 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
INSITA ´04 23. jún 2004 7. ročník medzinárodnej výstavy Trienále insitného umenia Vernisáž: 26. jún 2004, 17.00 hod. Trvanie výstavy: 27. jún – 3. október 2004 Koncepcia výstavy: Katarína Čierna v spolupráci s medzinárodnou jury Miesto výstavy: Galéria umenia Incheba, Viedenská cesta 3 SNG - Dvorana MK SR, Námestie SNP 33 SNG – Galéria insitného umenia, Schaubmarov mlyn, Pezinok-Cajla Záštitu nad výstavou prevzali Mikuláš Dzurinda, predseda vlády Slovenskej republiky a Andrej Ďurkovský, primátor Bratislavy Slovenská národná galéria v Bratislave pripravila v poradí 7. ročník periodickej medzinárodnej výstavy Trienále insitného umenia INSITA 2004. Je to výberová umelecká prehliadka, jediná svojho druhu vo svetovom kontexte. Zámerom tohto ročníka je poukázať na autentické hodnoty naivného umenia v interakcii k umeniu art brut (termín Jeana Dubuffeta, tzv. surové umenie, umenie v pôvodnom stave) a k umeniu outsiderov (ako nazval v roku 1972 nekonformistické, slobodné umenie anglický teoretik Roger Cardinal). Touto koncepciou chce INSITA prispieť k odhaľovaniu sviežich prameňov imaginácie, ktorá leží za hranicou racionálneho pohľadu a intelektuálnej analýzy. Štruktúra výstavy Insita 2004: 1. Monografické výstavy dvoch víťazov Grand prix Insita 2000–2001. Milan Stanisavljević (1944), srbský sochár, ktorého tvorbu so symbolickým prístupom, rešpektujúcu prírodné podoby materiálu, charakterizujú expresívne, monumentálne a jednoduché formy. Dielo maliarky Kiymet Benity Bockovej (1958), pôvodom tureckej umelkyne, žijúcej v Nemecku, je výnimočné čistým a primárnym kompozičným riešením, poetickým cítením a harmonickými farebnými schémami. 2. Výstava Tváre a figúry Tematická výstava Tváre a figúry je predstavená v SNG - Dvorane, MK SR, Nám. SNP. Prezentuje tridsiatku dôležitých autorov umenia 20. storočia vo svetovom kontexte. Každý z autorov má vlastný vokabulár foriem z rýdzo subjektívnou tvaroslovnou poetikou. Naivní umelci zostávajú verní figurálnemu zobrazeniu, ktoré je však vzdialené reprodukcii skutočnosti, pričom pozorujeme spoločné prvky: frontálny pohľad zobrazeného (Sava Sekulić, Michal Bireš), dôkladnú konštrukciu figúr, zdôraznenú kontúrou (Ondrej Šteberl, Matija Skurjeni, Josef Wittlich) i redukciou fyziognómie (Ilija Bosilj). Tváre a figúry umelcov art brut a outsiderov sú artikulované ich najsobnejšími dotykmi. Za týmto procesom tvorby môžeme vycítiť symbolickú stopu k skrytým aspektom ich vlastnej osobnosti. Významová poloha sa pohybuje od expresívnej nadsádzky (Aloise Corbaz, Dwigth Mackintosh), cez deformácie telesných detailov (Albert Louden, Michel Nedjar), groteskná drsnosť (Heyligen), archetypálne znaky ( Pellegrino Vignali). Tvár ako privilegované miesto ľudskej figúry je v interpretácii autorov často psychickým autoportrétom (Madge Gill, Ted Gordon, Edmund Monsiel, Scottie Wilson). 3. Výberová kolekcia z rakúskeho Haus der Künstler Silný kreatívny imperatív a neskrotná túžba tvoriť sú symptomatické pre umelcov z „Haus der Kunstler“ pri Niederostereichischen Landesnervenklinik z Maria-Gugging, Rakúsko, ktorý založil Dr. Leo Navratil v 70. rokoch 20. storočia pre zlepšenie sociálnej situácie svojich talentovaných pacientov. Kolekcia umelcov z Guggingu je predstavená po prvýkrát v štátoch „bývalej východnej Európy“. Diela 12 autorov, prezentovaných na INSITE, vynikajú absolútnou slobodou, čistými emóciami a prvotným inštinktom. Prezentovaný je Johann Hauser, rodák z Bratislavy s osobitým expresívnym štýlom a spontánnym farebným gestom, Oswald Tschirtner s charakteristickou minimalistickou repetíciou predĺžených figúr, Johann Garber s drobnopisnými figurálnymi kresbami, Franz Kamlander s dynamickou vizualizáciou zvierat, Johann Korec, známy horúčkovitými sexuálnymi fantáziami, Franz Kernbeis s primárnymi formami predmetov i August Walla, všestranný umelec, v ktorého iracionálnej tvorbe nachádzame umelecké štýly 20. storočia (ready made, lettrizmus, akčné umenie) ale i ďalší umelci, prezentovaní v rámci tejto výnimočnej kolekcie. 