Expozície uzavreté!

Z dôvodu rekonštrukcie bratislavskej centrály SNG galéria sprístupňuje stále expozície iba vo Zvolene, Strážkach, Ružomberku a v Pezinku.

Stále expozície

Stále expozície SNG – Zvolenský zámok
Málokto vie, že jeden z našich najväčších stredovekých hradov – Zvolenský zámok – je momentálne určite tiež najbohatšou obrazárňou na Slovensku. Aj v súvislosti s rekonštrukciou bratislavskej centrály Slovenskej národnej galérie sme sa rozhodli ponúknuť návštevníkom bohatú kolekciu starého umenia od 14. do 19. storočia práve vo Zvolene. Polovica prízemia a celé prvé poschodie zámku sa tak stali atraktívnym výstavným priestorom s množstvom umeleckých druhov, tém aj štýlov; s ponukou pre školy, rodiny aj pre individuálnych návštevníkov.
Na prízemí prezentujeme najstaršie artefakty: polychrómované skulptúry aj tabuľové maľby – pôvodne zväčša súčasti krídlových gotických oltárov. Rozhodujúca väčšina sú originálne diela z rozličných, nielen slovenských, regiónov stredovekej Európy. Spomedzi nich sa však vyčleňuje jeden súbor: kópie sôch z hlavného Oltára sv. Jakuba od Majstra Pavla z Levoče. V 50. rokoch 20. storočia ich – v dreve a 1:1 – vytvorili pri reštaurovaní oltára levočského farského kostola bratia Kotrbovci. Druhým výnimočným súborom sú transfery nástenných malieb zo 60. rokov 15. storočia, ktoré pôvodne slúžili ako tzv. „zelená izba“ v jednom zo zvolenských meštianskych domov. K sakrálnemu umeniu napokon patrí aj menšia kolekcia ikonomaľby (16. – 19. storočie), ktorá zastupuje tento špecifický druh niekoľkými ikonograficky významnými príkladmi.
Prvé poschodie je potom venované najcennejšej kolekcii starého európskeho maliarstva 15. – 18. storočia u nás. Podľa geografickýcha chronologických kritérií sa návštevníkom predstavujú jednotlivé školy talianskeho, nizozemského či holandského maliarstva od manierizmu cez barok až po klasicizmus. Na svoje si prídu milovníci žánrových výjavov, zátiší aj portrétov, rovnako ako veľkých historických kompozícií či biblickej ikonografie. Môžu obdivovať diela Cecca del Carravaggia, Cesare Procacciniho a ďalších Talianov; naopak zo „severanov“ iste treba spomenúť Hansa von Aachen, Gerrit Lundensa alebo Davida Baillyho.