2011
2010
2009
2008
2007
 
   Návrat Štefana Schwartza
Dar Viery Schwartzovej Slovenskej národnej galérii

6. december 2007
 
STRATENÝ ČAS ?
Slovensko 1969 – 1989 v dokumentárnej fotografii

30. október 2007
 
Pozvánka na tlačovú konferenciu - Stratený čas?
25. október 2007
 
DEŇ INSITY
sprievodné podujatie k výstave Trienále Insita 2007

6. september 2007
 
Pozvánka na tlačovú konferenciu - Forma nasleduje...risk
14. august 2007
 
Tlačová správa Forma nasleduje... risk
14. august 2007
 
Katarína Bajcurová, riaditeľka Slovenskej národnej galérie [Rádio Slovensko, 18:30 09/08/2007]
9. august 2007
 
8. ročník Trienále insitného umenia
INSITA 2007

21. jún 2007
 
Pozvánka na tlačovú konferenciu - Insita 2007
19. jún 2007
 
Pozvánka na hudobné predstavenie TORSO
11. jún 2007
 
Milan Bočkay
Delfín v lese alebo Chvála paradoxu

17. apríl 2007
 
Pozvánka na tlačovú konferenciu - Milan Bočkay
13. apríl 2007
 
100 talianskych kresieb 17. storočia
5. apríl 2007
 
Pozvánka na tlačovú konferenciu - 100 talianskych kresieb 17. storočia
5. apríl 2007
 
David Hockney: Slová & obrazy
Štyri grafické cykly (1961 – 1977)

20. marec 2007
 
Pozvánka na tlačovú konferenciu - David Hockney
Slová a obrazy

16. marec 2007
 
Z akvizícií súčasného umenia
Objekty a inštalácie

8. marec 2007
 
Pozvánka na vernisáž výstavy
Z akvizícií súčasného umenia
Objekty a inštalácie

6. marec 2007
 
Koniec výstavy Bludní Holanďania sa blíži
..príďte si pozrieť Majstrovské diela nizozemského umenia na Slovensku

27. február 2007
 
Aleš Votava – Derniéra výstavy a prezentácia rovnomennej publikácie
20. február 2007
 
