Galéria insitného umenia v Pezinku

Galéria insitného umenia sídli od roku 1997 v rekonštruovanom objekte tzv. Schaubmarovho mlyna, ktorý je kultúrnou a technickou pamiatkou. Jeden z najväčších potočných mlynov v Európe pochádza z obdobia baroka (1767) a zachoval sa s funkčným strojovým zariadením mlyna valcového typu z roku 1913. SNG zakúpila objekt v roku 1973 od rodiny Schaubmarovcov a zriadila v ňom svoje špecializované galerijné pracovisko.

Výber zo zbierky insitného umenia

Kurátorka: Katarína Čierna

Zbierka insitného umenia je špecifickou zbierkou Slovenskej národnej galérie, ktorá sa buduje od roku 1965. Novú expozíciu tvorí reprezentatívny výber maliarskych, sochárskych a kresbových diel najmä slovenských, ale i zahraničných autorov a autoriek.
Zámerom je poukázať jednak na nových autorov a autorky, jednak predstaviť známych umelcov a umelkyne dielami, ktoré neboli dosiaľ prezentované na pôde Galérie insitného umenia.

Ondrej Šteberl (1897 Pezinok – 1977 Bratislava), poštový doručovateľ, bol autor s mimoriadnou invenciou. Zobrazoval svet rozprávok a legiend prostredníctvom básnických metafor, alegorických bytostí a postáv zo Starého a Nového zákona. Jeho maliarsky prejav má vlastné ornamentálno-symbolické pravidlá a je charakteristický tvarovou deformáciou, plošným poňatím maľby, ladnou linkou a použitím nelomených tónov žiarivých farieb. Patrí medzi najvýznamnejších autorov nielen v slovenskom, ale aj v európskom kontexte.
Juraj Lauko (1894 Sarvaš, Maďarsko – 1974 Bratislava), vyučený údenár, vytvoril obrazovú kroniku zo života Slovákov a Sloveniek na Dolnej zemi. Typický je jeho lyrický prednes s osobitou ohnivou farebnosťou.
Maľby Zuzany Virághovej (1885 – 1979 Košice), ženy v domácnosti, sú plné baladickej poézie a čara tichého spomínania na krajinu južného Slovenska. Jej tvárne prostriedky sú elementárne čisté, autorka používala paletu mäkkých zelených tónov.
Medzi umelkyňami nechýba Anna Ličková (1895 Těšín, Česká republika – 1975 Čadca), opatrovateľka detí a robotníčka. Jej dielo sa viaže na spomienky z minulosti, na dôverné miesta v prírode, ktoré rozvíjala do obrazových kompozícií plných metafor. Jej obrazy sú žiarivými feériami a zaujmú silným výtvarným zmyslom pre tvar.
Svet obrazov Júlie Bartuszovej (1904 Okoč – 1990 Štúrovo), ženy v domácnosti, je svetom uvitým zo spomienok, z návratov, zo zastavení v čase a priestore. Vytvárala interiéry starých izieb a kuchýň s vlastným geometrickým a hierarchickým poriadkom. Používala silné zjednodušenie na výtvarný znak s ľubovoľnými farebnými pomermi a rytmami.
Lekár Július Považan (1926 Žiar nad Hronom, žije v Krupine) patrí medzi najosobitejších predstaviteľov slovenského insitného maliarstva. Pri zobrazovaní ľudových mystérií, povestí, legiend či rozprávok ho inšpiruje krajina detstva, osobitosťou sa vyznačujú jeho výjavy zo života štiavnických baníkov. Svoj maliarsky program rozvíja vo figurálnych kompozíciách. Žiarivosť autorových malieb umocňuje pôsobivá paleta sýtych tónov.
Ján Hlavatý (1906 – 1992, Bratislava-Vajnory), úradník a robotník, uplatňoval neškolenú významovú perspektívu. Rád sa vracal k spomienkam na hry v mladosti a ku kalendárnemu zvykosloviu v prímestskej obci.
Dielo Nelly Kompánkovej (1933 Bielovce, žije v Bratislave), herečky a baletky, charakterizujú mestské motívy s pestrou farebnosťou a pravouhlými kompozíciami.
Pavol Hronec (1899 Hradište – 1984 Bratislava), úradník, sa inšpiroval obľúbeným románom Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži a jeho príbehy „prerozprával“ cez prizmu naivizmu svojich predstáv, s precíteným výrazom a s „klasickou“ formálnou krásou.
