2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
 
   Slovenský mýtus: čosi smutné a placho divoké (Sme)
4. október 2005
 
Národná galéria prekročila svoj tieň (24 hodín)
30. september 2005
 
Vzhľad Slovenskej národnej galérie rekonštrukcia výrazne nezmení (SME)
14. júl 2005
 
Galériu chcú vynovit a poľudštit (PRAVDA)
13. júl 2005
 
Krása oltárov 17. a 18. storočia (Sme)
12. júl 2005
 
Návrat Sochy piešťanských parkov (PRAVDA)
7. júl 2005
 
Mária Bartuszová. Správy STV
3. júl 2005
 
Mednyánszky je vo Zvolenskom zámku (PRAVDA)
30. jún 2005
 
Talianske umenie v Esterházyho paláci (Bratislavské noviny)
30. jún 2005
 
Mednyánszky na Zvolenskom zámku (Nový Vpred Žurnál)
28. jún 2005
 
Návrat Sochy piešťanských parkov (Trnavské noviny)
27. jún 2005
 
Galéria vystavuje barokové oltáre (Sme)
24. jún 2005
 
Bartuszovej malé prázdno, plné malého nekonečného vesmíru (Sme)
22. jún 2005
 
No Code - súčasné a cudzie (Domino fórum)
22. jún 2005
 
SNG chystá ďalšiu rekonštrukciu (Sme)
22. jún 2005
 
Inšpiroval ju dotyk aj tajomstvá prázdnoty (PRAVDA)
21. jún 2005
 
Vyhlásili novú súťaž na obnovu Slovenskej národnej galérie (Bratislavské noviny)
16. jún 2005
 
Sochy Márie Bartuszovej (Večerník)
15. jún 2005
 
Sochy Márie Bartuszovej (Večerník)
15. jún 2005
 
Pozor na pávy! (Nový čas)
10. jún 2005
 
Svetové ocenenie (Formát)
10. jún 2005
 
Umenie, ku ktorému netreba kľúč (PRAVDA)
8. jún 2005
 
Známa a neznáma, no najkrajšia (Domino fórum)
8. jún 2005
 
No Code v paláci (Večerník)
6. jún 2005
 
Výtvarníci sa sťahujú na najväčšiu prehliadku súčasného umenia (SME)
2. jún 2005
 
SNG získala moderné sály (PRAVDA)
2. jún 2005
 
Hľadanie maliara Ernesta Zmetáka (Hospodárske noviny)
18. máj 2005
 
Slovenský mýtus (Týždeň - 2005 / 41)
 
 
Niečo sa stalo - Aspekty nových rozprávaní (Domino fórum 15/11/2006)
15. november 2006
 
