2011
 
   SNG: Maľba po maľbe/STV Jednotka
19. december 2011
 
Kuriozitou môže byť aj klasika /Sme, 30.3. 2011
30. marec 2011
 
Posledný klasik [JOJ, 17:00 08/03/2011]
8. marec 2011
 
Ľudí do galérie láka Zmeták [HN 03/03/2011]
3. marec 2011
 
Výstava Ernesta Zmetáka v Slovenskej národnej galérii – Ernest Zmeták, Posledný klasik potrvá do 5.júna [Rádio Slovensko, 12:00 02/03/2011]
2. marec 2011
 
Preneste sa do Talianska [Plus jeden deň 02/03/2011]
2. marec 2011
 
V priestoroch Slovenskej národnej galérie, v Esterházyho paláci je od dnes sprístupnená širokej verejnosti výstava s názvom Posledný klasik, Ernest Zmeták, umelec a zberateľ [TV Bratislava, 18:00 02/03/2011]
2. marec 2011
 
Posledný klasik Ernest Zmeták, umelec a zberateľ, to je názov výstavy Slovenskej národnej galérie [STV Jednotka, 16:00 01/03/2011]
1. marec 2011
 
Posledný klasik na STV
1. marec 2011
 
Generačná výpoveď súčasnej slovenskej maľby na výstave v národnej galérii / Bratislavské noviny
3. február 2011
 
Duní Dunaj a maľba za maľbou sa valí / Jazdec
február 2011
 
Posledný klasik [TA3, 12:00 05/03/2011]
 
Zmeták: osamelý bežec moderny [Pravda 02/03/2011]
 
Ernest Zmeták na TV BA
 
Prehliadky súčasnej slovenskej maľby – Maľba po maľbe a Maľba 2010 v Slovenskej národnej galérii / Rádio Slovensko
23. december 2010
 
Výstava roka? Július Koller
21. december 2010
 
Horúcu polievku treba najprv pofúkať / SME
17. december 2010
 
Mladí maliari zaútočili na SNG / Pravda
9. december 2010
 
2010
2009
2008
2007
2006
2005
 
Mária Uhorská opäť v Bratislave (Týždeň - 2006 / 7)
február 2006
 
Autor: Jiří Olič
 
Päťsté výročie narodenia Márie Uhorskej, ktorá bola v roku 1523 korunovaná a stala sa kráľovnou, vládnucou nad Čechami a Uhorskom, pripomína výstava v priestoroch SNG bude do 30. apríla 2006.

Zatiaľ čo kolekcia obrazov Lukasa Cranacha staršieho a mnohých anonymných tvorcov akoby naznačila, odkiaľ do našich krajín prúdil duch renesančnej obnovy, okolnosti života kráľovnej Márie Uhorskej akoby odpovedali na otázku, prečo tá legendárna renesancia prišla tak neskoro.

.v zlom čase na zlom mieste
Mária Habsburská-Uhorská sa stala kráľovnou v krajine rozvrátenej storočím husitských vojen. Možno sa dnes úslovie „byť v zlom čase na zlom mieste“ trocha zneužíva, ale na život kráľovnej Márie Uhorskej platí bezvýhradne.
Žila v dobe plnej nepokoja, vojen a sedliackych búrok a čo bolo horšie: musela v tejto dobe vládnuť. Už ako sedemnásťročná vstúpila do manželstva s Ľudovítom Jagellovským. Bol to totiž diplomatický ťah kráľa Vladislava, ktorý zasnúbil svojho syna Ľudovíta s Máriou, vnučkou cisára Maxmiliána Habsburského, a od tohto aktu očakával mocenský vzostup rodu a aj spojenectvo v boji proti Turkom. Nič z toho nevyšlo. Máriin manžel, kráľ Ľudovít Jagellovský, bol zabitý 29. augusta 1526 pri Moháči po úteku z prehratého boja s Turkami. Umieral sklamaný, keď české stavy sľúbili poslať veľké vojsko a poslali – aj to ešte neskoro – malý oddiel. Mimochodom, tento Ľudovít takmer všetok čas strávil v uhorskom Budíne, a v Čechách, kde chýbal, vládol chaos. Mária Uhorská sa narodila v prevratnej dobe. Bolo to trinásť rokov po objavení Ameriky Krištofom Kolumbom a táto trinástka rozhodne nebola jej šťastné číslo. Bola kráľovnou v krajine, kde sa práve skončilo storočie husitských nepokojov, teda v krajine rozvrátenej hospodársky, ale aj duchovne. Do týchto pomerov vnikla v roku 1519 do českých krajín z Nemecka lutherovská náuka. „Učí, že člověk dochází spásy pouze vírou, i když třeba vědomě – navzdory ďáblu, jak říkával zakladatel tohoto hnutí, Martin Luther, – páše v životě nejhorší skutky.“ (Bohdan Chudoba). Mária Uhorská sa o lutherovskú náuku veľmi zaujímala, na jednotlivé otázky sa v listoch pýtala samotného Luthera.
Výstava, ktorá je pohľadom do renesančného sveta, by mohla niesť podtitul Mária Uhorská a jej doba. Ten čas bol skutočne nepokojný. O tri roky, po smrti Ľudovíta, stáli už vojská sultána Sulejmona II. pred Viedňou. Hlavné uhorské mesto Budín obsadili už predtým, takže novým hlavným mestom sa stal slovenský Prešporok. Tu už ako kráľovná – vdova Mária Uhorská krátky čas žila, ale potom sa vrátila do Holandska a neskôr aj do rodného Španielska, teda do krajín, kam patrila rodom aj kultúrou.