Mária Žilavá (1909 Malacky – 1980 Bratislava-Devín), žena v domácnosti, vo svojej sochárskej tvorbe sa vyjadrovala väčšinou reliéfom, pričom jej najoriginálnejšie práce sú monumentálne, vysoké „totemy“ s množstvom tvárí usporiadaných nad sebou. Svoje predstavy stvárnila aj v maľbe.
Sochár Štefan Siváň (1906 – 1995 Babín), roľník a kolár, vo svojom diele spodoboval svet starých duchovných a symbolických štruktúr oravskej dediny. Ľudovú rezbársku tradíciu spojil do osobitého štýlu so svojimi výrazovými prostriedkami.
Diela Natalie Schmidtovej (1895 Dobrinka, Rusko – 1981 Rozsochy, Česká republika), pôvodne chyžnej a opatrovateľky detí, charakterizuje bizarná fantázia. Intuitívnym grafizmom a primárnym schematizmom vytvárala kompozície vyjadrujúce spomienky na mladosť pri Čiernom mori. Rada sa prenášala aj do neznámych, fantazijných krajín, a tak v jej tvorbe nachádzame aj maliarske exotické „výlety“. Jej spontánny ťah štetcom bol prostý, výrazové prostriedky elementárne.
Cecilie Marková (1911 – 1998 Kyjov, Česká republika), vyučená modistka, kreslila automatickým gestom ireálne kvety a florálne motívy podľa vlastnej fantázie. Rovnako maľovala i astrálne krajiny a kozmické erupcie.
Obrazy Jana Hrušku (1918 Lysice – 2004 Brno, Česká republika), pracovníka v drogérii, zaujmú špecifickou maliarskou technikou, ktorá je jeho vlastným vynálezom. Svoje diela vytváral nanášaním olejových farieb pomocou injekčnej striekačky a ihiel. Jeho obľúbenými témami boli kytice kvetov a kvety vresu, tulipány, nezábudky či kvetinové kríky a záhrady, ale predovšetkým mestské námestia. Lineárne kompozície vytváral koncentrovaným, rituálnym gestom a precíznymi a ustavične opakovanými detailmi. Každá línia má vlastnú reliéfnu hmotu v plnom farebnom lesku, čím vzniká plastický útvar evokujúci voľnú analógiu so stredovekými šperkmi a knižnými ilumináciami.
Aj technológia tvorby sklených obrazov Rudolfa Dzurka (1941 Pavlovce, Slovensko, žije v Prahe) je originálna. Dostal sa k nej v sklárňach v Novom Bore, kde ho zaujala myšlienka využitia skleného odpadu. Prišiel na špecifický postup tvorby: Farebné sklíčka drví pomocou ručného lisu a túto sklenú drvinu potom v rôznej intenzite nanáša na obrazovú plochu a zlepuje ju pomocou špeciálnych živíc. Dzurko touto technikou dosiahol efektný reliéfny povrch, kde sa striedajú teplé, ostročervené, sýtožlté a oranžové farebné plochy so studenými zelenými, tyrkysovými a modrými. Do svojich obrazov, na ktorých sa strieda poetickosť s expresívnou výpoveďou, premieta svoje sny, túžby, skutočné i bájne príbehy rómskej pospolitosti.
Obľúbenými námetmi Belgičana Karla Willama Petita (1893 – 1980 Carnières, Belgicko), hutníka, boli slávnosti a športové podujatia. Autorovo dielo sa vyznačuje skvelým rozprávačským nadaním a výnimočným zmyslom pre farbu. Zaujme silným výtvarným inštinktom pre tvar a formu.
Waldomiro de Deus (1944 Boa Nova, Brazília), záhradník a murár, je verný figurálnemu zobrazeniu, ktoré je však vzdialené reprodukcii skutočnosti. Objemy na jeho obrazoch sú jednoduché a redukované. Všetky jeho diela sú farebnou explóziou. Jeho kompozície nemajú optickú, ale významovú perspektívu a zdá sa, že motívy „plávajú“ v priestore.
Aj diela ostatných autorov a autoriek zastúpených na tejto výstave majú napriek svojej rozmanitosti spoločnú silnú a veľmi pôvodnú imagináciu a invenciu.

Kontakt

SNG – Galéria insitného umenia
Cajlanská 255
902 01 Pezinok-Cajla

Správkyňa: Iveta Žáková
Tel.: 00-421-33-64 04 035
E-mail: pezinok@sng.sk