Autor: Naďa Kančevová
 
Prehliadka súčasného talianskeho umenia v bratislavskej SNG

Výstavu s názvom Niečo sa stalo a podtitulom Aspekty nových rozprávaní, v kurátorskej koncepcií renomovaného maďarského historika umenia Loranda Hegyiho, ponúka Slovenská národná galéria v čase od 3. októbra do 23. novembra. Celok tejto výstavy tvorí veľmi rôznorodá zmes súčasného talianskeho umenia, počnúc najmladšou generáciou, až po predstaviteľov talianskej transavantgardy 80. rokov. Podľa slov kurátora, spoločným menovateľom všetkých vystavených prác, je hľadanie a objavovanie rozličných mikropríbehov, či rnikrorozprávaní, ktoré v súčasnej výtvarnej kultúre nahradili "veľké rozprávania" minulého storočia.
Napriek tomu, že výstava predstavuje výhradne práce talianskych umelcov, kurátor upozorňuje, že tematizovaná problematika nie je špecifickým talianskym fenoménom a preto by mala byť schopná rezonovať aj v inom, než len domácom prostredí. Zdá sa, že jazyk súčasného umenia, je podobný nielen v jednotlivých európskych krajinách, ale aj inde vo svete. Kurátor, v sprievodnom katalógovom texte v tejto súvislosti poznamenáva: V posledných rokoch možno pozorovať rozvoj takmer vegetatívne bohatého, rozmanitého, trochu anarchického, pitoreskného, ale predsa intímneho, krehkého rozprávania (...) Rozpráva sa, že sa niečo deje, pričom vegetatívne a nevypočítateľné bujnenie mnohých malých príbehov možno chápať ako stály stav, ako nezadržateľný rast.
(...) Ide o kočovnícke rozprávanie, ktoré nie je vždy priamo a bezprostredne spojené s rozprávačom, ani sa nepriraďuje k teritóriu či vlastníkovi. Toto plodné, anarchické a predsa prirodzené , radostné, vegetatívne bujnenie najrôznejších rnikrorozprávaní nepozná ani ciele, ani adresáta, ani hranice a obmedzenia, naopak, je subverzívne a oslobodzujúce, prebúdza zvedavosť, fantáziu, spontánnosť, otvorenosť, empatiu...
Podľa francúzskeho filozofa J.F. Lyotarda, na ktorého sa Hegyi vo svojom texte často odvoláva, po "delegitimizácií veľkých rozprávaní" , ktoré mali tendenciu zjednocovať, racionalizovať a zovšeobecňovať, vstupujú vo výtvarnom umení postupne do hry "malé rozprávania" a ich nezameniteľné malé reality. Lyotard píše: Veľké rozprávanie stratilo svoju dôveryhodnosť, nech už bol spôsob zjednotenia, ktorý sa mu pripisoval akýkoľvek : špekulatívne rozprávanie, alebo rozprávanie emancipácie.
Ak dal teda kurátor výstave názov Niečo sa stalo, rozumieme tomu tak, že chcel pomenovať situáciu, v ktorej sa súčasná výtvarná kultúra nachádza. V centre jeho pozornosti stojí bezprostredná kontextová realita (mikropríbeh) každého jedného diela, ktoré nie je obmedzené tematicky a v konečnom dôsledku nie je obmedzené ani koncepciou projektu, v rámci ktorého sa prezentuje. Široká rámcová štruktúra totiž umožňuje, aby ktorákoľvek maľba, socha, či inštalácia mohla takpovediac "vstúpiť do služby" práve "aktuálnej" myšlienky. Dôležitejší bol skôr výber. Ten, ako sme už povedali, bol zverený skúsenému kurátorovi t, č. riaditeľovi Múzea moderného umenia vo francúzskom St. Etiene. Na tomto mieste iba pripomeňme, že Lorand Hegyi, v rámci svojich početných zahraničných projektov a výstav, ako jeden z najväčších znalcov súčasného umenia východnej a strednej Európy, viac krát predstavil aj práce slovenských autorov.
Do nášho domáceho povedomia vstúpil v 90. rokoch minulého storočia ako riaditeľ Múzea moderného umenia Ludwigovej galérie vo Viedni. Pod jeho kurátorským vedením mala verejnosť v apríli tohto roku v SNG možnosť vidieť výstavu Chefs d ouvre výber so zbierok múzea v St. Etiene. Výstavou Niečo sa stalo, ku ktorej bol oslovený florentskou galériou AUesandro Bagani, sa teda na pôde SNG tento rok predstavuje už po druhý krát.
Inštaláciu Hegyi koncipoval chronologicky, v troch častiach. Úvod venoval dielam Sandra Chiu, Roberta Barniho a Mirnma Palladina, zvučným menám talianskej transavantgardy 80. rokov, ktorí svojimi prácami často citujúcimi práce starých majstrov, narušili modernistickú ideu permanentnej inovácie a šoku. Vzhľadom na to, že ich tvorba reagovala na celkovú krízu onoho modernistického "veľkého rozprávania", podľa Hegyiho ich možno považovať za poslednú kapitolu knihy moderny. Generácia umelcov po trasavantgarde vystupuje v Hegyiho výbere ako určitá revízia kultúrnych metafor transavantgardy. Na výstave je zastúpená prácami Gianni Dessiho, Giusseppe Galia, Pierra Pizzi Canella, Felice Leviho a Pierluigi Pusoleho.
Najmladšia generácia umelcov, nemá podobné spoločné duchovné "hnutie" a nehľadá ani spoločné témy. Súčasní umelci vo svojej tvorbe vychádzajú s univerzality výtvarnej reči často pracujú s obrazmi súčasnej reality, stále viac určovanej masmédiami, televíziou, filmom a digitálnou kultúrou. Do tejto skupiny patria na výstave práce Maddaleny Ambrosiovej, Maríny Parisovej, Massima Barzagliho, Paola Grassina, Rossely Fumasoinovej a Paola Leonarda. Podľa kurátora, celková zmena paradigmy v súčasnom umení, pozvoľna vyúsťuje do hľadania akejsi "novej zodpovednosti", prispôsobujúcej sa rôznym situáciám. Píše: Pružnosť, tolerancia, obratnosť, rozhodovanie z prípadu na prípad to sú pokusy o novú stratégiu novej skromnosti, v ktorej sa vnímajú, hodnotia a oceňujú bezprostredné reality.
Zdá sa, že je to veľmi dôležité najmä pre súčasnú umeleckú prax : práve umelci sú tí, ktorí vo svojej práci posúvajú do centra senzibilizácie nuansy a intimitu, bezprostredné reality a citlivé jednotlivosti, a tým prispievajú k zintenzívneniu empatie.
Hoci výstava Niečo sa stalo neprináša nič zásadne nové, je dobrou príležitosťou zoznámiť sa so súčasnou talianskou výtvarnou scénou, ktorá je na Slovensku pomerne neznáma. Ako sme už povedali celok tvorí veľmi heterogénna zmes talianskeho umenia od 80 rokov až po súčasnosť: je tu lyrika, kus osobnej mytológie, abstrakcia, fotografia, inštalácie...
Podstatou výstavy, hovorí Hegyi, je chytiť diváka za ruku a viesť ho. Je jedno kam, dôležité je , že kráča spolu s autorom. Povedané inými slovami, divák je tu ponechaný viac menej sám na seba, pričom "mikropríbehy" vystavených autorov sa pri prehliadke majú môžu stať aj jeho vlastnými. Predsa sa však domnievam, že by asi nebolo na škodu veci, ak by jednotlivé inštalácie boh doplnené o sprievodné texty, ktoré by obohatili ich čítanie. Mimo to, ak je výstava súčasťou medzinárodného programu SNG, ktorého cieľom je zoznámiť našinca so súčasným zahraničným umením, potom je zarážajúce, prečo sprievodný katalóg vyšiel iba v anglicko talianskej verzii? Kritik sa pritom neubráni trochu sarkastickej poznámke: Čo sa asi stalo?
 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.