 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
Rudolf Uher – Sochy na papieri / TS 7. júl 2009 Rudolf Uher - Sochy na papieri Kde: SNG, Esterházyho palác, 3. poschodie, Nám. Ľ. Štúra 4, Bratislava Kedy: 9. júl – 16. august 2009 Pri príležitosti vydania bibliofílie Rudolf Uher / Sochy na papieri (vyd. Together, s.r.o. 2009, zostavil a graficky upravil Michal Uher, texty: Katarína Bajcurová, Zuzana Bartošová, Ľuba Belohradská, Rudolf Fila, Jiří Šetlík) uvádza Slovenská národná galéria rovnomennú výstavu, ktorú na základe knihy pripravil syn sochára, Michal Uher. Možno ju chápať ako symbolický epilóg, „dovetok“ súbornej výstavy Rudolfa Uhra, ktorú SNG usporiadala pred desiatimi rokmi. Výstava v tomto prípade nesleduje sochársku tvorbu umelca, ale, to, čo stálo pred sochou, prvotný nápad zachytený v kresbe – t. z. mapuje proces zrodu sochárskeho tvaru. Aj keď v Uhrovom umeleckom životopise mala svoje miesto hlavne v začiatkoch aj voľná kresba, oveľa častejšie sa v ňom objavovala kresba navýsosť sochárska, t. j. funkčná, miestami priam utilitárna. Stála na začiatku procesu rozmýšľania o soche, bola prvým „prevodovým remeňom“ medzi ideou, konceptom sochy, ktorú nosil v hlave a jej prvým zjavením sa na dvojrozmernej ploche. Zreteľne plnila „ontotvornú“ funkciu, jej hlavným cieľom bolo načrtnúť kontúry nového tvaru: sochár ho dokázal definovať mimoriadne presne, niekoľkými jasne zvolenými ťahmi, raz osamotene, rázne a stroho vedenou líniou, inokedy navonok neusporiadanou šrafúrou krátkych čiar, ktorou zdôrazňoval objemy a rozvinutie tvaru v priestore. Výzorom jednoduchá a striedma, neraz zľahka či nedbalo nahodená, mala väčšinou rýchly, drsný a robustný spád. Uher ani v kresbe, ostatne tak ako v soche, nebral ohľad na krásu, ušľachtilosť a ladnosť formy, jej artistnú dokončenosť či vyumelkovanosť. Kreslenie bolo preňho pravdepodobne nutkavou nevyhnutnosťou. Svoje kresbové záznamy fázoval a varioval do množstva podôb, v ktorých hľadal pre svoje sochy to najúspornejšie, najvýstižnejšie vyjadrenie. Mnohé „počmárané“ zápisníky a skicáre plné kresieb i drobných kresbičiek sú dodnes vzácnym dokladom najintímnejších pochodov jeho sochárskeho talentu. Môžeme cez ne poodhaliť aj iné skutočnosti, napr. postupnosť jednotlivých fáz výtvarného myslenia, hľadania a overovania nosnosti jednotlivých motívov a tém, cyklických návratov k určitým nájdeným riešeniam. Hoci neveľké svojím rozmerom, vyžarujú elementárnu silu umelcovho gesta, sú energickou stopou osobnosti, ktorá ich položila na papier. A mali preňho azda aj väčší zmysel, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať – a to zmysel priam „stvoriteľský“. Pre záujemcov bude kniha prístupná v elektronickej DVD verzii v pokladni SNG. Rudolf Uher sa narodil 19. júla 1913 v Lubine, okres Trenčín. V rokoch 1933 – 1935 študoval na Učiteľskom ústave v Prešove a v Modre, pracoval ako učiteľ na rôznych miestach Slovenska. V rokoch 1941 – 1944 študoval ako mimoriadny poslucháč na Oddelení kreslenia a maľovania pri SVŠT v Bratislave (prof. J. Kostka). Tvorbe sa začal venovať po roku 1943. Roku 1946 absolvoval študijný pobyt v Paríži, kde vystavoval a navštívil ateliéry O. Zadkina a C. Brancusiho. Od roku 1946 bol členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta, po roku 1949 členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, kde pôsobil ako úradujúci podpredseda. Pred polovicou 60. rokov, inšpirovaný príkladom rakúskeho sochára K. Prantla, zakladateľa sympózia v St. Margarethen, spoluzaložil sympózium v travertínovom lome vo Vyšných Ružbachoch, kde vytvoril diela Vertikály (1964) a Poznačený kameň (1965). Pre EXPO v Montreali vytvoril Obojstranný reliéf (1966), pre EXPO v japonskej Ósake monumentálnu skulptúru Kameň a oheň (1970). Roku 1971 sa zúčastnil na medzinárodnom sochárskom sympóziu v Burlingtone, USA, kde vznikla Socha pre betón (osadená pri diaľnici New York sever – Vermont). Tvorivý rozlet sochára zastavilo ideologické oklieštenie kultúry: kým roku 1968 bol menovaný zaslúžilým umelcom, po nástupe normalizácie roku 1972 mu bolo pozastavené členstvo v ZSVU a obmedzená výstavná činnosť, jeho sochy na bratislavskom sídlisku Štrkovec, spoločne s dielami ďalších sochárov, boli na príkaz vtedajšieho režimu odstránené a zničené. K tomu sa pridala osobná tragédia, roku 1973 postihla Rudolfa Uhra ťažká choroba. Čiastočne spútaný zdravotným handicapom však po roku 1975 pokračoval v tvorbe. Zomrel 27. augusta 1987 v Bratislave. Samostatne vystavoval v Bratislave (1946, 1957, 1967, 1982, 1983, 1998), Brne (1960, 1970), Prahe (1966, 1969), Viedni (1986) atď. Jeho diela boli vystavené na významných prehliadkach českého a slovenského umenia v zahraničí: v Bochume (1965), v Berlíne a Essene, na XXXIII. Bienále v Benátkach (1966) a na IX. Bienále v Middelheime (1967), v Paríži (1968) atď. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.