SNG online

Brána do databázy

Zbierky starého umenia

Gotické umenie

Ikony 16.-18. storočia

Staré európske umenie

Stará grafika a kresba

Umenie 19. storočia

Zbierky moderného a súčasného umenia

Zbierky architektúry, úžitkového umenia a dizajnu

Barokové umenie

Kurátorka zbierky: Katarína Chmelinová

Vývoj umenia 17. – 18. storočia na Slovensku poznačili početné protihabsburské povstania, boje proti Turkom a zmeny spoločenských, duchovných i ekonomických podmienok. Okrem toho územie dnešného Slovenska, vtedajšie Horné Uhorsko predstavovalo konzervatívne prostredie s absenciou trvalého dvorského centra a silnou väzbou na lokálnu gotickú tradíciu. Barok sa tu preto presadzoval len pomaly a až do konca 17. storočia má tunajšia umelecká produkcia charakter prechodného obdobia a ranej fázy baroka s príznačnou pluralitou štýlov. Jeho nástup zároveň sprevádzala protireformácia zavŕšená Selepčéniho premenou Uhorska na Regnum marianum. Hlavné centrá umeleckej tvorby s odlišnou orientáciou predstavovali oblasť západného Slovenska (Viedeň) a Spiš (Poľsko)

Nový štýl sa presadil v závere 17. storočia, kedy sa po porážke Turkov (1683) stala na Taliansko orientovaná Viedeň centrom kultúrneho diania Strednej Európy. Jej vplyv zasiahol najmä západnú časť dnešného Slovenska, kde sa podmienky pre rozvoj vrcholnobarokovej tvorby výrazne zlepšili po potlačení posledného stavovského povstania Františka II. Rákoczyho (1711). Približne v rovnakom čase sa zmenilo aj postavenie Bratislavy na umeleckej mape Strednej Európy, na čom mal nemalý podiel významný mecén umenia a uhorský prímas Imrich Esterházy. Pracovali pre neho významný stredoeurópsky tvorcovia ako J. R. Donner, A. Galli Bibiena, J. Kurtz, P. Troger či Palkovci čím zásadným spôsobom formoval tunajšiu podobu vrcholného baroka. Línia umelcov tzv. Trogerovej školy vyvrcholila v postave F. A. Maulbertscha (1724 – 1796,) označovaného za najväčšieho génia rakúskej neskorobarokovej maľby. Ďalšími strediskami umeleckej tvorby 18. storočia na Slovensku bola východoslovenská oblasť (J. L. Kracker, J. A. Krauss) a okruh stredoslovenských banských miest, kde zvlášť po roku 1711 sledujeme horlivú umeleckú aktivitu na čele s viedenským maliarom A. Schmidtom (1706 – 1773) a sliezskym sochárom D. Stanettim (1710-1767).

V závere18. storočia dožíval u nás neskorý barok v tvorbe Krackera a Maulbertschovho okruhu, paralelne s ním pretrvávalo zľudovelé rokoko podporené záujmom širokých vrstiev, no príklon ku klasicizmu založenému na osvietenskej estetike bol nezvratný. (A. F. Oeser). Vývoj sochárstva sledovaného obdobia na Slovensku uzatvára pôsobenie jedného z najvýznamnejších stredoeurópskych sochárov tej doby F. X. Messerschmidta, ktorý tu v závere svojho života vytvoril nadčasovú sériu tzv. Charakterových hláv (1777-83).

Podobu načrtnutého obdobia vo forme zachovaných sochárskych a maliarskych diel sa snaží zachytiť aj jedna z ťažiskových zbierok SNG. Zbierka umenia 16. -18. storočia na Slovensku sa začala formovať už od založenia galérie v roku 1948 a na jej počiatku stáli dve kvalitné plátna J. Bogdana, prešovského rodáka s holandským školením. Základ zbierkového fondu SNG tvorený časťou diel zo Slovenského múzea, Povereníctva školstva a osvety a tiež z opustených či konfiškovaných šľachtických majetkov sa neľahkou, postupnou akvizičnou činnosťou vedenou odbornými pracovníkmi galérie výrazne rozrástol. Prehľad akvizícii posledných desaťročí (1970 – 80; 1989-2000) bol zároveň prezentovaný aj verejnosti v podobe samostatných výstav s katalógmi. Utváranie zbierky sprevádzal prirodzene výskum a interpretácia jednotlivých diel kurátormi, ktoré boli po čiastkových štúdiách sumarizované vo vedeckom katalógu zbierky vydanom galériou v sérii FONTES ( M. Keleti, 1983) s následnou čiastočnou aktualizáciou faktov v publikácií SNG Umenie Slovenska (Bratislava 1996). Doposiaľ najnovší prehľad vývoja barokového umenia na Slovensku so zahrnutím časti diel uvedenej zbierky SNG podáva publikácia Dejiny slovenského výtvarného umenia – Barok (I. Rusina ed., SNG Bratislava 1998).