4. Prezentácia kolekcií diel mimoriadnych osobností Čistota a tajuplná sila, ktorá sa rodí z prvotnej imaginácie, sa rovnako zrkadlí v sekcii monografických kolekciách, v ktorých sú predstavené významné osobnosti ako Zbyněk Semerák z Českej republiky, Siebe Wiemer Glastra z Holandska, Yeshayahu Scheinfeld z Izraela a Chico da Silva z Brazílie. 5. Súčasťou 7. ročníka Trienále insitného umenia je i monografická výstava Ondreja Šteberla, ktorý patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov tohto fenoménu na Slovensku, Výstava bude sprístupnená verejnosti od 17. júla 2004 v SNG - Galérii insitného umenia, Schaubmarov mlyn v Pezinku. 6. Súčasťou rozsiahleho projektu INSITA 2004 je napokon tradičná konfrontačná medzinárodná súťažná prehliadka 34 súčasných autorov z oblasti naivného umenia, art brut a outsiderskej tvorby. Laureát, ktorému medzinárodná jury prisúdi GRAND PRIX INSITA 2004, sa predstaví monografickou výstavou na 8. Trienále insitného umenia v Bratislave v roku 2007. 7. Výstava je výberová, selekciu diel uskutočnila medzinárodná jury v septembri minulého roku na základe fotodokumentácie, zaslanej záujemcami o participáciu na tejto prehliadke: Predseda: prof. Roger Cardinal (Veľká Británia) Členovia: Nina Krstić (Srbsko), Nico van der Endt (Holandsko), Katarína Čierna (Slovensko) 8. Na projekte participuje 20 krajín: Veľká Británia, Belgicko, Brazília, Česká republika, Egypt, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Izrael, Maďarsko, Maroko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rusko, Slovensko, Spojené štáty americké, Srbsko, Švajčiarsko, Turecko 9. Na výstave dostávajú priestor 82 umelci, prezentovaní s viac ako 400 dielami, ktorí k svojmu umeleckému prejavu pristupujú bez výtvarného vzdelania a bez komunikácie s profesionálnym umeleckým dianím. Spoločným znakom vyššie uvedených kategórií, ktoré demonštruje INSITA, je kvalita autenticity a odraz najčistejších emócií, ktoré vychádzajú z ľudských hĺbok. Kým naivní umelci naratívne spodobujú zážitky a spomienky zo svojej minulosti alebo znázorňujú básnivé premeny prírodných scenérií či ich tvorba odráža fantáziu a sny, art brut je „pôvodné, prirodzené umenie, v ktorom sa schopnosť invencie a tvorby, prejavuje celkom bezprostredne, bez zámeru“ (J. Dubuffet). Ide o výtvory, stojace in margine výtvarnej kultúry, o tvorbu ľudí, psychicky alebo sociálne periférnych, ktorí sa výtvarne prejavujú len pod tlakom vlastnej imaginácie. Výsledkom je vizualizácia vnútorných obsedantných predstáv a vízií a oproti naivným umelcom väzba na vonkajšiu skutočnosť je minimálna. Proces tvorby outsiderov sa obracia k inštinktívnej, spontánnej tvorbe, k tvorivej extáze alebo ku kontemplácii. Podľa Cardinala sú outsideri osoby, ktoré dávajú voľný priechod výrazovým popudom, pričom sa nestarajú o ich spoločenskú odozvu. Spoločnou črtou vystavujúcich autorov sú osobitosti veľkých majstrov: čistota, sviežosť, úprimnosť a nekonečná radosť z objavovania. Z histórie šiestich ročníkov Trienále insitného umenia 1. ročník Trienále (1966) sa konal v bratislavskom Dome umenia, bolo vystavených 600 diel z 22 štátov sveta. Už vtedy bol prekvapením rozsah insitnej tvorby a skutočnosť, že nie