SNG online

2011
2010
2008
2007
2006

Rembrandt na Dunaji (HN 21/12/2006)
21. december 2006

Miliardová výstava: Neťukajte do Rembrandta, zazvonííí! (Nový čas 21/12/2006)
21. december 2006

Majstri zlatého veku zablúdili do Bratislavy (SME 16/12/2006)
16. december 2006

Grafiky na celý rok (SME 15/12/2006)
15. december 2006

Čarovná scéna spod maminej sukne (SME 14/12/2006)
14. december 2006

Aleš Votava maľoval svetlom (PRAVDA 12/12/2006)
12. december 2006

Holanďania blúdia: do galérie (PRAVDA, 09/12/2006)
9. december 2006

Vydarená inštalácia (PRAVDA 25/11/2006)
25. november 2006

Galéria má nový ťahák: slovenskú modernu (PRAVDA 22/11/2006)
22. november 2006

Slovenská národná galéria otvorila (Ne)stále expozície umenia 20. storočia (Pravda/22/11)
22. november 2006

Nie je všetko len super a go-go-go (Sme, 02/11/2006)
2. november 2006

Národná galéria si vyžiada miliardu (Sme)
3. október 2006

Váš autoportrét, prosím! ( Domino fórum 28/06/2006)

Autopoesis - výstava vlastného ja (Večerník (BA) 22/06/2006)

Pri fotografovaní treba vraj pokorne počúvať (Sme, 21/09/2006)

2005

Inšpiroval ju dotyk aj tajomstvá prázdnoty (PRAVDA)
21. jún 2005

Autor: Jana Opoldusová

Krehké tvary. Plastické skladačky. Zlomené konáre vystupujúce zo sadrovej drapérie. Duté škrupiny spútané špagátom. Výstavou Mária Bartuszová: Cesta k organickej plastike (1962 -1996) spláca Slovenská národná galéria podlžnosť voči jednej z najvýznamnejších sochárok druhej polovice 20. storočia. Autorka, ktorej dielo historici umenia dodnes nedocenili, zomrela v roku 1996. "Je to malá výtvarná slávnosť venovaná výnimočnej osobnosti," povedal na vernisáži kurátor Vladimír Beskid.
Z mora bielej farby, ktorá dominuje expozícii v Esterházyho paláci SNG, sa občas vynára hnedý tón dreveného trámu, strieborný odtieň drôtu i kameňa, béžový valér piesku. Absolventka pražskej Vysokej školy umelecko-priemyselnej totiž pracovala najmä so sadrou. Nefarbenou. V nej objavovala bioformy: od klíčenia (zrna) cez štruktúry (ornice, trávy, snehu) až po (spútané) škrupiny "vajec", z ktorých sa rodí nový život.
"Výstava prináša príbeh jednej sochárskej cesty, jednej životnej dráhy a metaforicky aj príbeh premeny sochárskeho tvaru v čase, od vzniku cez metamorfózy rastu až po zánik," osvetlil koncepciu expozície Vladimír Beskid.
Po svadbe so sochárom Jurajom Bartuszom výtvarníčka žila a tvorila v Košiciach. V ústraní realizovala svoj umelecký program. Nefigurálne umenie sa od konca 60. rokov nenosilo, vystavovala málo. Vďaka študijným cestám sa však dostala do Londýna, Paríža aj Egypta. Mária Bartuszová sa návštevníkom výstavy prihovára originálnymi dielami. Inšpirujú predstavivosť, zažínajú radosť z objavovania. Zámerne im nedávala názvy.
Prihovára sa však aj slovami. Úlomky z jej výpovedí vystupujú z bielych stien. Ponúkajú kľúč. K duši výtvarníčky. "Malé prázdno plné nekonečného vesmíru. Žena = krajina = stôl... Stôl = oltár." Aj celkom obyčajné zápasenie o techniku. "Silne zatlačiť z oboch strán, zaliať sadrou a vybrať (kamene, balóny, rúrky) ... vzniknú diery." Kresbám v náčrtníkoch zverovala objavy a nápady. A fotografie z rodinného archívu približujú tvár a čriepky zo života ženy, ktorá patrí k hviezdam slovenského výtvarného umenia ako Rudolf Uher či Jozef Jankovič. Výstava priekopníčky organickej plastiky na Slovensku Márie Bartuszovej potrvá v SNG v Bratislave do 2. októbra.

hore