SNG online

Brána do databázy

Zbierky starého umenia

Zbierky moderného a súčasného umenia

Zbierky architektúry, úžitkového umenia a dizajnu

Šperk, odev, textil, sklo, design, kov, umelecké remeslo

Architektúra

Scénické a kostýmové výtvarníctvo, keramika, drevo, hračky, úžitková grafika

Zbierka diel z dreva a hračky vznikla hneď po založení Kabinetu úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva roku 1961. Jej jadro sa konštituovalo v 60-tych rokoch a v priebehu ďalšieho vývoja bola zbierka obohacovaná len sporadicky. Súvislosti môžeme snáď hľadať v spojení s kvalitami tvorby klasika slovenského úžitkového umenia v odbore dreva Václava Kautmana, ktorého do konca 80-tych rokov neprekonal žiadny iný tvorca. Zbierka obsahuje pomerne rozsiahly výber z jeho tvorby od konca 50-tych do začiatku 70-tych rokov. Zastúpená je jeho drobná úžitková tvorba (dózy, popolníky, misky, stolovacie súpravy) i tvorba figuratívneho charakteru, dekoratívne plastiky rýb, vtákov, niekoľko kusov Torz a drobné pamiatkové predmety, prototypy, ktoré pripravil pre ZOO v bývalej NDR. Dokumentuje vývin autorovho výtvarného názoru od mimetických figuratívnych námetov až k polohe abstrakcie - znaku, ktorý predstavuje Čierna ryba z roku 1960. V zbierke je zastúpená pomerne rozsiahlym súborom tvorba Stanislava Koreňa sústruženými súpravami na studené jedlá, svietnikmi jednoduchých prostých tvarov. Zbierka bola v 80-tych rokoch doplnená jeho dekoratívnymi interiérovými plastikami. V roku 1989 bola do zbierky získaná rozsiahla kolekcia obsahujúca výber z diela Viktora Holešťáka-Holubára. Záznamenáva vývoj autorovej tvorby vo všetkých oblastiach úžitkového umenia, ktorým sa od roku 1948 venoval - návrhy nábytku, textílií, interiérov, výstavníctva, grafických úprav, plagátu, dreva i kovu. V intervale rokov 1979-1985 reagovalo oddelenie UPV akvizíciou niekoľkých diel na prezentácie výtvarníkov voľného umenia, ktorí vytvorili súbory originálnych drevených hračiek - Vladimír Kompánek, Alojz Klimo, Marián Huba a Katarína Kissoczyová.

Zbierka scénografie bola založená prvou akvizíciou scénických návrhov v roku 1979. V rámci zbierkových fondov úžitkových umení a dizajnu sa stala teda popri architektúre jedným z najmladších zbierkových fondov. Scénické návrhy Ľudovíta Fullu, ktoré patria k najvýznamnejším dielam zbierkového fondu, získala SNG čiastočne z pozostalosti, ktorú umelec daroval štátu. Druhú časť získala galéria nákupom. Predstavuje reprezentatívny výber Fullovej scénografickej tvorby z medzivojnového obdobia. Návrhmi k inscenáciám akými boli Búrka (1932), Spievajúce Benátky (1933) alebo Zmúdrenie Dona Quijota (1932) položil Ľ. Fulla základy modernej slovenskej scénografie. Druhou reprezentatívnou kolekciou zbierky je výber z diela kľúčovej osobnosti povojnového vývinu odboru - Ladislava Vychodila. Zbierka obsahuje autorove najvýznamnejšie realizácie. Dielami, akými sú napr. Zlodejka z mesta Londýna (1962) alebo Hra o láske a smrti (1964) sa zapísal L. Vychodil do dejín svetovej scénografie. V zbierke je zastúpený i Martin Brezina, Ladislav Šestina a Daniel Gálik, ktorých scénické návrhy utvárali scénografiu 50-tych a 60-tych rokov. Tendencie výtvarne akcentovanej scénografie v zbierke zastupuje Ján Hanák, Pavol M. Gábor, Oto Šujan, Vladimír Suchánek.
Názorovú polohu oscilujúcu v okruhu akčnej scénografie predstavujú návrhy Štefana Hudáka, Jozefa Cillera, Jána Zavarského, Mony Hafsahl a Milana Ferenčíka. Kostýmová tvorba je zastúpená výberom z diela troch najrenomovanejších slovenských kostymérok Ľudmily Purkyňovej, Stanislavy Vaníčkovej a Heleny Bezákovej, ku ktorým sa priraďuje Milan Čorba. Televízna scénografia je zastúpená jedným zo zakladateľov tohto odboru na Slovensku Ladislavom Hupkom a bábková scénografia Hanou Cigánovou. Z najmladšej generácie, ktorá do divadiel prichádza v 80-tych rokoch, sú to návrhy Petra Čaneckého, Aleša Votavu a Miloša Karáska.