je obmedzená iba na niekoľko centier, ale že je univerzálna a vyskytuje sa ako v krajinách agrárnych, tak aj vo vyspelých priemyselných, rovnako v mestskom i vidieckom prostredí. Každá expozícia mala svoj špecifický charakter, ktorý odrážal kultúrno-spoločenský kontext danej krajiny. Medzi najzaujímavejšie patrilo Francúzsko so slávnou „päťkou“ klasikov insitného umenia (H. Rousseau, Séraphine, A. Bauchant, L. Vivin, C. Bombois). Zaujímavá bola americká kolekcia (J. Kane, G. Moses). Pestrosťou excelovala expozícia z bývalej Juhoslávie tzv. „hlebinská škola“ s ústrednou postavou I. Generalića, ďalej tzv. „oparicská škola“ s dielami J. Brašica, ale aj kolekcia priekopníkov z Kovačice ako M. Jonáša, J. Kňazovica, M. Bíreša. Poľská expozícia vynikla religióznymi víziami Nikifora. V slovenskej expozícii bolo nečakaným objavom spirituálne a fantazijné dielo O. Šteberla. Pri príležitosti medzinárodnej výstavy sa uskutočnilo prvé vedecké sympózium svojho druhu na svete vôbec. 2. ročník Trienále (1969) sa uskutočnil na Bratislavskom hrade, bolo zastúpených 21 krajín z Európy, Afriky, Severnej a Južnej Ameriky. S cieľom stimulovať autorov sa trienále stala súťažnou prehliadkou. Medzinárodná jury uznala za najlepšiu holandskú kolekciu, kde dominovali fantastické vízie J. Hermansovej. Druhá najlepšia bola talianska s tvorbou známeho poetického realistu O. Metelliho. Ako tretia najlepšia bola ocenená kanadská expozícia, reprezentovaná inštaláciou z mliečnych konzerv D. Pattersona. Hlavnú cenu Colníka H. Rousseaua získal chorvátsky maliar I. Rabuzin, známy svojimi metaforickými a snovými krajinami. 2. ročník sprevádzali výnimočné výberové expozície ako kolekcia expresívnych vývesných štítov z Nigérie, ktoré sa vyznačovali prirodzeným zmyslom pre poéziu a humor. Podnetná bola široko koncipovaná výstava, ktorá sa zaoberala hľadaním hraničných prejavov a spoločných koreňov insitného umenia vo vzťahu k výtvarnej tvorbe detí, ku kmeňovému umeniu Afriky a Oceánie, k umeniu duševne chorých a ľudovému umeniu. 3. ročník Trienále (1972) v bratislavskom Dome umenia predstavil dielo laureáta Ceny Colníka Rousseaua z r. 1969 I. Rabuzina. Rozsiahly záber mali výberové expozície, prezentujúce diela 18. a 19. storočia. Votívne obrazy z Francúzska, Brazílie, Portugalska, Španielska, Švajčiarska, Talianska a zo Slovenska, Strelecké terče z Čiech a Slovenska s historickými i dobovými spoločenskými výjavmi a mytologickými alegóriami. Prehistória insitného umenia bola predstavená na príklade malieb z Etiópie, nadväzujúcimi na byzantské a kopské tradície. Poetickou symbiózou výtvarného a slovesného prejavu zaujali náhrobné kríže od I. Stana Patrasa z Rumunska. Okrem cien za najlepšie národné expozície (Brazília, Francúzsko a Poľsko), Cenu Colníka Rousseaua získal P. Halák z Prahy za súbor diel s meditatívnou výpoveďou. 4. ročník Trienále (1994) pri príležitosti obnovenej svetovej prehliadky pod názvom INSITA otvorila Slovenská národná galéria novozrekonštruovaný Esterházyho palác Medzinárodná výstava predstavila autorov 20 krajín a konala sa pod patronátom UNESCO. Prehliadka zmapovala stav insitného umenia vo svete od posledného ročníka. Grand Prix INSITA ’94 poputovala do Chorvátska, kde ju obdržala sochárka S. Naletilić-Penavuša za vzácnu čistotu a emocionálnu hĺbku skulptúr. Cenu Štefana Tkáča za zostavenie najlepších kolekcií udelila Medzinárodná jury Taliansku, kde vynikol E. Benassi s plátnami vybájeného sveta alebo P. Ghizzardi s výbušnými expresívnymi kresbami žien. Ocenená bola aj pozoruhodná maďarská kolekcia so znamenitým G. Kricsfalussym, ktorý sa preslávil mysterióznymi vyšívanými