SNG online

2011
2010
2009

Reštaurované dielo zo zbierok SNG - Mytologická scéna
4. november 2008 - 5. júl 2009

Druhá ruská avantgarda
Nonkonformisti zo zbierky Bar-Gera
14. november 2008 - 22. február 2009

Mestské zásahy
4. december 2008 - 15. marec 2009

Eva Kmentová
18. december 2008 - 22. február 2009

Reštaurátor Franz Storno st.
13. marec 2009 - 17. máj 2009

OSEMDESIATE
Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992
8. apríl 2009 - 30. august 2009

„Modernajsuj!“
20. máj 2009 - 21. jún 2009

Carte Futuriste / Futuristické kresby
100 rokov futurizmu
17. jún 2009 - 15. august 2009

Rudolf Uher – Sochy na papieri
9. júl 2009 - 16. august 2009

Mudroch & Mudroch
Neuskutočnený rozhovor
18. september 2009 - 8. november 2009

Bruselský sen
Československá účasť na svetovej výstave EXPO 58 v Bruseli a životný štýl 1. polovice 60. rokov
25. september 2009 - 15. november 2009

Juraj Bartoš
2. október 2009 - 22. november 2009

Šiesty zmysel divadla
Slovenská scénografia a divadelný plagát po roku 1989
22. október 2009 - 17. január 2010

Renesancia
Dejiny slovenského výtvarného umenia
18. december 2009 - 28. marec 2010

2008
2007
2006
2005
2004
2003
2002

Robert Doisneau alebo cesta jedným storočím
SNG, Esterházyho palác, 3. poschodie
5. november 2003 - 3. december 2003

Kurátor výstavy za SNG: Aurel Hrabušický

Retrospektíva tvorby svetoznámeho francúzskeho fotografa (1912–1994). Vernisáž výstavy: 4. november 2003
"Básnik, humanista, lovec obrazov,... a koľko ďalších prívlastkov, niekedy pravdivých no často zjednodušujúcich, meria talent fotografa Roberta Doisneaua. Keďže jeho obrázky boli ľahko prístupné, rozšírila sa predstava, že sú prázdne, sentimentálne až povrchné. Ich úspech nakoniec spôsobil, že zostali natrvalo zahalené oparom nostalgie. Príliš rýchlo sa zabudlo na "buričský výsmech" tohto podvratného anarchistu, protivníka moci a ustálených hodnôt, nepriateľa bohatých a seizmológa spoločenských otrasov. Je pravda, že Robert Doisneau preletel svojou dobou ako "poetický dravec", ktorý sa nikdy nezastavoval pri najslabších a najbezbrannejších obetiach. A ak áno, tak len vtedy, keď sa chcel s nimi stotožniť a prinavrátiť každej z nich jej nespochybniteľnú dôstojnosť. Jeho pohľad nesmeroval odhora dole, ale usiloval sa o návrat k určitej horizontalite. Snahu odkrývať všetky vrstvy spoločnosti podmieňoval tým, že sa do nich úplne "ponáral", vďaka čomu mohol prinášať z každej výpravy obrazy osobne zažitých emócií. Avšak na kariére fotografa bude raz určite nevyhnutné sledovať nielen výjavy, ktoré zvečnil, ale aj tie, ktoré neuchoval. Momenty, v ktorých človek radšej odvrátil tvár, stavajú autora do iného svetla.

Napríklad v období Oslobodenia, a to aj napriek mnohým výzvam, Doisneau odmietal robiť zábery násilia, mŕtvol, nakrátko vystrihaných žien. Akoby sa fotografický hľadáčik v tých najpochmúrnejších chvíľach, v úmysle neuväzniť človeka v zlobe, ktorá sa obrátila proti nemu, dokázal povzniesť k výšinám.

hore