Okrem spomenutých výstav akvizícií boli umelecké diela zbierky ohraničenej rokmi 1580-1780 prezentované na početných výstavách SNG aj iných inštitúcií. Prvýkrát sa z nej 24 barokových diel uplatnilo na retrospektívnej výstave kolektívu autorov nazvanej Dvanásť storočí výtvarného umenia na Slovensku v roku 1966 v Bratislave a neskôr vo Zvolene. V porovnaní s prvou prezentáciou baroka zo Slovenska v Prahe 1937 (projekt Staré umenie Slovenska) išlo o menší súbor a bratislavská výstava zároveň poukázala nie len na nepomer rozsahu zbierkového fondu v porovnaní s umením gotiky a 19. storočia ale aj na nedostatočný výskum daného obdobia. Zintenzívnenie akvizičnej činosti i odborného bádania umožnilo SNG na jar v roku 1977 sprístupniť bohatšiu a obsažnejšiu stálu expozíciu. Tá bola sice zakrátko z príkazu nadriadených zredukovaná len na fragment, opätovne však doplnená podľa pôvodného scenára v roku 1981, kedy pribudla aj kolekcia ikon zo severovýchodného Slovenska. Nová príležitosť predstaviť zbierkový fond v jeho plnej šírke od diel konca 16. storočia prezentujúcich rané polohy novovekého umenia až po doznenie baroka s náznakom nastupujúcich trendov konca 18. storočia sa naskytla v roku 1994 při reinštaláciách stálych expozícií SNG. Expozícia pod súborným názvom Barokové umenie Slovenska predsatvila výber zo zbierkového fondu obohatený zatiaľ neprezentované, nedávno získané či reštaurovanané diela.

V prvej polovici roku 2001 došlo zatiaľ k poslednej zmene stálej expozície Barokového umenia na Slovensku, ktorá bola súčasťou dlhodobejšieho plánu SNG a logicky nadviazala na úpravy stálych expozícií Starého európskeho umenia a Umenia 19. storočia na prvom podlaží Vodných kasární z roku 1999. Priestor, ktorý bol od roku 1994 venovaný prezentácií zbierky umenia 16. – 18. storočia na Slovensku sa skladal z dvoch výstavných sál a priľahlých chodieb. Menšiu výstavnú sála sa SNG rozhodla zmeniť na priestor určený pre komorné periodické výstavy starého umenia. Cieľom zmien stálej expozície bolo okrem zatraktívnenia výstavného priestoru, aktualizovanie údajov k jednotlivým dielam a prispôsobenie ich výberu tak aby zodpovedali označeniu expozície „Barokové umenie Slovenska“. Výstavná plocha bola zmenšená, zároveň sa však výrazne zmenilo jej usporiadanie i farebnosť kombinujúca teraz sýty tmavo modrý odtieň s neutrálnym okrom. Expozícia sa stala vzdušnejšou, prehľadnejšou a nadobudla príjemný komorný charakter umocňujúci umelecký zážitok z vystavených diel. V „novom“ prostredí tak SNG prezentuje návštevníkom reprezentatívny výber z neveľkého avšak veľmi zaujímavého zbierkového fondu umenia baroka na Slovensku. Prirodzeným korektívom výberu diel kurátorky zbierky bola ich kvalita a príslušnosť k obdobiu baroka. Z predchádzajúcej expozície boli preto odstránené viaceré diela z konca 16. a začiatku 17. storočia ako aj niektoré dielenské práce a faksimílie. Hoci sa počet vystavených exponátov znížil na takmer 80, ponúka expozícia primeraný obraz o podobe a premenách výtvarného umenia 17. a 18. storočia na našom území. Popri dielach známych autorov (J. Kupecký, J.L. Kracker, J. I. Mildorfer, D. I. Stanetti či dielňa J. R. Donnera), ktoré sú už trvalou súčasťou stálych expozícií, sú v ich novej podobe zastúpené aj nedávno zreštaurované diela (napr. pripísané J. I. Cimbalovi, F. X. Wagenschönovi). V priľahlom priestore výstavnej sály bol tiež rozšírený súbor odliatkov slávnych Charakterových hláv F. X. Messerschmidta. Nová podoba stálej Expozície Barokového umenia na Slovensku umožňuje návštevníkom SNG odhaľovať v príjemnom prostredí zákutia barokového umenia a v koncentrovanej forme poskytuje základný prehľad o centrách, osobnostiach, technikách a námetoch výtvarného prejavu baroka na území dnešného Slovenska od jeho počiatkov až po dozvuky v závere 18. storočia. Expozícia je sprevádzaná krátkymi textami pri vybraných prácach tu pôsobiacich stredoeurópskych majstrov, ako aj domácich umelcov, ktorí neraz našli uplatnenie až za hranicami.

hore