kompozíciami. Diela oceneného dánskeho súboru boli poeticko-realistické a expresívne. Upútal E. Baerskog s mystickou metamorfózou archetypov. S kvalitným výberom prišlo Chorvátsko. Zdôraznilo úspech významných osobností predovšetkým I. Generalića, M. Kovaćica, I. Lackovića. Neobyčajnými sledmi podvedomia sa predstavili M. Brusic a D. Jurak. Hodnotná bola kolekcia diel psychicky hendikepovaných, vzácna absenciou umelosti, bohatstvom fantázie a primárnym použitím výrazových prostriedkov. Čestné uznanie udelila medzinárodná jury národným kolekciám Slovenska, Slovinska a Brazílie. Významnou výberovou výstavou bola Nová Invencia z Collection de l´art brut v Lausanne (Švajčiarsko) ako i prezentácia najvýznamnejšieho švajčiarskeho artbrutistu A. Wolfliho z Bernu. 5. ročník Trienále (1997, INSITA ’97) bol koncepčne rozšírený aj o umenie outsiderov (termín R. Cardinala na označenie nekonformného umenia). Jeho zámerom bolo poukázať na autentické hodnoty insitného umenia v interakcii k umeniu art brut a umeniu outsiderov, ako jeho hraničnej polohy. Na prehliadke, ktorá sa konala v Slovenskej národnej galérii (Vodné kasárne), participovalo 13 krajín a 22 svetových múzeí a galérií. Nemecko reprezentovali J. Wittlich, predstaviteľ naivného pop-artu, či A. Trillhaase s dielami plnými naivnej démonológie. Chorvátsko predstavilo „surrealistického básnika“ M. Skurjeniho s apokalyptickými víziami, skvelého kresliara M. Kovaćica alebo I. Rabuzina s koncepciou rytmicko-poetickej jednoty kozmického poriadku. Čechy zastupovala mediumnými kresbami vynikajúca A. Zemánková. V talianskej kolekcii nechýbal ani najslávnejší predstaviteľ art brut C. Zinelli. USA predstavilo J. Harveya s dielom inštinktívnej výrazovej sily. Holandsko manifestovalo vynikajúceho predstaviteľa art brut W. van Genka, ktorý stvárňuje pretechnizovanú „džungľu“ rôznych miest bravúrnou, spontánnou kresbou. V slovenskej zbierke exceloval najmä Š. Siváň so sochami, odrážajúcimi starodávne duchovné štruktúry oravského života. V ruskej kolekcii zažiaril P. Leonov s maľbami úžasnej imaginácie. Monografickou výstavou bola predstavená nositeľka Grand Prix INSITA ’94 S. Naletilić-Penavuša. Táto chorvátska sochárka vytvárala inštinktívne sochy zvierat s obdivuhodným zmyslom pre tvar a geometrickú farebnosť. Svojou spontánnou výpoveďou sa približuje tvorbe autorov art brut. Ako výberová expozícia bola predstavená tvorba skupiny outsiderov Création Franche z Bégles (Francúzsko), ktorá je charakteristická elementárnou čistotou výrazu. Medzinárodná jury udelila Grand Prix INSITA ’97 holandskému autorovi Willemovi van Genkovi v kategórii art brut a Pavlovi Leonovičovi Leonovi z Ruska v kategórii insitné umenie. 6. ročník Trienále (INSITA 2000), na ktorom participovalo 21 štátov, predstavila Slovenská národná galéria v priestoroch Premostenia na Rázusovom nábreží. Formou retrospektívy sa prezentovali špičkové osobnosti, ktoré zohrali kľúčovú úlohu v umení 20. storočia. Zastúpený bol napr. E. Benassi z Talianska s dielami vybájeného sveta, Ilja Bosilj zo Srbska s obrazmi, ktoré asociovali prehistorické jaskynné maľby alebo S. Sekulić s alegóriami, metaforami a archetypmi a s vlastnou mytológiou. Zaujímavým autorom bol E. Bodecker z Nemecka s dielami, podobnými s pop-artom a novou figuráciou. Prezentované zoomorfné a antropomorfné figúry J. Keráka zo Slovenska, vytvarované z drôtu v trojdimenzionálnych moduláciách, nemajú vo svete obdobu. Aj vo výbere „Pars pro toto“ poukázala INSITA na mnohotvárnosť tohto fenoménu. Mimoriadnymi umeleckými hodnotami vynikali kolekcie laureátov Grand Prix INSITA ’97, W. van Genka s dielami stvárnenými