Z dejín Slovenskej národnej galérie

1948 – 1949

29. júla 1948
Slovenská národná rada rozhodla zákonom zriadiť SNG (zákon č. 24 zo dňa 29. 8. 1948).

Riaditeľom sa mal stať český kunsthistorik K. Šourek, ktorý vypracoval prvú koncepciu galérie (zakrátko zomrel a funkcie sa nestihol ujať).

Vedením galérie bolo dočasne poverené šesťčlenné kuratórium (V. Wagner, riaditeľ kuratória, M. Jurkovič, riaditeľ Slovenského múzea, J. Mudroch, J. Kostka, M. Škorupa, J. Dubnický, člen ex offo, a A. Günterová-Mayerová aj ako zapisovateľka). Prvé zasadnutie kuratória sa konalo 7. januára 1949 a posledná schôdzka sa uskutočnila 4. marca 1952.

Prvou výstavou bola Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG (1949), komisárky: A. Günterová-Mayerová a Ľ. Kraskovská. Bola to putovná výstava reinštalovaná v Partizánskom, Martine a Košiciach.

1950
14. februára začala svoju činnosť kancelária SNG (úradovňa). Bol to ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.

V júni predniesol V. Novotný (z pražskej Národnej galérie) svoju koncepciu ústavu.

2. októbra nastúpili do SNG V. Novotný a K. Vaculík. K. Novotný bol riaditeľom NG a Vaculík vedúcim oddelenia starého umenia NG.

Prvý nákup diel sa uskutočnil v objeme 1 662 860 korún za diela a 121 076 za knihy.

K decembru mala SNG 506 obrazov, plastík, kresieb a grafík.

SNG nakupovala aj pre Povereníctvo školstva vedy a umenia, napr. v roku 1950 kúpili preň 32 obrazov a kresieb a 4 plastiky.

Na prelome rokov 1950 - 1951 boli priestory bývalých Vodných kasární pridelené SNG (galéria sa opravovala aj z príspevku UNRRA).

1951
Od 1. apríla sa K. Vaculík stal zástupcom riaditeľa.

Počet návštevníkov dosiahol číslo 22 939.

1953
V tomto období boli k dispozícií štyri výstavné miestnosti s rozlohou 355 m2. Nevystavených bolo 2 452 diel a vystavených 47 diel.

Galéria nevyberala vstupné, navštívilo ju 46 581 ľudí (iný údaj však uvádza až 49 411). Priemerná denná návštevnosť bola 137 divákov a diváčok.

1954
SNG sa stala samostatnou rozpočtovou organizáciou.

1955
9. mája 1955 sa otvorila zrekonštruovaná budova bývalých Vodných kasární ako nové sídlo SNG (rekonštruovali ju architekti F. Florians a K. Rozmány).

Pri príležitosti 10. výročia oslobodenia vznikla stála expozícia Umenie 19. a 20. storočia – 150 rokov slovenského výtvarného prejavu.

Krátko po otvorení vedenie SNG (podľa zápisníc z druhej polovice 50. rokov) konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie. E. Belluš vypracoval na podporu myšlienky rozšíriť priestory pre SNG študijné práce na dobudovanie južného krídla budovy a na novú budovu umiestnenú na Gottwaldovom námestí (v súčasnosti Námestie Slobody).

1956
V januári získala galéria status vedeckého pracoviska.

Galéria mala v tomto roku 42 691 návštevníkov, pričom bola dva mesiace zavretá.

SNG hostila putovné výstavy Životné dielo X. Konečného; Česká kresba XIX. storočia, Francisco de Goya – grafika, aj Jubilejnú výstavu E. Rákošiho a výstavu z diela T. J. Moussona.

1963
ZSA (Zväz slovenských architektov) v Bratislave vypísal študijnú úlohu na architektonicko-urbanistické riešenie novostavby a adaptáciu SNG (riešenia úlohy sa zúčastnili štyri autorské kolektívy V. Dedečka, E. Kramára, J. Frágnera a M. Beňušku).

V decembri 1963 a v januári 1964 prebehlo posudzovanie návrhov, komisia vyhodnotila ako najlepší návrh V. Dedečka; ako druhý sa umiestnil kolektív E. Kramára, ako tretí kolektív J. Frágnera, ako štvrtý kolektív M. Beňušku.

1. marca 1977 bola SNG slávnostne otvorená a sprístupnila svoje stále expozície.

Rekonštrukciou SNG sa rozšíril výmer výstavnej plochy na 3 328 m2 (rozsah všetkej výstavnej plochy v starej budove bol 1 162 m2), z toho na realizáciu trvalých expozícií 2 737 m2 a 591 m2 na priestor pre prechodné výstavy.

Na Zvolenskom zámku bola po prvýkrát otvorená stála expozícia slovenského užitého umenia v koncepcii A. Žáčkovej – Kmošovej, výtvarno-priestorové riešenie realizoval P. Peressényi.

1979
Vznikla zbierka scénografie UPV SNG – 1. akvizícia.

Bol zriadený Archív výtvarného umenia SNG ako súčasť archívov osobitného významu.

1980
Ústredná rada múzeí a galérií v Bratislave vydala 3. 9. 1980 Štatút SNG, v ktorom sa inštitúcia člení na tieto úseky: a/úsek riaditeľa, b/úsek umenovedný, c/úsek vedecko-technických a ekonomických informácií, d/ dielne a laboratóriá, e/ úsek ekonomicko-prevádzkový.

