 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
|
V galérii chýbajú babám gule / ina[k], 10. 10. 2010 10. október 2010 Autor: Miro Tížik Holé baby Necenzurované akty moderných majstrov Najnovšia výstava v Slovenskej národnej galérii Holé baby naozaj ukazuje na obrázkoch viac alebo menej holé baby. Nahotinky, odhalené krásky, ne/erotické akty alebo erotizujúce koláže. Podtitul výstavy dokonca hovorí, že ide o Necenzurované akty moderných majstrov. Má ísť o hru na telo v 155 aktoch, od devätnástich klasických autorov slovenského moderného výtvarného umenia (napríklad Bazovský, Benka, Fulla, Galanda, Majerník, Sokol, Filko). Téma ako stvorená pre lepkavých, slizkých a uslintaných mačov, voyeurov a „čumilov“, ktorí v každej žene vidia len objekt svojej sexuálnej túžby. Je to zároveň téma aj pre romantikov, ktorí na žene vidia len krásu jej ladných kriviek. Oblín v hornej alebo dolnej časti, závisí od konkrétnej podoby psychoanalytickej úchylky. Paradoxne na tlačovej konferencii k tejto, nahými ženami preplnenej výstave, neboli takmer žiadni muži. Bohémskych a sukničkárskych novinárov z redakcií nevydurilo spoza ich počítačov ani takéto lákadlo. Podobne ako zostavovateľkami výstavy boli ženy, aj mediálnym hlasom, ktorý sprostredkuje verejnosti pohľad žien na to, aké boli pohľady mužov na ženy, sú opäť ženy. Už na prvých medializovaných informáciách o výstave je však neprehliadnuteľné, že ženy novinárky nemali zo svojej práce takú radosť a obrázky holých báb v nich nevyvolali takú mieru tvorivosti ako u autoriek výstavy Petry Hanákovej, Jany Juráňovej a Jany Cvikovej. A tak je už možné čítať v novinách prvé nudné správičky o výstave. Banálne, skôr len na základe podkladov z tlačovky mechanicky spracované informácie o výstave. Jedny ženy zjavne nepochopili iné ženy. Ale výstava našťastie nie je taká fádna ako informácie o nej. Je to vtipná hra feministiek s aktami nahých žien. V tomto prípade sa dá naozaj hovoriť bez rozpakov, že je to hra feministiek, autorky samotné sa k tomu hlásia. Je to v podstate feministická výstava, rovnako ako aj všetky jej sprievodné akcie, ktoré budú v budúcich šiestich týždňoch výstavu sprevádzať. Len spomedzi novinárok asi len máloktorá pochopila tento rozmer a ambíciu výstavy. A tak ako sa s odstupom, ako na objekty svojej tvorby na nahé telá žien pozerali slávni slovenskí maliari, rovnako s odstupom vzniká obraz výstavy v médiách. Výstava však nie je taká nudná, akademická a v podstate ani nie je provokatívna, ako je to prezentované. Autorky koncepcie a komentárov k dielam sa, aj podľa vlastných slov, pri práci dobre bavili. Ich radosť zo zosmiešňujúcich komentárov diel majstrov je zjavná a ak by sa dal charakter výstavy stručne popísať, nie je to bežná galerijná výstava, skôr vtipný politicko-emancipačný happening angažovaných feministiek Pomocou fiktívnych rozhovorov babičky a vnučky o obrázkoch, ktoré zavesili na steny SNG, zosmiešňujú nielen pátos, aký nahote dávali naši výtvarní klasici, ale aj mnohé, už klasické výroky feministickej teórie, ktoré vpašovali do svojich dialógov. Iróniou, intelektualizovanými poznámkami a spochybňovaním bežných predstáv o kráse aktov rozohrali teatrálnu frašku o zobrazovaní ženskej nahoty. Sústredením na boj proti mužskému pohľadu na ženy však „vtipné baby“ zabudli na mnohé neprudérne ženy, ktorých neláka pohľad na všadeprítomné nahotinky, ale ktoré túžili aj po pohľade na mužský akt. Sklamané z výstavy zostávajú ženy, ktorým, tak ako bolo v SNG zvykom doteraz, aj na tejto výstave chýbajú pohľady na mužské prirodzenie. Sila sklamania týmto ženám nedovolila vidieť, že aspoň na Galandovom obrázku Túžba sa predsa len jedny guľky hompáľajú. Ale to je práve silou ideológie, proti ktorej chcela výstava bojovať, že nám nedovoľuje pozerať sa na svet s otvorenými očami. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.