a pôsobivý štýl. Celkom iné sú kresby rímskej proveniencie. Umelci tejto oblasti oveľa viac dbali na odkaz antiky, ich kresba je dôsledná, anatomicky presná, vychádzajúca z tradície veľkých rímskych umelcov predchádzajúceho storočia, akým bol napríklad Michelangelo (kópie jeho kresieb, pochádzajúce zo 17. storočia, sú na výstave tiež zastúpené). V tejto skupine asi najviac zaujmú práce Agostina Ciampelliho, významného barokového maliara, ktorý pracoval pre pápeža Clementa VIII. Florentská kresba 17. storočia je zastúpená napríklad tvorbou Jacopa Confortiniho. Florencia, podobne ako Rím, predstavuje v oblasti kresby nadväzovanie na tradície nielen manierizmu, ale aj antického odkazu hľadania ideálu. Kresba v tomto prostredí bola oveľa technickejšou záležitosťou a zohrávala dôležité miesto najmä v prípravných fázach pre maliarsku či sochársku produkciu. Oživením celej kolekcie, ktorú je potrebné vnímať v súvislostiach s ostatnými umeleckými druhmi 17. storočia, sú aj tri albumy v pôvodnej barokovej väzbe. 100 talianskych kresieb 17. storočia, Slovenská národná galéria Bratislava, vernisáž: 5. apríla, potrvá do: 17. júna hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.