Zbierkový fond keramiky vznikol prvým nákupom v roku 1961. Sleduje a zaznamenáva vývoj druhu na Slovensku predovšetkým od 60-tych rokov. Základným fondom je výber z diela výtvarníčky Júlie Horovej, ktorej podiel na formovaní keramiky ako modernej úžitkovej disciplíny na Slovensku, sa datuje už jej pôsobením na Škole umeleckých remesiel. Výtvarníci, ktorých diela reflektujú dianie výtvarnej scény 60-tych rokov sú v zbierke zastúpení rozsiahlešími súbormi - Dagmar Rosůlková, Zuzana Zemanová, Eva Trachtová, Teodor Lugs, Eugénia Lugsová a Miloš Balgavý. V ich tvorbe sa výrazne uplatňovala snaha o presahy k voľnému umeniu, zobrazivé i figuratívne tendencie popri klasickej úžitkovej keramike. Experiment s plátovou technikou zastupujú v kolekcii diela Ľubomíra Jakubčíka a tendenciu k dekoratívnej plastike Juraj Marth. Artikulovaný, plasticky modelovaný tvar úžitkovej keramiky predstavujú vázy Pavla Uhríka. Súbor keramiky Jozefa Sušienku v zbierke dokumentuje rozptyl od ťažkých kameninových záhradných váz až po drobné farebne i tvarovo kultivované interiérové ikebany. Maľovanie farebnými glazúrami v 70-tych rokoch zastupuje Ivica Langerová. Dielo Imricha Vaneka je reprezentatívne zastúpené predovšetkým z obdobia 80-tych rokov, keď začína výrazne uplatňovať výtvarné pôsobenie zlatej glazúry. Porcelán vo svojej tvorbe zo staršej generačnej vrstvy využívala i E. Lugsová a koncom 70-tych rokov Bernardína Lunterová v krehkých tvarových variáciách. Pomerne rozsiahly je i súbor diel bratov Polonských, Ivana a Mariána. Koniec 80-tych rokov patrí keramikárkam Gabriele Luptákovej, Elene Károvej a Marcele Lovíškovej. Zbierka ako celok bola prevažne orientovaná na hraničnú oblasť, v ktorej sa úžitková keramika stretáva s voľným umením. V rovine dizajnu je zastúpenie minimálne a predstavuje len niekoľko ojedinelých prototypov pre výrobu.

Zbierka úžitkovej grafiky bola založená v roku 1962 prevzatím konvolútu plagátov z UMPRUM múzea v Prahe a neskôr súborom plagátov z oddelenia grafiky SNG a vydavateľstva Pravda. Podobným spôsobom sa zbierka utvárala priebežne až do konca 60-tych rokov. Vznikol tak súbor rôznorodej kvalitatívnej úrovne od slovenských i českých autorov s datáciou od začiatku storočia. Najkvalitnejšie zastúpenie predstavujú autori ako Stanislav Kolíbal, Ladislav Sutnar, Jan Rajlich, František Bělohlávek, Stanislav Duda, Jiří Rathouský, Josef Flejšar, Milan Hegar, Alfons Mucha, Cyril Bouda, František Kysela, Václav Kaplický. Z medzivojnového obdobia sú v zbierke zastúpené najmä košické litografické tlačiarne a autori - Eugen Krón, Alexander Bortnyik, Ľudovít Fulla, Róbert Berény, Alžbeta Groszová. K výberovému spôsobu budovania zbierky dochádza koncom 60-tych rokov, keď sa začínajú sporadicky objavovať i akvizície iných odborov úžitkovej grafiky, no i napriek týmto snahám zostáva zbierka ako celok predovšetkým zbierkou plagátu. 60. roky sú zastúpené autormi, ktorí sa snažili vo svojej tvorbe nadviazať na aktuálne svetové trendy v typografii i komponovaní plochy kresliarsky, maliarsky i pomocou fotogragie - Alojz Riškovič, Čestmír Pechr, Jozef Turzo, Andrej Barčík, Ivan Štěpán, Milan Veselý, Marian Čunderlík, Peter Mandzjuk, Ján Meisner, Rudolf Altrichter, Zoltán Salamon. Koniec 70-tych rokov sa odohráva v znamení nástupu generácie 1948, ktorá výraznou typografikou zasiahla do vývoja slovenskej plagátovej tvorby v zbierke sú zastúpení autori - Ľubomír Longauer, Vladislav Rostoka, Jozef Dóka ml., Svetozár Mydlo, Tomáš Berka a Dušan Junek. Rozmanitú kvalitu predstavuje pomerne rozsiahly súbor politického plagátu, na akvizíciu ktorého bola zbierka orientovaná v priebehu 70-tych rokov - Jozef Chovan, Oto Lupták, Štefan Bednár, Ľudovít Ilečko, Milan Spál, Štefan Štefka, Ladislav Čisárik.

hore