SNG online

2011
2010
2008
2007
2006

Rembrandt na Dunaji (HN 21/12/2006)
21. december 2006

Miliardová výstava: Neťukajte do Rembrandta, zazvonííí! (Nový čas 21/12/2006)
21. december 2006

Majstri zlatého veku zablúdili do Bratislavy (SME 16/12/2006)
16. december 2006

Grafiky na celý rok (SME 15/12/2006)
15. december 2006

Čarovná scéna spod maminej sukne (SME 14/12/2006)
14. december 2006

Aleš Votava maľoval svetlom (PRAVDA 12/12/2006)
12. december 2006

Holanďania blúdia: do galérie (PRAVDA, 09/12/2006)
9. december 2006

Vydarená inštalácia (PRAVDA 25/11/2006)
25. november 2006

Galéria má nový ťahák: slovenskú modernu (PRAVDA 22/11/2006)
22. november 2006

Slovenská národná galéria otvorila (Ne)stále expozície umenia 20. storočia (Pravda/22/11)
22. november 2006

Nie je všetko len super a go-go-go (Sme, 02/11/2006)
2. november 2006

Národná galéria si vyžiada miliardu (Sme)
3. október 2006

Váš autoportrét, prosím! ( Domino fórum 28/06/2006)

Autopoesis - výstava vlastného ja (Večerník (BA) 22/06/2006)

Pri fotografovaní treba vraj pokorne počúvať (Sme, 21/09/2006)

2005

Rudolf Sikora: Jedinou figúrou som ja (Pravda)
2. apríl 2008

Autor: Jena Opoldusová

Šesťdesiatku oslávil Rudolf Sikora reprezentatívnou výstavou v Národnej galérii v Prahe pred dvoma rokmi. Teraz vystavuje v Bratislave. V Slovenskej národnej galérii a Dome umenia na Námestí SNP. Jeho veľké diela a objekty totiž potrebujú veľa priestoru. Ako napríklad Dlažba pre Maleviča, ktorú vyskladal na dlážke vestibulu SNG. Dlaždice vytvárajú obraz ležiaceho muža, ktorého telo tlačí k zemi biely kríž.
Teoretici tvrdia, že Rudolf Sikora je kľúčovým predstaviteľom slovenského konceptualizmu. On však toto označenie odmieta. "Ja sa v prvom rade cítim ako výtvarník. Umelec. Až potom konceptualista. Jeden môj starý otec hovoril po česky, druhý po poľsky a ja som Slovák," vysvetlil autor. Podobne ako mnohí iní, aj on musel po roku 1968 tvoriť odrezaný od svetovej výtvarnej scény. V osemdesiatych rokoch vystavoval Budapešti, Sao Paule, Berlíne, San José, Helsinborgu, Brne, Sovinci, Varšave, New Yorku či v Prahe, v Bratislave mohol až v roku 1989. Dokladom jeho umeleckého hľadania tých dvadsiatich rokov je slobodné umenie neslobodnej doby.
Svoju výstavu nazval Rudolf Sikora Sám proti sebe. "Pracujem s figúrou. Jedinou figúrou, ktorou som ja sám. Mnohí hovoria, že s ňou manipulujem. Áno, dovolím si to! Pretože človek ohrozuje sám seba. Som človek, zástupca ľudského pokolenia. Vidieť v ňom minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Názov teda neznamená Sikora proti Sikorovi, ale človek proti človeku," povedal umelec a dodal: "Celý život pochybujem. Nie som z tých, ktorí chrlia jednu vec za druhou. Na každým dielom dlho uvažujem, prežívam ho."
Výstavou otvára pred návštevníkom vlastný vnútorný vesmír. Znakmi formuluje základné otázky existencie sveta a človeka. V cykloch Noosféra, Súhvezdia, Antropický princíp. Uvažuje o šialených teóriách, ktorým ľudia uveria. Aj vo fascinujúcich Mohylách či Hroboch pre Maleviča. Po prvý raz vystavuje spolu všetky tri Rozbité kríže - biely, červený a čierny. Stačí sa pristaviť a ponoriť do Sikorovej kozmológie. Výstava Sám proti sebe potrvá do 8. júna.

hore