2011
 
   SNG: Maľba po maľbe/STV Jednotka
19. december 2011
 
Kuriozitou môže byť aj klasika /Sme, 30.3. 2011
30. marec 2011
 
Posledný klasik [JOJ, 17:00 08/03/2011]
8. marec 2011
 
Ľudí do galérie láka Zmeták [HN 03/03/2011]
3. marec 2011
 
Výstava Ernesta Zmetáka v Slovenskej národnej galérii – Ernest Zmeták, Posledný klasik potrvá do 5.júna [Rádio Slovensko, 12:00 02/03/2011]
2. marec 2011
 
Preneste sa do Talianska [Plus jeden deň 02/03/2011]
2. marec 2011
 
V priestoroch Slovenskej národnej galérie, v Esterházyho paláci je od dnes sprístupnená širokej verejnosti výstava s názvom Posledný klasik, Ernest Zmeták, umelec a zberateľ [TV Bratislava, 18:00 02/03/2011]
2. marec 2011
 
Posledný klasik Ernest Zmeták, umelec a zberateľ, to je názov výstavy Slovenskej národnej galérie [STV Jednotka, 16:00 01/03/2011]
1. marec 2011
 
Posledný klasik na STV
1. marec 2011
 
Generačná výpoveď súčasnej slovenskej maľby na výstave v národnej galérii / Bratislavské noviny
3. február 2011
 
Duní Dunaj a maľba za maľbou sa valí / Jazdec
február 2011
 
Posledný klasik [TA3, 12:00 05/03/2011]
 
Zmeták: osamelý bežec moderny [Pravda 02/03/2011]
 
Ernest Zmeták na TV BA
 
Prehliadky súčasnej slovenskej maľby – Maľba po maľbe a Maľba 2010 v Slovenskej národnej galérii / Rádio Slovensko
23. december 2010
 
Výstava roka? Július Koller
21. december 2010
 
Horúcu polievku treba najprv pofúkať / SME
17. december 2010
 
Mladí maliari zaútočili na SNG / Pravda
9. december 2010
 
2010
2009
2008
2007
2006
2005
 
Ja som ja a občas niekto iný (SME 12/07/2006)
 
Autorka: Lýdia Pribišová
 
V Slovenskej národnej galérii sa do septembra dá vidieť monumentálna výstava Autopoesis.

Názov naznačuje ústrednú tému výstavy - vnímanie vlastného ja umelcom, variácie a možnosti umeleckej sebaprezentácie, sebazobrazenia, autoreflexie. Predstavuje diela približne sedemdesiatich významných slovenských a zahraničných umelcov, ktoré vznikali od začiatku 60. rokov minulého storočia po súčasnosť. Kurátorka Zora Rusinová uchopila tému precízne, analyticky výstava je bohatá na rôzne významové línie a obsahy. Slovenská národná galéria v Bratislave jej vyčlenila dve podlažia.

Zo širokého záberu Rusinová vytýčila tematické okruhy, ktoré neponíma striktne, navzájom sa prelínajú. Diela rozčlenila do siedmich skupín, slúžia ako modely rôzneho vyjadrenia vzťahu umelcov k sebe, vlastnej tvorbe, svojmu miestu v sociálnej štruktúre.

Prvý okruh, zaoberajúci sa premenami autoportrétu, zastrešuje spektrum diel od tradičnejšieho uchopenia témy s viac-menej realistickou podobou autora, napríklad Bohdana Hostiňáka, až po znásobenie či manipuláciu vlastnej podoby v podaní Valie Export.

Téma premien autoportrétu je vlastná väčšine diel. Exponáty z tohto okruhu sú umiestnené paralelne s témou Osudová blízkosť a konečnosť tela. Obe sekcie symbolicky ústia do miestnosti o problematike autobiografického rozprávania.

Kurátorke je problematika telesnosti a jej reflexie blízka. Svedčí o tom výber diel aj fakt, že mnohé z nich, formálne patriace do iných okruhov, sú s touto témou úzko previazané. Zaradila sem aj diela pojednávajúce o zraniteľnosti a krehkosti telesnej schránky, nevyhýbajúc sa prezentácii patologických javov napríklad vo fotografiách Hannah Wilkeovej.

Vo viacerých exponátoch nie je zraniteľné telo bytostne prítomné, ale len naznačené svojím fragmentom. Ako chumáče vlasov Viktora Oravca v sklených nádobách, ktoré majú funkciu sondy do osobnej mytológie autora, alebo "malé gobelíny" Otisa Lauberta, zachytené z odevu v autorovom pupku. Aj iní autori, ako napríklad Richard Fajnor, postupovali pri tvorbe priam s vedeckým záujmom a zachytávali procesy súvisiace s ich telom a jeho biologickými procesmi v čase.

Problematike autorovej identity, integrity či odcudzenia umelca sebe samému je venovaný okruh nazvaný Ja je niekto iný, ktorý prechádza cez rôzne formy alter ega až k androgýnnosti a tranvestii. Viaceré z týchto diel obsahujú prvky zvýraznenej divadelnosti, stačí spomenúť Tanec Jiřího Davida s maskou na tvári, predvádzaný v prostredí jeho ateliéru, alebo krehké nostalgické video Mileny Dopitovej s názvom Sixtysomething.

Rodovej identite kurátorka venovala veľký priestor. Na problematiku stereotypov súvisiacich so ženskosťou, s jej vnímaním, priznávaním i popieraním je zameraný okruh Byť krásnou. Ten napríklad v diele Pipilotti Rist ironicky tematizuje postavenie ženy ako umelkyne v spoločnosti. Viaceré autorky pracujú s prvkami, ktoré sa týkajú skrášľovania ženského tela, v spoločnosti stereotypne považovaného takmer za povinnosť.

Z iného podhubia vyrastá tematický okruh o otázkach autorstva, kde je podstata osobnosti umelca vtlačená do jeho podpisu. Ten garantuje autorstvo aj trhovú hodnotu. Do absurdnosti tému rozvinul Michal Murin v projekte fiktívneho múzea súčasného umenia, ktorého exponáty tvoria pôsobivé signatúry.

Výstava Autopoiesis prezentuje množstvo starších, divákom už známych diel a súčasne sú tu početne zastúpení aj mladí autori. Jedinou zásadnou otázkou pre kurátorku zostáva, prečo do tejto prehliadky nezaradila skupinu Egoart, ktorej všetky projekty sa točia okolo sebaprezentácie a sebavyjadrenia. Nie náhodou jej členovia počas vernisáže na svoju absenciu na výstave vehementne reagovali.





 
hore

 
 

 

 

 

  © 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.