1986
Vznikla Zbierka architektúry.

1988
Pribudlo detašované pracovisko v Dunajskej Strede (Vermešova vila).

1991 - 1994
Realizovala sa rekonštrukcia Vodných kasární (J. Bahna). Z návrhu riešenia druhého poschodia sa realizovalo čiastočné zníženie podhľadu, výmena kobercovej krytiny za parkety v expozíciách a za umelý kameň na chodbách, zmena osvetlenia, členenie zasklenia oblúkov na chodbách; prepojenie s Esterházyho palácom (J. Bahna).

1991
V máji boli otvorené dve stále expozície v Kaštieli Strážky: Historická knižnica (komisári I. Chalupecký a Z. Ondrejčeková) a Zbierka historického nábytku a umeleckých remesiel (komisárka A. Žáčková).

1997
V júli bola otvorená expozícia Moderného slovenského sochárstva 20. storočia v Strážkach, v areáli strážťanského parku (komisárka Zora Rusinová).

V novembri bola otvorená stála expozícia Galérie insitného umenia v Pezinku v Schaubmarovom mlyne (komisárka K. Čierna).

2001
31. marca bolo z technických dôvodov zatvorené premostenie.

2002
Konala sa prvá architektonická súťaž na rekonštrukciu, modernizáciu a dostavbu areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave.

2005
Konala sa druhá architektonická súťaž (predseda Gustav Peichl, Viedeň).

2004 – 2005
V tomto období sa uskutočnila rekonštrukcia Esterházyho paláca.

2007
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 284 z 21. marca 2007 k návrhu nového projektu rekonštrukcie, modernizácie a dostavby areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave boli schválené rozpočtové náklady stavby vo výške 1 037 082 tis. Sk vrátane DPH (871 498 tis. Sk bez DPH) v cenovej úrovni z roku 2005.

2011
31. marca sa konala tlačová konferencia k 10. výročiu zatvorenia premostenia.

Karel Šourek (1949 – 1950)
Vladimír Novotný (1950 – 1952)
Karol Vaculík (1952 – 1970)
Ján Hraško (1970 – 1973)
Fedor Gavula (poverený riadením SNG, 1973 – 1975)
Štefan Mruškovič (1975 – 1990)
František Guldan (poverený riadením SNG, od 17. 1. do 14. 6. 1990)
Zuzana Bartošová (1990 – 1992)
Eva Trojanová (poverená vedením SNG, od 2. 7. do 30. 11. 1992)
Juraj Žáry (1992 – 1996)
Pavol Muška (1996 – 1999)
Katarína Bajcurová (1999 – 2009)
Alexandra Kusá (od 2010)

Dejiny areálu Slovenskej národnej galérie v Bratislave

Komplex objektov v Bratislave tvorí pôvodný objekt barokových Vodných kasární s prístavbou (tzv. premostenie a administratívna budova zo 70. rokov) a Esterházyho palác (postavený v roku 1870).
Po založení SNG sa začala veľmi intenzívne riešiť otázka jej sídla. Na prelome rokov 1950 a 1951 jej boli pridelené priestory bývalých Vodných kasární na nábreží Dunaja. Brány galérie sa pre verejnosť otvorili 9. mája 1955, keď bola dokončená rekonštrukcia týchto priestorov (architekti F. Florians a K. Rozmány). Vedenie galérie krátko po otvorení konštatovalo, že priestory Vodných kasární kapacitne nevyhovujú potrebám galérie. V roku 1963 vypísal Zväz slovenských architektov študijnú úlohu na dostavbu SNG v Bratislave. Súťaže sa zúčastnili štyri autorské kolektívy, ktoré komisia vyhodnotila v tomto poradí: ako najlepší vybrala návrh architekta V. Dedečka; na druhom mieste bol kolektív architekta E. Kramára; na treťom kolektív architekta J. Frágnera a na štvrtom architekt M. Beňuška (urbanistické riešenie).
Projekt prešiel niekoľkými expertízami a posúdeniami, na základe ktorých ho architekt V. Dedeček prerobil. Posledný návrh diferencoval jednotlivé objekty a podlažia výškovo aj hmotovo. Architekt vyriešil požiadavku na odkrytie priehľadu do nádvoria a na Vodné kasárne zdvihnutím nábrežného krídla budovy tak, že stavbu na stĺpoch vystriedala mostná konštrukcia, teda premostenie (navrhované v spolupráci s inžiniermi Mostární Brezno).
Súčasťou nového areálu sa stala budova expozícií (premostenie), administratívna budova, amfiteáter a knižnica. Rozdiel medzi architektonickými návrhmi (1963 a 1968) odráža názorový posun v architektúre 60. a 70. rokov. V koncepte, ktorého torzo bolo zrealizované, sa zhodnocuje a oslavuje, ba až monumentalizuje oživenie architektúry v 60. rokoch. Budovu slávnostne otvorili sprístupnením stálych expozícií 1. marca 1977. Aj napriek ustavičnému zlacňovaniu materiálov a technológií a napriek mnohým dobovým stavebným nedostatkom predstavovala výstavba tohto areálu ojedinelý projekt. Nielenže bola prvou novostavbou v oblasti kultúry, ale je dodnes jedinou veľkou galerijnou novostavbou na Slovensku.
V súčasnosti čaká SNG na rekonštrukciu celého areálu (autori projektu sú Architekti BKPŠ – Martin Kusý, Pavol Paňák).