.obrazy z „doby temna“
Po smrti Ľudovíta Jagellovského a po čudnej voľbe sa stal kráľom Máriin brat Ferdinand a jeho príchodom začína to povestné (a frázovité) tristoročné habsburské „temno“. Kráľovná vdova Mária Uhorská bola odstavená od moci a taktiež od veľkej časti majetkov. Jej portréty (vytvorené naozaj najrôznejšími maliarmi) tvoria akúsi os tejto výstavy, a nielen tie prezentujú portrét ako fenomén doby, v ktorej žila. Maliari portrétov boli súčasťou šľachtického dvora. Portrét neslúžil ako umelecký artefakt (žiadne výstavy sa nekonali), ale bol užitočným predmetom, asi ako dnešná farebná fotografia a často rýdzo účelovo poslúžil sobášachtivým záujemcom. Mária Uhorská, ktorá ovdovela ako dvadsaťjedenročná, asi nesledovala tento cieľ a dala sa namaľovať Scrotsom ako nepôvabná vdova s dominantnou čeľusťou a s vystupujúcou spodnou perou, teda s „okrasou“, ktorú členovia rodu habsburského dedili geneticky. Vdovstvo bolo údelom a znamením vojnovej doby, ktorá vdovy „produkovala“. Poslaním teológov a intelektuálov bolo potom písať a posielať význačným vdovám „útechy“. Márii Uhorskej ich adresovali mnohí, okrem iných aj Martin Luther a Erazmus Rotterdamský.
Poslaním výtvarných umelcov bolo slúžiť. Dvorným maliarom kráľa Ľudovíta Jagellovského a jeho ženy Márie Uhorskej bol Hans Krell. Z diela, ktoré po ňom zostalo, možno usudzovať, že tak ako pre mnohých, bol jeho vzorom Lucas Cranach starší. Úroveň svojho vzoru však nedosiahol, malý súbor Cranachových prác na tejto výstave dáva možnosť starostlivo si prezrieť štýl tohto maliara nemeckej renesancie. Cranach bol znamenitým portrétistom, ale aj odvážnym figuralistom, maliarom, ktorý svoje scény zaľudňoval mnohými postavami a pestrým dejom. Postavy maľoval ako predĺžené bábky, s proporcionalitou a anatómiou si starosti nerobil. Naivita podania mu bola vlastná, rovnako ako silný nacionálny akcent, písalo sa o ňom, že to bol maliar „nemeckého lesa“. V dokonalosti majstra ho predstihol jeho krajan A. Dürer a samozrejme aj viacero Talianov, ktorí sa o zrod renesancie zaslúžili najviac. Vidíme teda, že renesancia mala svojich majstrov, ale aj remeselníkov a umelcov skromného talentu a predstavivosti. Spoločnosť bola hierarchická a umelecká scéna takisto.

.z gotiky do renesancie
Práve na dielach umelcov z okruhu kráľovského dvora Ľudovíta a Márie vidíme, s akými ťažkosťami a ako nesmelo umelci prechádzali z neskorého gotického obrazového sveta do toho „moderného“, renesančného. Rovnako vidíme, že svet hradných panien a rytierskych turnajov ešte stále pretrvával, hoci umelci ako napríklad A. Dürer alebo D. Hopfer dokázali byť aktuálni a pracovali na dobové „politické“ témy, keď znázorňovali útočníkov z Osmanskej ríše (Mamelukov) a pracovali graficky v novom knižnom odbore. Gutenbergova kníhtlač za Márie Uhorskej bola vynálezom, starým necelých päťdesiat rokov, a znamenala ozajstný pokrok. Začínal sa novovek.

 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.