 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
|
Slovenská gotika si získala Paríž / Pravda 1. 10. 2010 1. október 2010 Autor: Jena Opoldusová Zlatom a ohňom. Umenie Slovenska na konci stredoveku D´OR ET DE FEU. L´ART EN SLOVAQUIE A LA FIN DU MOYEN AGE V dvadsiatich troch veľkých klimatizovaných debnách postupne prepravili z Bratislavy do Paríža šesťdesiat vzácnych gotických diel, niektoré prišli z múzeí v Budapešti, vo Viedni, alebo v Ľubľane, či v Lille. Výstava Zlatom a ohňom. Umenie Slovenska na sklonku stredoveku predstavuje v Múzeu Cluny naše neskorogotické poklady. „Už pred otvorením výstavy ma potešili dva momenty," povedal kurátor Dušan Buran. Čo vás to v Paríži potešilo? Keď som v obrovskom kníhkupectve v Louvri videl medzi novinkami katalóg našej výstavy. Druhý moment bol, keď som si v jedno ráno cestou do múzea všimol, že cez noc vyvesili veľké plagáty výstavy do staníc metra. Vtedy som si uvedomil, že výstava sa stala súčasťou povestného parížskeho kultúrneho marketingu. A napokon dlhý rad záujemcov na nádvorí múzea v deň druhej vernisáže predstavoval pre mňa naozajstnú satisfakciu. Čím môže gotické umenie zo Slovenska zaujať ľudí v kolíske tohto umeleckého štýlu? Podľa reakcií počas prípravy výstavy alebo bezprostredne po otvorení stále sa opakoval skôr údiv - prečo sme o tomto doteraz nevedeli?! Pre francúzskych kolegov bol objav, že v strednej Európe, keď nechcem hovoriť výlučne o Slovensku, existujú také mimoriadne kvalitné diela. A tiež že taká malá spoločnosť sa o ne dokáže postarať tak, aby sochy a tabuľové maľby pretrvali - neraz na svojom pôvodnom mieste y kostoloch a na oltároch - vyše päťsto rokov. Výstava je v prestížnom múzeu stredoveku. Ako ste presvedčili jeho vedenie, že stojí za to ju tam zrealizovať? O samostatnej výstave gotiky zo Slovenska v Paríži sa uvažovalo už niekoľko rokov. K zlomu došlo pred tromi rokmi, keď sa podarilo na Slovensko pozvať vtedy novú riaditeľku Musée de Cluny Elisabeth Delahaye-Taburetovú. Sprevádzal som ju na exkurzii po najdôležitejších lokalitách v Košiciach, na Spiši, v stredoslovenských banských mestách a v Bratislave. Potom už nepochybovala, že projekt sa musí zrealizovať, že stojí za to. A že aj pre múzeum špecializované na stredoveké umenie to bude šanca prezentovať niečo, čo v rámci obrovskej ponuky výstav vo francúzskej metropole môže naozaj zarezonovať. Prečo ste výstavu nazvali Zlatom a ohňom? Bol to návrh francúzskej strany, my by sme ju asi nazvali omnoho nudnejšie. Asi tak, ako znie jej podtitul - Umenie Slovenska na sklonku stredoveku. Pomerne rýchlo sme si však na ich titul zvykli. Človek pritom rozmýšľa, ako Francúzi marketingovo spracúvajú tému, čím sa snažia osloviť svojich divákov. Ich publikum je v názvoch výstav očividne zvyknuté na trochu inú poetiku. Zlato asi netreba komentovať - na výstave sú jednak zlatnícke práce, zlaté polychrómie na väčšine sôch a napokon na strednom Slovensku boli do objavenia Ameriky najbohatšie zdroje drahých kovov na svete. A oheň je zas kontrastný živel, ktorý sa tiež vzťahuje k baníckym a hutníckym tradíciám rozvíjaným v sledovanom období. Oltár Majstra Pavla z Levoče ste do Paríža previezť nemohli. Akými dielami predstavujete jeho tvorbu? Slovenská národná galéria dokonca vlastní kópie sôch z levočského oltára, v mierke jedna k jednej; v päťdesiatych rokoch minulého