bravúrnym, spontánnym rukopisom a so zmyslom pre priestor a detail. Ocenený P. P. Leonov zaujal naivným, optimistickým pohľadom na svet budúcnosti. Medzinárodná jury tradične hodnotila autorov, zastúpených v sekcii súťažnej prehliadky. Cena Grand Prix INSITA 2000–2001 za sochárstvo bola udelená M. Stanisavljevićovi (Srbsko) za expresívne, monumentálne a jednoduché formy, rešpektovanie prírodných podôb materiálu a za autorov symbolický prístup. Grand Prix INSITA 2000–2001 za maľbu získala Kiymet Benita Bock (turecká maliarka, žijúca v Nemecku) za čisté a jednoduché kompozičné riešenie a harmonické farebné schémy. Katarína Čierna, máj 2004 Pfizer prostredníctvom umenia podporuje aj liečbu. Medzinárodnú výstavu Trienále insitného umenia Insita 2004 významne podporila aj farmaceutická spoločnosť Pfizer. Na vernisáži dňa 22. júna pri príležitosti otvorenia 7. ročníka medzinárodnej výstavy INSITA 2004 odovzdá country manager spoločnosti Pfizer Raj Airey Čestnú cenu Pfizeru výnimočným umelcom – dvanástim pacientom s duševnými poruchami z domu umelcov z rakúskeho mestečka Maria-Gugging, ktorých tvorba upútava absolútnou autenticitou prejavu a napriek ich duševnej chorobe dosahuje výsledky porovnateľné s dielami moderného a post-moderného umenia. Pfizer prispieva i k realizácii tvorivých dielní pre deti a mládež, ktoré v letných mesiacoch SNG organizuje v priestoroch výstavného a kongresového centra Incheba. S headlinom „Vstúpme za ich hranice a pochopme ich svet“ vyhlasuje spoločnosť Pfizer v spolupráci s Ligou za duševné zdravie a Slovenskou národnou galériou medzi pacientmi z psychiatrických oddelení a liečební súťaž o najlepšie výtvarné dielo. Vyhodnotenie súťaže sa uskutoční začiatkom októbra a diela budú vystavené v galérii insitného umenia v Pezinku. Pfizer plánuje ďalej rozvíjať svoje aktivity v oblasti podpory artterapie s cieľom podporiť integráciu pacientov s chorobami centrálneho nervového systému do spoločnosti. Pfizer chce byť svetovo najhodnotnejšou spoločnosťou pre pacientov, zákazníkov, kolegov, investorov, obchodných partnerov a krajiny, kde pôsobí. Na charitatívne a sponzorské aktivity na celom svete venuje Pfizer ročne stovky miliónov dolárov. Nespočetné množstvo filantropických programov pod hlavičkou Pfizer pomáha rôznym neziskovým združeniam a inštitúciám, a prostredníctvom nich človeku, ktorý je odkázaný na pomoc iných a neustále hľadá záblesk nádeje. Aj na Slovensku sponzoruje Pfizer rôzne projekty, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti a prevencie, a verí, že podpora artterapie bude rovnako prínosná ako predošlé projekty. Farmaceutická spoločnosť Pfizer je najväčšia farmaceutická spoločnosť sveta. Zamestnáva približne 130 tisíc ľudí na celom svete, lieky spoločnosti sa vyrábajú vo viac ako 20 krajinách a predávajú sa v 150 krajinách. Výskumno-vývojová základňa nového Pfizeru je najväčšia na svete – pracuje preň viac ako 20 tis. výskumných pracovníkov, ktorí pracujú na množstve projektov zameraných na vývoj potenciálnych liečiv v 31 skupinách ochorení - od bežnej nádchy až po rakovinu. Pfizer investuje ročne do výskumu a vývoja nových liečiv miliardy dolárov, v tomto roku predstavujú tieto investície až 7,3 mld. USD. Znamená to, že asi 20 % z každej predanej tabletky vloží Pfizer späť do výskumu a vývoja nových originálnych liekov. Medzi najdôležitejšie oblasti, na ktoré je zameraný výskum v laboratóriách Pfizeru, patria kardiovaskulárne, infekčné, reumatologické, oftalmologické, onkologické a endokrinologické ochorenia, ako aj poruchy nervového systému a metabolizmu, či erektilná dysfunkcia. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.