 |
 |
 |
 |
 |
|
2011
2010
2009
2008
2007
2006
2005
2004
|
Alojz Stróbl (1856-1926) 5. december 2006 Alojz Stróbl (1856-1926) Galéria Petra Michala Bohúňa V spolupráci so Slovenskou národnou galériou Bratislava Vernisáž: 7. december 2006 o 16:00 hod Trvanie výstavy: 8. december 2006 – 1. apríl 2007 Kurátorky výstavy: Katarína Beňová (SNG), Zuzana Gažíková (GPMB) Alojz Stróbl patrí k najvýraznejším postavám stredoeurópskeho sochárstva svojej doby. Podstatnú časť svojho života prežil v Budapešti, kde okrem komornej tvorby realizoval aj množstvo verejných objednávok a maďarská umenoveda ho označuje ako vedúcu osobnosť uhorského sochárstva prelomu 19. a 20. storočia. Na Slovensku však tomuto autorovi až doteraz nebola venovaná koncentrovaná pozornosť. A to aj napriek tomu, že životné osudy i umelcova tvorba sa najmä s ohľadom na historický dobový kontext viažu k obidvom krajinám – Maďarsku rovnako ako Slovensku, ktoré boli v tom čase súčasťou Rakúsko-uhorskej monarchie. Alojz Stróbl sa narodil na Liptove (Kráľová Lehota), v tejto časti Slovenska prežil detstvo a mladosť. Vzhľadom na možnosti ďalšieho uplatnenia a rozvíjania svojho talentu odišiel však po skončení štúdií vo Viedni do Budapešti, kde bolo v tom čase viac sochárskych príležitostí, keďže bola Budapešť v 19. storočí prudko sa rozvíjajúcim mestom. Hoci tu Stróbl dosiahol významné postavenie, ocenenie i slávu, rodisko ostalo pre neho vždy miestom načerpania nových síl a inšpirácie. Alojz Stróbl sa do Kráľovej Lehoty pravidelne vracal vždy v lete. V roku 1891 svoj rodný dom kúpil a prestaval ho na svoje vidiecke sídlo. Tu mal aj svoj ateliér, kde vznikla veľká časť jeho diel. O Stróblovom vzťahu k tejto krásnej, hornatej a inšpiratívnej časti Slovenska, ako aj o častej prítomnosti sochára na Hornom Liptove svedčí tiež množstvo zachovaných dobových fotografií. Je preto namieste vnímať Stróbla (podobne ako napr. Ladislava Mednyánszkeho) v kontexte Strednej Európy a postupne spracovávať jeho dielo a odkaz i v súvislosťou so sochárstvom na našom území. Štróblových maliarskych a sochárskych prác je zaznamenaných vyše šesťsto. Väčšina jeho umeleckých diel bola realizovaná mimo Slovenska, alebo bola odtiaľto odvezená, či zničená. Diela sa nachádzajú najmä v Maďarsku – Budapešť (kde je aj mnoho Štróblových exteriérových monumentov), Miškolci, Szegede, Debrecíne, Ostrihome, Egri, Šoproni. Na Slovensku sú v majetku niekoľkých galérií – Galéria P. M. Bohúňa Liptovský Mikuláš, Galéria mesta Bratislava a Slovenská národná Galéria Bratislava, v menšom počte múzeí – Slovenské technické múzeum, Východoslovenské múzeum Košice, Slovenské národné múzeum, Kaštieľ Betliar, ale aj v exteriéri – Kráľova Lehota, Liptovský Hrádok, Kaštieľ Topoľčianky, Rimavská Sobota, Poprad, Hybe. Nachádzajú sa tiež v rumunskom Nagykőrösi, bavorskom Coburgu a anglickom Stansteade i v súkromných zbierkach v Belgicku, Kanade a v USA. Výstava, ktorú pripravila Galéria Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši v spolupráci so Slovenskou národnou galériou pri príležitosti 150. výročia narodenie umelca a ktorej súčasťou je aj tento katalóg, je prvým väčším otvorením témy a predpokladom ďalšieho výskumu. Primárnym zámerom je pripomenúť Stróbla ako osobnosť dejín slovenského výtvarného umenia, predstaviť ho ako umelca európskeho význam a vyprovokovať záujem o dielo tohto významného sochára nie len u odbornej verejnosti, ale aj u širšieho publika. Preto katalóg k výstave vo svojej textovej časti obsahuje okrem odbornej umelecko-historickej štúdie Kataríny Beňovej aj popularizačnou formou spracovaný text o Stróblových životných osudoch od Františka Bizuba, ktorý, v snahe pripomenúť sochárove korene a vzťah k rodisku, vychádzal a čerpal množstva dobových prameňov. Veríme, že výstava spolu s katalógom vyplní jednu časť mozaiky v dejinách slovenského výtvarného umenia. Poskytne priestor pre úvahy a prezentácie ďalších umelcov s podobným osudom, ktorých dobové okolnosti a najmä ekonomické podmienky, donútili opustiť Slovensko a stať sa úspešnými za hranicami. hore | |
|
© 2005 Slovenská národná galéria. Všetky práva vyhradené. Web satori.