storočia boli vytvorené „gotickou" technológiou. Na výstavu však nešli, pretože výber je striktne orientovaný len na originály. A predsa, najväčší exponát, „highlight" výstavy je od Majstra Pavla z Levoče. Ide o Krucifix z hlavného oltára Kostola sv. Kríža v Kežmarku, ktorý farnosť dala bezprostredne pred výstavou zreštaurovať. Je monumentálny, vysoký niečo nad dva metre, rozpätie rúk takmer dva metre. Od Majstra Pavla máme však aj najmenší krucifix - Ukrižovanie z Bardejova. A ešte Bolestného Krista z Prešova, z Farského kostola svätého Mikuláša. Túto sochu niekoľko mesiacov pred výstavou previezli do Oblastných reštaurátorských ateliérov v Levoči, kde ju po podrobnom prieskume zbavili neveľmi príťažlivého „kuchynského" náteru. Spod jeho vrstiev sa vylúpol gotický skvost. Takmer polovica vystavených diel pochádza z majetku cirkvi. Mali ste problémy s výpožičkami? V mnohých prípadoch vlastníci, či už z pochopiteľnej opatrnosti, alebo zo zlých skúseností zo socialistickej minulosti, alebo jednoducho z nevôle prezentovať liturgické diela na výstave, odmietli. Podnikli sme napríklad pokus získať práve zreštaurovanú jazdeckú sochu svätého Juraja z Kaplnky svätého Juraja v Levoči. Miestny dekan povedal nie. Pritom kaplnka nie je prístupná verejnosti, takže neobstojí argument, že by v kostole tri mesiace chýbala. Na druhej strane v našich kostoloch a galerijných zbierkach je veľa výnimočných artefaktov gotickej doby, takže keď nevyšiel variant a, hľadali sme variant b. Vraj vám pred výstavou niekto ponúkal gotický tabuľový obraz? Je to prípad jednej tabule s Ukrižovaním z oltára Majstra z Okoličného, dve tabule a jeden fragment z iných zbierok v Paríži dokonca prezentujeme. Asi pred pol rokom nás oslovila jedna súkromná majiteľka, že by rada ponúkla svoj obraz na výstavu vo Francúzsku. Hoci neradi, museli sme jej odpovedať, že vzhľadom na jeho stav je už neskoro. Začali sme však rokovania o okolnostiach, za akých by bola ochotná dielo predať Slovenskej národnej galérii. V rozpočte SNG však asi niet peňazí. Oslovili sme ministerstvo kultúry. Obraz videl aj minulý aj súčasný minister kultúry. Bohužiaľ, zatiaľ nemáme definitívnu reakciu. Nemyslím si, že rozpočet Slovenskej republiky stojí a padá na takejto „maličkosti". Zvlášť, keď ide o to, zachrániť významnú časť kultúrneho dedičstva: Ak by sa Ukrižovanie podarilo kúpiť, v tom okamihu by to bola najkvalitnejšia gotická maľba v zbierkach SNG. V opačnom prípade sa môže stať, že zmizne v zahraničí. Dokážete povedať, ktoré z vystavených gotických diel je najvzácnejšie? Odpoveď by asi poslúžila súčasnej obsesii rekordmi, rebríčkami a ich víťazmi, no - nedokážem. Najvzácnejších je pre mňa všetkých šesťdesiatšesť exponátov. Dohodli sme sa už na začiatku, že výber zúžime len na obdobie, ktoré reflektuje najbohatšiu fázu gotiky, príznačnú pre náš región. Začína sa v polovici 15. storočia, končí sa v dvadsiatych rokoch 16. storočia, čiže okolo bitky pri Moháči (1526). Vtedy sa skončil „zlatý vek" stredovekého umenia Slovenska a práve preto aj výstava vrcholí dielom Majstra Pavla z Levoče. Výstava Zlatom a ohňom. Umenie Slovenska na sklonku stredoveku bude v parížskom Múzeu Cluny do 10. januára. Dušan Buran je kurátorom výstavy Zlatom a ohňom, ktorá v Paríži predstavuje skvosty slovenskej gotiky. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.