Môj zoom pohľad do Slovenskej národnej galérie
6. február 2007
 
Detský sprievodca bludiskom výstavy
18. január 2007
 
2006
2005
2004
 
Gestá, body, sekundy / Týždeň
30. august 2010
 
Autor: JURAJ KOVÁČIK
 
Tvrdenie, že konceptuálne umenie produkujú výtvarníci, očarení vedou, nebude možno úplne nepresné. Prvým potvrdením tejto tézy by mohol byť už letmý pohľad na slovník, používaný týmito umelcami.
JURAJ KOVÁČIK
Slová ako projekt, metóda, výskum či samotný koncept patria na prvé počutie do tvrdého sveta rozumu, a nie do mäkkého, iba ťažko definovateľného a nikdy neuchopiteľného sveta inšpirácie, chaosu a hry. Druhým potvrdením môžu byť témy, ktoré akoby vypadli nie spomedzi stien ateliérov, ale laboratórií. Či už je to tvrdohlavé skúmanie priestoru a času, tvorba vlastných kozmológií, alebo hra-nehra na ufonauta.
Juraj Bartusz je tak, ako ho predstavuje retrospektívna výstava Gestá, body, sekundy, umelec širokého záberu. Sochár, očarený kozmonautikou, konceptualista produkujúci utopické projekty a bojujúci s tupým komunistickým režimom, a psychológ a vedec, zachytávajúci okamihy procesov vonkajšieho i vnútorného sveta.
Kozmonauti sú asi to prvé, čo si pri vstupe na druhé poschodie Esterházyho paláca všimnete. Najdominantnejším dielom tejto časti výstavy je hliníková, v životnej veľkosti vyhotovená Kozmická figúra, datovaná do rokov 1976 - 1977. Vnímame diela výrazne obohacuje fotodokumentácia Získavanie obalovej krivky z roku 1974 a vystavené sú aj tri fotointerpretácie Kozmické figúry I-III z roku 1977 od Gabriela Kladeka. Kozmická figúra je úplne odosobnená. Je zhmotnením časopriestorovej stopy niekoho niekde. Jej krása nie je nepodobná kráse, o ktorú sa pokúšajú s nami deliť matematici, keď sa so zvlhnutým zrakom snažia priblížiť nezasväteným zmysel svojich tajuplných vzorcov.
Hliník je navyše sám osebe symbolom vedy, pokroku a lietania. Možno už onedlho príde čas, keď nám sny, zapálené úspešným dobytím Mesiaca, budú pripadať rovnako vzdialené, trochu romantické a trochu smiešne, ako vynálezy a hrdinovia Verneho románov. A možno práve naopak, teraz sme iba na dolnej úvrati večnej sínusoidy a čoskoro začneme zase posielať lode ku hviezdam. Na jednej z nich by v takom prípade mohla byť aj Kozmická figúra. Veď nech tí mimozemšťania vidia, čo sme zač.
Jednoznačná politická vyhranenosť konceptualistov v časoch komunistickej totality je fascinujúcim a nesmierne príťažlivým fenoménom. Schopnosť pomenovať zlo a potreba angažovať sa nejdú vždy v histórii ruka v ruke s umením. Z pomerne bohatej dokumentácie venovanej tejto téme vyčnieva akcia, ktorá akoby bola iba jedným z utopických projektov, až pokiaľ sa nedočítate, že bola naozaj zrealizovaná.
Ide o oslavu 30. výročia SNP, keď Bartusz navrhol a umelecký súbor Vysokej školy leteckej v Košiciach zrealizoval projekt Svetelnej slávnosti, počas ktorej boli na nočnej oblohe z vojenských reflektorov premietané obrazce na mračná smogu nad magnezitkou. Komunistom irónia síce s oneskorením, ale nakoniec predsa len došla, a tak aspoň zakázali šírenie katalógu z akcie.
Tak ako vždy, skvelé fotky z tejto akcie urobil Gabriel Kladek.
Časovo limitované maľby a tehly v sadre sú dvoma pohľadmi na čas. Časovo limitované maľby, zaznamenané na videu z roku 1984, sú skúmaním vnútra autora a jeho vyjadrenia cez gesto, limitované prostriedkami i časom. Krátke sústredenie, nádych a potom rýchla kresba. A znovu a znovu a znovu. Časový limit, navyše skracujúci sa časový limit, možno vnímať ako odkaz na modernú dobu, ktorá ostrohami poháňa svojich jazdcov k čoraz rýchlejšej jazde. V protiváhe k tomu leží čisté gesto zachytené s kaligrafickou presvedčivosťou.
Gestá - podpisy sú o úroveň ďalej posunuté v Stíšených gestách z roku 2008. Čierne znaky na bielom papieri stlmené premaľovaním bielou farbou, 7x14 malieb.
Nie sebapopretie, ale skôr utlmenie vlastného ega, postavenie závoja medzi svoje gesto a svet, ktorý sa pozerá.
Pohľad zvonka, objektívny pohľad na čas prinášajú Tehly v tuhnúcej sadre zo začiatku 80. rokov.
Prístup sochára je tu blízky postupu fotografa, zaznamenáva "okamih", pričom "expozícia" môže mať dĺžku sekúnd či minút. Tehla naveky zachytená v tuhnúcej sadre pri padaní by mohla byť inštalovaná pred budovou Matematicko-fyzikálnej fakulty ako zhmotnenie a symbol jednej z hlavných prírodných síl-gravitácie.
Výstavu Juraja Bartusza v SNG pripravili kurátorky Vladimíra Büngerová a Lucia Gregorová Stachová. Okrem druhého poschodia Esterházyho paláca je časť inštalácie i na premostení galérie. Skvelá bodka za výstavou.
Spustošené, ošarpané, zatečené premostenie sa stalo útočiskom pre Prázdne priestory z roku 2001, subtílnou kovovou konštrukciou ohraničené objemy, a medzi nimi a v nich umiestnené Papierové figúry z rokov 2009 - 2010. Papier nahrádza hliník Kozmickej figúry materiálom, ktorý nie je večný a už vôbec nie večne žiarivý, ale ktorý zohreje ruku i dušu, ak sa ho dotknete.
Vernisáž výstavy využila potenciál letných dní. Záhradná slávnosť na nádvorí galérie nedovolila zabudnúť na neutíchajúci hukot áut z nábrežia, potešila však pekným svetlom. Na zelenom trávniku nádvoria galérie bola nainštalovaná Bartuszova Brána. Azda už našla svoje miesto definitívne.

Výstavu Juraj Bartusz: Cestá, body, sekundy možno vidieť v SNG do 31. októbra 2010.
 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.