2011
2010
2008
2007
2006
2005
 
   Slovenský mýtus: čosi smutné a placho divoké (Sme)
4. október 2005
 
Národná galéria prekročila svoj tieň (24 hodín)
30. september 2005
 
Vzhľad Slovenskej národnej galérie rekonštrukcia výrazne nezmení (SME)
14. júl 2005
 
Galériu chcú vynovit a poľudštit (PRAVDA)
13. júl 2005
 
Krása oltárov 17. a 18. storočia (Sme)
12. júl 2005
 
Mária Bartuszová. Správy STV
3. júl 2005
 
Mednyánszky je vo Zvolenskom zámku (PRAVDA)
30. jún 2005
 
Talianske umenie v Esterházyho paláci (Bratislavské noviny)
30. jún 2005
 
Galéria vystavuje barokové oltáre (Sme)
24. jún 2005
 
Bartuszovej malé prázdno, plné malého nekonečného vesmíru (Sme)
22. jún 2005
 
No Code - súčasné a cudzie (Domino fórum)
22. jún 2005
 
SNG chystá ďalšiu rekonštrukciu (Sme)
22. jún 2005
 
Inšpiroval ju dotyk aj tajomstvá prázdnoty (PRAVDA)
21. jún 2005
 
Vyhlásili novú súťaž na obnovu Slovenskej národnej galérie (Bratislavské noviny)
16. jún 2005
 
Sochy Márie Bartuszovej (Večerník)
15. jún 2005
 
Sochy Márie Bartuszovej (Večerník)
15. jún 2005
 
Umenie, ku ktorému netreba kľúč (PRAVDA)
8. jún 2005
 
No Code v paláci (Večerník)
6. jún 2005
 
SNG získala moderné sály (PRAVDA)
2. jún 2005
 
Hľadanie maliara Ernesta Zmetáka (Hospodárske noviny)
18. máj 2005
 
 
Rudolf Sikora: Jedinou figúrou som ja (Pravda)
2. apríl 2008
 
Autor: Jena Opoldusová
 
Šesťdesiatku oslávil Rudolf Sikora reprezentatívnou výstavou v Národnej galérii v Prahe pred dvoma rokmi. Teraz vystavuje v Bratislave. V Slovenskej národnej galérii a Dome umenia na Námestí SNP. Jeho veľké diela a objekty totiž potrebujú veľa priestoru. Ako napríklad Dlažba pre Maleviča, ktorú vyskladal na dlážke vestibulu SNG. Dlaždice vytvárajú obraz ležiaceho muža, ktorého telo tlačí k zemi biely kríž.
Teoretici tvrdia, že Rudolf Sikora je kľúčovým predstaviteľom slovenského konceptualizmu. On však toto označenie odmieta. "Ja sa v prvom rade cítim ako výtvarník. Umelec. Až potom konceptualista. Jeden môj starý otec hovoril po česky, druhý po poľsky a ja som Slovák," vysvetlil autor. Podobne ako mnohí iní, aj on musel po roku 1968 tvoriť odrezaný od svetovej výtvarnej scény. V osemdesiatych rokoch vystavoval Budapešti, Sao Paule, Berlíne, San José, Helsinborgu, Brne, Sovinci, Varšave, New Yorku či v Prahe, v Bratislave mohol až v roku 1989. Dokladom jeho umeleckého hľadania tých dvadsiatich rokov je slobodné umenie neslobodnej doby.
Svoju výstavu nazval Rudolf Sikora Sám proti sebe. "Pracujem s figúrou. Jedinou figúrou, ktorou som ja sám. Mnohí hovoria, že s ňou manipulujem. Áno, dovolím si to! Pretože človek ohrozuje sám seba. Som človek, zástupca ľudského pokolenia. Vidieť v ňom minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Názov teda neznamená Sikora proti Sikorovi, ale človek proti človeku," povedal umelec a dodal: "Celý život pochybujem. Nie som z tých, ktorí chrlia jednu vec za druhou. Na každým dielom dlho uvažujem, prežívam ho."
Výstavou otvára pred návštevníkom vlastný vnútorný vesmír. Znakmi formuluje základné otázky existencie sveta a človeka. V cykloch Noosféra, Súhvezdia, Antropický princíp. Uvažuje o šialených teóriách, ktorým ľudia uveria. Aj vo fascinujúcich Mohylách či Hroboch pre Maleviča. Po prvý raz vystavuje spolu všetky tri Rozbité kríže - biely, červený a čierny. Stačí sa pristaviť a ponoriť do Sikorovej kozmológie. Výstava Sám proti sebe potrvá do 8. júna.
 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.